Pokračovanie článku je v rámci balíka návrhov v oblasti obehového hospodárstva venované iniciatíve pre udržateľné výrobky a v rámci nej hlavným navrhovaným opatreniam či okruhu výrobkov, na ktoré sa má návrh Európskej komisie vzťahovať. Predmetom článku je aj problematika ničenia nepredaného spotrebného materiálu, nové právo na informácie o trvácnosti a opraviteľnosti výrobkov či zákazu environmentálne klamlivých vyhlásení.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Iniciatíva pre udržateľné výrobky
V úvode článku sme popísali obehovosť a jej princípy. Iniciatíva pre udržateľné výrobky [14] vychádza z týchto princípov a v plnej miere ich aplikuje. Pri výrobe sa spotrebuje obrovské množstvo materiálov, energie a ďalších zdrojov, ktoré majú výrazný vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu - od ťažby surovín až po výrobu, prepravu, použitie a konečnú likvidáciu. Táto iniciatíva sa zameriava prierezovo na viacero oblastí, v ktorých boli identifikované negatívne vplyvy väčšie ako možnosti planéty alebo sú k tomu blízko [15].
Dáta, ktoré boli brané do úvahy pri tvorbe iniciatívy [7]:
| Ťažba a spracovanie primárnych surovín tvoria | 50 % celosvetových skleníkových plynov |
| 90 % stratu biodiverzity | |
| Odhadom oblasti ako údržba, opätovné použitie, recyklovanie, renovácie, opravy a predaj použitých výrobkov vytvoria [16] | 30 až 200-krát viac pracovných miest ako skládkovanie a spaľovanie |
| V roku 2021 spotrebitelia v EÚ ušetrili vďaka existujúcim požiadavkám na ekodizajn | 120 miliárd eur na účtoch za energiu |
| Materiály sú životne dôležitými vstupmi pre európske priemyselné odvetvia, pričom zvyčajne predstavujú viac ako | 40 % vstupných nákladov výrobných spoločností v EÚ |
| Suroviny, ktoré používame, sa dovážajú, a to najmä vysokohodnotné kovové nerasty, fosílne palivá s krátkou životnosťou a kritické suroviny, ktorých je v Európe nedostatok, a to približne | 20 % (1,53 Gt) surovín |
Cieľom ini