Kým prvá časť príspevku bola zameraná na počet environmentálnych trestných činov, počet zistených a objasnených environmentálnych trestných činov či počet zistených a objasnených trestných činov neoprávneného nakladania s odpadmi, tak jeho pokračovane je zacielené na príčiny neoprávneného nakladania s odpadmi, na páchateľa a obeť takéhoto trestného činu, ako aj na prevenciu pred uvedeným trestným činom.
(dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Etiológia neoprávneného nakladania s odpadmi
Etiológia vo všeobecnosti predstavuje skúmanie príčiny vzniku určitých javov. Etiológia kriminality teda skúma príčiny trestnej činnosti, pričom príčinami sa označujú skutočnosti, ktoré vyvolávajú kriminalitu. V minulosti sa etiológia kriminality považovala skôr za súčasť filozofických smerov. Príčiny páchania trestnej činnosti a jej prevenciu hľadali už starovekí Gréci. Napríklad Sokrates považoval za jej príčinu nevedomosť ľudí a myslel si, že vzdelávaním a výchovou možno kriminalitu odstrániť, avšak už jeho žiak Platón bol presvedčený, že aj múdri ľudia sú schopní zlých skutkov.
"Názory na zločinnosť sa postupne na prelome 19. a 20. storočia sformovali do ucelených smerov založených na biologickej, psychologickej, sociologickej a multifaktorovej podstate." [7]
Už zo samotného názvu týchto smerov možno vyvodiť, kde sú podľa nich príčiny kriminality. Biologické kriminologické teórie vidia tieto príčiny v biologických činiteľoch, teda podľa nich existujú isté genetické predispozície, resp. dedičnosť na páchanie určitej trestnej činnosti. S ohľadom na neoprávnené nakladanie s odpadom je aj bez bližšieho výskumu zrejmé, že nikto sa nerodí s predispozíciou na vytváranie nelegálnych skládok. Rovnaký záver by sa mohol javiť aj pri smere psychologických kriminologických teórii. Tu je však potrebné byť vo vyjadreniach opatrnejší. Existujú viaceré štúdie, ktoré dokazujú, že ľudia, ktorí majú isté psychické problémy, nie sú schopní udržiavať svoje okolie v čistote. Je pravdou, že som nenašla žiadny výskum, ktorý by bolo možné aplikovať na trestnoprávne aspekty neoprávneného nakladania s odpadmi z hľadiska slovenskej právnej úpravy, ale treba dať do pozornosti duševnú porucha obsedantnokompluzívneho charakteru, tzv. hoarding disorder, inými slovami chorobné hromadenie vecí, resp. zberačstvo, ktorou podľa najnovších amerických štúdií trpí 1,5 % svetovej populácie. Táto porucha môže prerásť až do takého stavu, keď osoba nerozlišuje, aký odpad hromadí, či kde ho hromadí, a tak sa môže dopustiť viacerých konaní v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi v oblasti nakladania s odpadom. Smer sociologických kriminologických teórii je v prípade neoprávneného nakladania s odpadom najvýznamnejší. Tento smer hľadá príčiny kriminality v reálnom prostredí života človeka. Význam prikladá výchove v rodine, vplyvu priateľov, resp. kolegov v rámci tzv. sociálnych skupín, vplyvu školy a vzdelania. Všetky tieto skutočnosti sú spôsobilé ovplyvniť človeka v jeho vývoji a majú vplyv na jeho kriminalitu. Sem môžeme zaradiť akýsi "chtíč", túžbu mať lepšie bývanie, lepšie oblečenie, lepšie auto a iné materiálne veci. Paradoxne tieto túžby nie sú spôsobené rolou, ktorú máme