V súvislosti s trestnoprávnou represiou neoprávneného nakladania s odpadmi si väčšina právnickej aj laickej populácie predstavuje len trestné právo hmotné a trestné právo procesné. Podľa môjho názoru však vždy treba na daný problém nazerať v širších súvislostiach, a to "očami" súvisiacich neprávnych vedných odborov. Týmito sú najmä kriminológia, viktimológia, penológia, ale nezanedbateľný význam pre trestné právo majú aj poznatky forenzných disciplín, kam sa radí najmä súdne lekárstvo, súdna psychológia a psychiatria a súdne inžinierstvo.
Autori viacerých trestnoprávnych textov poukazujú na rastúci význam týchto vied a súvisiacich odborov tak pre teoretický, ako aj praktický rozvoj trestného práva.
"Veda trestného práva čerpá poznatky týchto vied a súvisiacich odborov, teoreticky ich zovšeobecňuje a uplatňuje v praxi. Ku skúmaniu problematiky zločinnosti však pristupuje z iných hľadísk a zaoberá sa ňou odlišnými metódami ako uvedené súvisiace odbory." [1]
Podľa môjho názoru, práve kriminológia dokáže trestnému právu poskytnúť najväčšie benefity.
Treba poznamenať, že pri štúdiu literatúry som nenarazila na žiadneho autora, ktorý by sa venoval ochrane životného prostredia z pohľadu kriminológa a už vôbec som nenašla žiadnu publikáciu, ktorá by sa kriminologicky zaoberala neoprávneným nakladaním s odpadmi.
Poznatky kriminológie majú, teda mali by mať, najväčší význam najmä pri tvorbe právnej úpravy. V SR však prijímanie právnych predpisov v oblasti trestného práva reflektuje skôr na "nálady spoločnosti" ako na seriózny kriminologický alebo akýkoľvek iný vý