Zamestnávateľ, ktorý nemôže poskytnúť zamestnancovi stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný s účinnosťou od 1. 3. 2021 podľa ustanovenia § 152 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. umožniť zamestnancovi zvoliť si stravovanie formou stravných poukážok vydávaných právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je sprostredkovateľom stravovania, alebo poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Práve otázkam z predmetnej oblasti sa bližšie venuje náš príspevok.
Bližšie je tiež ozrejmené účtovanie vybraných prípadov v zmysle prijatých otázok zo sektora územnej samosprávy. Je vhodné dodať, že aj k tejto skutočnosti vydalo Ministerstvo financií metodické usmernenie č. MF/007260/2021-36 k postupom účtovania finančného príspevku na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Finančný príspevok na stravovanie sa zamestnancovi vypláca v takej výške, akou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancom, ktorí sa stravujú formou stravovacích poukážok, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v rozpätí 5-12 hodín.
Ak zamestnáva