Opravné položky sú upravené v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon“) ako spôsob vyjadrenia reálnej hodnoty majetku. Podľa § 26 zákona sa prostredníctvom opravných položiek upravuje ocenenie majetku v tom prípade, ak reálna hodnota majetku je nižšia ako jeho účtovná hodnota. Povinnosť účtovať o opravných položkách vznikla účtovným jednotkám štátnej správy a samosprávy od 1. 1. 2008 v súvislosti s novou metodikou účtovania vo verejnej správe.
Podmienkou pre účtovanie o opravných položkách je :
- predpoklad zníženia hodnoty majetku oproti jeho pôvodnej hodnote,
- zníženie má prechodný charakter.
Účtovanie opravných položiek vymedzuje Opatrenie MF SR č. MF/16786/2007-31 v znení poslednej úpravy č. MF/24141/2011 z 23. 12. 2011, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (ďalej len „Postupy účtovania“) v ust. § 15.
Účel vytvárania opravných položiek
Podľa Postupov účtovania sa opravné položky tvoria v prípade, ak je opodstatnené predpokladať, že došlo k prechodnému zníženiu hodnoty majetku oproti jeho pôvodnej hodnote. Za opodstatnený predpoklad sa považuje taký, ak sa udiala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z majetku. Trvalé zníženie hodnoty dlhodobého majetku sa vyjadruje prostredníctvom odpisov, to znamená, že sa účtuje na ťarchu príslušného účtu nákladov. Opravné položky sa inventarizujú spolu s majetkom, ku ktorému boli tvorené, pričom sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie. O opravných položkách sa účtuje minimálne raz za rok, a to k 31. 12. príslušného roka.
Členenie opravných položiek
Opravné položky sa tvoria k jednotlivým druhom majetku :
- k dlhodobému majetku,
- k zásobám,
- k pohľadávkam,
- ku krátkodobému majetku.
K dlhodobému majetku odpisovanému tvorí účtovná jednotka (ÚJ) opravné položky vtedy, ak pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota dlhodobého majetku je výrazne nižšia ako ocenenie v účtovníctve, pričom zníženie hodnoty majetku nie je trvalého charakteru. Príkladom tvorby opravných položiek k takémuto druhu majetku môže byť dočasne nevyužitá budova (napríklad základná škola v dôsledku dočasného nižšieho počtu žiakov), dočasne pozastavená výstavba objektu (v dôsledku momentálnej zhoršenej finančnej situácie), respektíve pokles ceny pozemku, ktorý je spôsobený externými vplyvmi (napríklad výstavba továrne v okolí pozemku) a pod. Opravná položka sa vytvorí vo výške rozdielu zostatkovej ceny a úžitkovej hodnoty daného majetku.
Opravné položky k zásobám sa tvoria, ak je inventarizáciou zistená dočasne nižšia úžitková hodnota zásob ako ich ocenenie v účtovníctve. Ďalším príkladom, kedy sa tvoria opravné položky, sú zásoby, pri ktorých nevie účtovná jednotka predpokladať ich využiteľnosť alebo ak sú zásoby znehodnotené a k dátumu uzavierania účtovných kníh nie je známa výška znehodnotenia v plnom rozsahu. Opravné položky podliehajú inventarizácii a inventarizujú sa spolu so zásobami, ku ktorým boli tvorené. Cieľom inventarizácie opravných položiek má byť posúdenie ich opodstatnenosti a správnej výšky. Opravné položky sa môžu tvoriť k tovaru, ktorý sa stal nepredajný (môže ísť o posezónny tovar), k nadbytočným alebo nepotrebným zásobám. Ďalším príkladom môžu byť opravné pol