V príspevku sa vraciame k spracovaniu záverečného účtu obce, konkrétne k vyčísleniu výsledku hospodárenia obce. Odpovieme na často kladené otázky súvisiace s výpočtom prebytku, resp. schodku rozpočtu. Objasníme rozdiel medzi vyčíslením prebytku, resp. schodku rozpočtu v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu a medzi výpočtom prebytku rozpočtu pre potreby tvorby peňažných fondov obce. Zameriame sa tiež na niektoré skutočnosti, ktoré ešte stále vyvolávajú nejasnosti a v praxi spôsobujú problémy pri zostavovaní záverečného účtu obce, najmä pri výpočte prebytku, resp. schodku rozpočtu.
Obec po finančnom usporiadaní svojho rozpočtového hospodárenia zostaví bilanciu príjmov a výdavkov vrátane príjmov a výdavkov svojich rozpočtových organizácií. Na základe bilancie rozpočtového hospodárenia – porovnania celkových príjmov a výdavkov svojho rozpočtu – obec zistí ako v príslušnom rozpočtovom roku hospodárila, t. j. zistí výsledok hospodárenia.
Výsledok rozpočtového hospodárenia môže byť prebytok alebo schodok rozpočtu; podľa ustanovení § 2 písm. b) a c) a § 10 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy“) prebytkom rozpočtu je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu obce, schodkom rozpočtu obce je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu obce, pričom pod príjmami a výdavkami rozpočtu sa rozumie súčet bežných a kapitálových príjmov a súčet bežných a kapitálových výdavkov.
Vyčíslenie prebytku rozpočtu alebo schodku rozpočtu v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu
S účinnosťou od 1. januára 2014 sa pre potreby vyčíslenia schodku alebo prebytku rozpočtu obce ako subjektov verejnej správy uplatňuje jednotná metodika platná pre Európsku úniu (EÚ).
Ministerstvo financií Slovenskej republiky vypracovalo metodické usmernenie na vykazovanie výsledku hospodárenia obcí a vyšších územných celkov (VÚC) v jednotnej metodike platnej pre EÚ, v ktorom sa uvádzajú nasledovné skutočnosti:
1. Pre potreby vyčíslenia schodku rozpočtu alebo prebytku rozpočtu obce v príslušnom rozpočtovom roku v jednotnej metodike platnej pre EÚ sa do rozpočtov obcí zahŕňajú:
- do príjmov – položky hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie
- 100 – daňové príjmy,
- 200 – nedaňové príjmy
- 300 – granty a transfery,
- do výdavkov – položky hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie
- 600 – bežné výdavky,
- 700 – kapitálové výdavky.
Schodok rozpočtu je záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Prebytok rozpočtu je kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
2. Pre vykázanie výsledku hospodárenia obcí v jednotnej metodike platnej pre EÚ sa ku schodku/prebytku rozpočtu ďalej pripočítavajú položky časového rozlíšenia, a to zmena stavu vybraných záväzkov a pohľadávok, časové rozlíšenie daní a časové rozlíšenie úrokov. Zmena stavu záväzkov a zmena stavu pohľadávok je súčtom rozdielov vybraných položiek súvahy medzi netto stavom bežného účtovného obdobia a netto stavom bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia.
- Záväzky
- nárast záväzkov vstupuje negatívne do výsledku hospodárenia, tzn., že pri započítaní sumy nárastu záväzkov ku schodku rozpočtu sa schodok zvyšuje a pri započítaní sumy nárastu záväzkov ku prebytku rozpočtu obce sa prebytok znižuje,
- pokles záväzkov vstupuje pozitívne do výsledku hospodárenia, tzn., že pri započítaní sumy poklesu záväzkov ku schodku rozpočtu sa schodok znižuje a pri započítaní sumy poklesu záväzkov ku prebytku rozpočtu obce sa prebytok zvyšuje.
- Pohľadávky:
- nárast pohľadávok vstupuje pozitívne do výsledku hospodárenia, tzn., že pri započítaní sumy nárastu pohľadávok ku schodku rozpočtu sa schodok znižuje a pri započítaní sumy nárastu pohľadávok ku prebytku rozpočtu obce sa prebytok zvyšuje,
- pokles pohľadávok vstupuje negatívne do výsledku hospodárenia, tzn., že pri započítaní sumy poklesu pohľadávok ku schodku rozpočtu sa schodok zvyšuje a pri započítaní sumy poklesu pohľadávok k