Ostatná novela zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite“) zakotvila do procesu realizácie predbežnej finančnej kontroly dva nové stupne.
Normatívny právny akt upravujúci predbežnú finančnú kontrolu spresnil, ale aj vylúčil viaceré povinnosti, a pre ich lepšie pochopenie a uplatnenie v praxi sa nimi zaoberám v tomto príspevku. Viaceré otázky čitateľov, ako aj pohľad zamestnancov zodpovedných za príslušný charakter finančnej operácie boli podnetom k spracovaniu tohto príspevku.
Zámerom príspevku je poukázať na vybrané zmeny týkajúce sa oblasti územnej samosprávy pri výkone predbežnej finančnej kontroly. Príspevok tak reaguje na taxatívne menované ustanovenia zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite s ohľadom na jeho praktické využívanie a dodržiavanie v podmienkach obcí a nimi zriadených príspevkových a rozpočtových organizácií.
Samotná novela zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite sa spája so zákonom č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Eliminovanie zásady pripravenosti finančnej operácie
Prvou oblasťou, ktorú novela zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite podstatne zmenila, je predbežnosť pripravovanej finančnej operácie. Ust. § 6 ods. 1 do doby účinnosti novelizovaného znenia zakotvovalo povinnosť vykonávať predbežnú finančnú kontrolu v jej pripravovanej fáze. Dodržanie zásady pripravenosti (v primárnej fáze) finančnej operácie bola povinnosťou subjektu verejnej správy, ktorá sa spájala s výkonom predbežnej finančnej kontroly. Na uvedený proces nadväzovalo aj ust. § 9 ods. 4 zákona o finan