Sociálny fond je fond zamestnávateľa na realizáciu jeho sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o svojich zamestnancov. Tvorbu sociálneho fondu, výšku a použitie sociálneho fondu, podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancov si obce, rozpočtové a príspevkové organizácie dohodnú v kolektívnej zmluve, a ak v týchto subjektoch nepôsobí odborová organizácia (čo je málo pravdepodobné), upravia tieto podmienky vo vnútornom predpise.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“).
Tvorba sociálneho fondu
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ. Zamestnávateľom je podľa zákona o sociálnom fonde právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
! Dôležité: Zamestnávateľom je podľa zákonnej definície zamestnávateľa aj obec, rozpočtová a príspevková organizácia.
Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:
- povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo zákonom stanoveného základu; základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok; základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac,
- ďalšieho prídelu vo výške:
- dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % zo zákonom stanoveného základu alebo
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, najviac však vo výške 0,5 % zo zákonom stanoveného základu,
- ďalších zdrojov sociálneho fondu, ktorými sú napríklad zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu; ak zamestnávateľ vytvára zisk, môže prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku.
Tvorba sociálneho fondu zo zisku sa nevzťahuje na činnosť obcí, rozpočtových a príspevkových organizácií, z ktorej tieto subjekty nedosahujú zisk (prebytok rozpočtu, resp. kladný výsledok ich rozpočtového hospodárenia nie je ziskom).
Zo zákonných podmienok tvorby sociálneho fondu je zrejmé, že sociálny fond sa rozdielne tvorí v závislosti od toho, či je zamestnávateľ podnikateľským subjektom alebo je subjektom verejnej správy.
! Dôležité: Obce, rozpočtové a príspevkové organizácie sú subjektmi verejnej správy a pri tvorbe sociálneho fondu určia rozpätie povinného prídelu do sociálneho fondu v rámci možností svojho rozpočtu.
Tvorba sociálneho fondu je rozdielna aj v závislosti od toho, či je alebo nie je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva.
Obce, rozpočtové a príspevkové organizácie (ROPO) sú zamestnávateľmi, ktorých pracovnoprávne vzťahy upravuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. a zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“).
Pre kolektívne vyjednávanie sa podporne aplikujú aj na tieto pracovnoprávne vzťahy ustanovenia zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p., ktoré sa uplatňujú aj v prípade kolektívneho vyjednávania pri výkone práce vo verejnom záujme.
Podľa citovaného zákona kolektívna zmluva je aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. medzi príslušným vyšším odborovým orgánom, vládou poverenými zástupcami a reprezentatívnymi zástupcami zamestnávateľov.
Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že pre zamestnancov týchto subjektov platí kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá je p