Audit v samospráve. II. časť – Pasíva

Ing. Tatiana Macháčová

Vydáno: 10. 05. 2019 17 minút čítania

Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) definujú pojem štatutárny audit ako overovanie individuálnej účtovnej závierky, ako aj konsolidovanej závierky a taktiež overenie individuálnej výročnej správy alebo konsolidovanej výročnej správy s údajmi uvedenými v účtovnej závierke.

Audit je veľmi dôležitý a významný nástroj uistenia o kvalite údajov poskytnutých samosprávou. Vzájomná komunikácia a pochopenie medzi samosprávou a audítorom môže celý proces kontroly uľahčiť.

Audítor má právo vyžadovať od samosprávy také informácie, údaje a vysvetlenia, ktoré sú potrebné na výkon kontroly, a to v ním určenej forme.

Audítor má právo (so súhlasom samosprávy) požiadať banku alebo pobočku zahraničnej banky, obchodných partnerov, právnych zástupcov a iných na súčinnosť pri výkone auditu, a to tým spôsobom, že prostredníctvom nich osloví obce, aby na adresu audítora zaslali informácie týkajúce sa ich vzájomných vzťahov.

V časti Pasív si rozoberieme najdôležitejšie okruhy, ktoré sú podstatné na výkon auditu.

1. Vlastné imanie

V oblasti vlastného imania (ďalej len „VI“) sa audítor zameriava na rozpis zostatkov účtov, ktoré sú prezentované v účtovných výkazoch.

Postup skúmania VI:

odsúhlasenie položiek na hlavnú knihu,
zistenie, či sú začiatočné stavy totožné so stavmi na konci predchádzajúceho roka,
vysvetlenie zmien, ktoré podstatne ovplyvnili vykázaný zostatok na konci roka,
správnosť preúčtovania výsledku hospodárenia (ďalej len „VH“) za predchádzajúci rok do výsledku hospodárenia minulých období,
významné opravy chýb minulých období.

Účtovanie