Tatiana Mičudová

Kaviareň s celoročnou prevádzkou má počas letných mesiacov funkčnú letnú vonkajšiu terasu s obsluhou. V rámci areálu, kde sa nachádza kaviareň sa počas letných mesiacov konajú aj podujatia, počas ktorých zabezpečuje prevádzka kaviarne občerstvenie v predajných stánkoch. Po ukončení letnej sezóny funguje len vnútorná časť kaviarne. Z dôvodu zvýšeného dopytu po službách kaviarne na vonkajšej terase ako aj v predajných stánkoch zamestnávateľ potrebuje zabezpečiť na letnú sezónu vyšší počet pracovníkov na pozíciu čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku. Môže zamestnávateľ na tento účel výkonu činností - čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku uzatvoriť dohody o vykonaní sezónnych prác podľa § 228a ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Spĺňajú pracovné činnosti: čašník na letnej terase a alebo predajca v predajnom stánku pojmové znaky sezónnej práce v cestovnom ruchu podľa Prílohy č. 1b, písm. b) bod 6. Zákonníka práce? Obe pracovné činnosti sa vykonávajú len počas letných mesiacov, opakujú sa každý rok a netrvajú dlhšie ako 8 mesiacov v kalendárnom roku.

Aké možnosti riešenia situácie má zamestnávateľ (príspevková organizácia zriadená ministerstvom) s cieľom dodržať ustanovenie o zákaze vzájomnej podriadenosti a nadriadenosti zamestnancov (§ 7 zákona č. 552/2003 Z. z.) v prípade, ak nadriadený zamestnanec sa stane blízkou osobou podriadenému zamestnancovi (ľúbostný vzťah, uzavretie manželstva medzi podriadeným a nadriadeným) alebo v prípade, ak zamestnávateľ zamestnal a zaradil do vzťahu priamej podriadenosti a nadriadenosti osoby blízke, o čom však zamestnávateľ v čase zaradenia nemal vedomosť, a uvedené zistil po 2 rokoch zamestnávania týchto osôb, ak ani jeden z týchto zamestnancov nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, prípadne zamestnávateľ ani nemá možnosť zamestnanca (po dohode so zamestnancom) preradiť ho na iné miesto, lebo (vhodným) voľným miestom nedisponuje, a nie je ani možná zmena riadiacich väzieb (stanovenie iného vedúceho zamestnanca pre dotknutého podriadeného zamestnanca)?

Dňa 23. októbra 2024 prijala Národná rada SR zákon č. 297/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Tento článok prináša informácie o niektorých zmenách, ktoré uvedená novela zavádza do našej legislatívy.

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

Lodný kapitán s preukazom odbornej spôsobilosti (B- Lodný kapitán I. triedy) si chce založiť s.r.o. a potreboval by túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR. Táto činnosť patrí medzi slobodné povolania, takže takáto živnosť vlastne ak dobre vieme neexistuje. Je možné túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR? Ak áno akým spôsobom?

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce. Zákonník práce vyžaduje, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.).  Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

Novozvolený starosta obce prijal vo febr.2023 do prac.pomeru na dobu neurčitú dcéru svojej sestry na funkciu admistratívna pracovníčka a určil jej prac.náplň,ktorú daná pracovníčka až do odchodu na mat.dovolenku v sept.2023 nevykonávala. Nikto jej nekontroloval využitie prac.času ani výkon. Bolo zjavné,že prac.miesto bolo vytvorené čisto pre blízku osobu starostu. Na otázku poslancov Obecného zast. o dôvode a opodstatnenosti novej funkcie bola odpoveď,že prijímanie zamestnancov je v plnej kompetencii starostu obce. Neuprednostnil starosta obce v tomto prípade osobný záujem pred verejným a nezneužil obecné financie na plat na umelo vytvorenú funkciu pre blízku osobu ?

Prosím Vás o vyjadrenie na názor podpisovej podložky a informovaného súhlasu (IS) v zubnom lekárstve (aj inde). Naše zákony majú 20 rokov, viem, že tam sa to pomenúva ako "písomný IS...". V dnešnej digitálnej ére, je možné podpisovať cez podpisovú podložku? Lekári - znalci mi potvrdili, že je to OK a uznateľné aj v prípade nejakej sťažnosti. U nás tak štandardne pacienti podpisujú. Mala by som od nich vyžiadať na začiatku aj Podpisový vzor? V písomnej, či tiež digitálnej forme? Napr., že budú súhlasiť, že ďalšie dokumenty budú podpisovať v elektronickej forme. Toto majú vlastne aj vo všeob, obch, podmienkach aj.

Pracovnčíka sa zúčastnila kúpeľnej liečby po operácii na poukaz A tkz. X . Nakoľko tohto času sa už ku kúpeľnej liečbe aj dopláca, požiadala zamestnávateľa na uplatnenie príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ jej požiadavke nevyhovel, nakoľko to nespĺňa účel rekreácie. Postupoval správne?

Ako by mala byť zadefinovaná funkcia - zástupcu zamestnancov v riadiacej dokumentácii. Je to dosť citlivá téma, mal by mať zástupca presne definované, kedy má nárok napríklad na náhradu mzdy (napr., ak bude na jednaní)? Prípadne, aké ďalšie veci by mala obsahovať?

Podnikateľovi – fyzickej osobe môžu pri podnikateľskej činnosti vypomáhať bez povinnosti uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu súrodenci, môže podnikateľovi vypomáhať sestra, ktorá je na rodičovskej dovolenke?

Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?

Materská spoločnosť so sídlom v ČR ako benefit poskytla českým zamestnancom 10 dní dovolenky naviac. V ČR je základná dovolenka 20 dní, tj. každý zamestnanec dostal 10 dní dovolenky naviac ako benefit nad rámec zákona. Materská spoločnosť má na Slovensku dcérsku spoločnosť, u ktorej tiež v rámci benefitov poskytla rovnaký počet dní pre svojich zamestnancov. V SR však je rozdielny základ dovolenky. Z toho titulu niektorí zamestnanci dostali ako benefit 10 dní dovolenky naviac a niektorí zamestnanci 5 dní tj. tí ktorí mali základnú výmeru dovolenky 25 dní. Prosím o vyjadrenie, či nie je možné takúto skutočnosť na Slovensku napadnúť a či je výmera 30 dní dovolenky paušálne po právnej stránke priechodná. Ide o obchodnú spoločnosť.

Prosím o informáciu, ako sa má určiť započítaná prax zamestnancov odmeňovaných podľa zákona 553/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme počas priestupného roku. Ak zamestnanec odpracuje celý priestupný rok, napr. rok 2024, do započítanej praxe sa mu má uviesť 1 rok alebo 1 rok a 1 deň? Za predpokladu, že zamestnanec odpracuje len časť roka, napr. od 1.1.2024 – 29.02.2024, do započítanej praxe sa mu uvedie 60 dní? Existuje nejaký predpis / metodika, ktorý/á to určuje? 

Ako je to s určením tarifného platu, ak máme v obci koordinátora aktivačných prác, ktorý by bol zamestnaný na riadny pracovný pomer, ale kratší pracovný čas, tzn. 16 h týždenne/4 dni v týždni.

Hlavná kontrolórka v obci je zamestnaná od 01.08.2008 sústavne (jej pracovná zmluva trvá do 31.07.2026). V posledných troch rokov má vážne zdravotné problémy. Akým spôsobom môže ukončiť skorším dátumom pracovný pomer a ktorému orgánu obce má najprv oznámiť svoje rozhodnutie (obec. zastupiteľstvo + zamestnávateľ)? Na čo má nárok z hľadiska Zákonníka práce?

Jednoosobová s. r. o. bude vykonávať krajčírske služby, šijacie služby, textilnú, odevnú výrobu, takže ide o krajčírstvo. Konateľ sa však ešte nerozhodol, kde bude prevádzkovať toto krajčírstvo. V hre sú 3 možnosti: 1., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v mieste podnikania (sídle firmy) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom? 2., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť na adrese v mieste bydliska spoločníka (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti) najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom? 3., Spoločnosť bude prevádzkovať živnosť v prenajímanej nehnuteľnosti (ktorá nie je totožná so sídlom spoločnosti), najprv sám, potom so zamestnancami. V tomto prípade zriadenie prevádzky je potrebné nahlásiť živnostenskému úradu a ostatným úradom?

Zamestnanec na obecnom úrade za mesiac január 2023 dostal na výplatu nižšiu mzdu o 200 €. Túto skutočnosť zistil pri kontrole svojho osobného bankového účtu. Bol sa informovať za starostom, ktorý mu povedal, že má znížené osobné ohodnotenie, ale nezdôvodnil prečo. Na začiatku kalendárneho roka je povinnosťou personálnej a mzdovej účtovníčke predložiť zamestnancovi "Oznámenie o výške a zložení funkčného platu na príslušný rok a zamestnanec to musí podpísať. Moja otázka znie: Môže zamestnávateľ- obec bez predchádzajúceho písomné upozornenia zamestnanca siahnuť ja jeho osobné ohodnotenie a znížiť ho bez vedomia zamestnanca? Je mi známe, že na osobné ohodnotenie nie je právny nárok a zamestnanec na základe rozhodnutia zamestnávateľa môže o osobné ohodnotenie prísť, resp. sa mu môže znížiť. Prosím uviesť, aký je podľa platnej legislatívy postup zamestnávateľa, ktorý sa rozhodne zmeniť alebo zrušiť osobné ohodnotenie zamestnanca.

Sme Súkromná spojená škola, ktorej zriaďovateľom je nezisková organizácia. Radi by sme sa informovali, aké povinnosti nám vyplývajú v oblasti zverejňovania zmlúv, faktúr a objednávok, a to nie len po 1.4.2022 ale aj pred týmto dátumom. Dočítali sme sa, že súkromné školy sprístupňujú informácie iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti - čo to v praxi znamená?