Spoločnosť Plan Eco, ktorá je prepravnou spoločnosťou, predložila Regiónu žiadosť o predbežné povolenie, týkajúcu sa vývozu 2 000 ton zmesového komunálneho odpadu do cementárne nachádzajúcej sa v Slovinsku, na účely jeho použitia v rámci spoluspaľovania, pričom tento odpad bol mechanicky spracovaný spoločnosťou Futura a po tomto spracovaní ho uvedená spoločnosť klasifikovala pod položku 19 12 12 EKO (ďalej len "predmetný odpad").
Rozhodnutím z 22. apríla 2016 vzniesol Región námietky voči plánovanej preprave okrem iného na základe článku 12 ods. 1 písm. b) a g) nariadenia č. 1013/2016 z dôvodu po prvé, že predmetný odpad bol pôvodne zmesovým komunálnym odpadom a že spracovanie uskutočnené spoločnosťou Futura nezmenilo jeho povahu, pričom priradenie položky 19 12 12 EKO nie je v tejto súvislosti rozhodujúce, po druhé, že legislatívny dekrét č. 152/2006 stanovuje povinnosť, aby sa tento zmesový komunálny odpad zhodnocoval v niektorom z vhodných zariadení, ktoré sa nachádzajú najbližšie k miestam produkcie alebo zberu, po tretie, že na jeho území existuje sieť zariadení, ktorá je schopná uspokojiť potreby spoločnosti Plan Eco, a že v predmetnom prípade jedno zariadenie v Regióne vyhlásilo, že je spôsobilé uvedený zmesový komunálny tovar prijať.
Plan Eco podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunale Amministrativo Regionale per il Veneto (Regionálny správny súd pre Benátsko, Taliansko), ktorý rozsudkom z 15. novembra 2016 rozhodnutie zrušil okrem iného z dôvodu, že preprava do zahraničia sa týka špeciálneho tovaru, klasifikovaného pod položkou 19 12 12 európskeho katalógu odpadov, a že teda zásada sebestačnosti, zásada blízkosti a zásada územného obmedzenia, stanovené pre spracovanie komunálneho odpadu, sa neuplatňujú.
Región podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá po tom, čo predovšetkým preverila, že predmetný odpad bol predmetom spracovania, ktoré podstatne nezmenilo jeho pôvodné vlastnosti ako komunálneho odpadu, rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku.
Právna analýza veci
Prejudiciálna otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, sa v podstate skladá z dvoch otázok. Prvá otázka sa týka toho, či sa odôvodnenie 33 a článok 16 smernice 2008/98 majú vykladať v tom zmysle, že príslušnému orgánu miesta odoslania umožňujú vzniesť námietky voči preprave zmesového komunálneho odpadu do iného členského štátu, na účely jeho použitia v rámci spoluspaľovania, hoci tento odpad bol klasifikovaný pod položkou 19 12 12 EKO, v nadväznosti na mechanické spracovanie, ktoré však podstatne nezmenilo jeho pôvodné vlastnosti. Druhá, vedľajšia otázka, sa týka toho, či má EKO normatívnu povahu, alebo naopak predstavuje "iba technickú certifikáciu spôsobilú na homogénne sledovanie všetkých odpadov".
V priebehu konania na vnútroštátnom súde Región v podstate uviedol, že na predmetný odpad, ktorý ostáva komunálnym odpadom napriek tomu, že bol predmetom mechanického spracovania, sa vzťahuje zásada sebestačnosti a zásada blízkosti, stanovené v článku 182a ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 152/2006, a že EKO určuje technickú
