Plné znění otázky
Dobrý deň, vraciam sa ešte opäť k zadaniu našej otázky nášho zamestnanca s rezidenciou v ČR. Podľa Vašej novej odpovede /ID 3396/ uvádzate, že tento zamestnanec má nárok na nezdaniteľné časti základu dane, ak z jeho celosvetových príjmov bol podiel príjmov zo SR vo výške min.90% Ak dám do pomeru jeho príjem z ČR a jeho príjem zo SR v danom roku, tak v Čechách zarobil viac, čiže by na NČD nemal. Náš zamestnanec si v roku 2016 podával daňové priznanie len v ČR, keďže je rezidentom ČR a použil metódu vyňatia príjmov. To znamená, že si v Čechach vysporiadal prijmy len z ČR. Zo slovenskych prijmov v SR zaplatil len preddavky,nebolo mu vykonané ročné zúčtovanie a ani neposlal žiadne daňové priznanie na náš SR Daňový úrad,čiže k dnešnému dňu má za rok 2016 voči SR len uhradené preddavky. My sme chceli,že si podá dodatočné daňové priznanie za rok 2016 len za príjmy v SR a uplatní si NČD na tieto slovenské príjmy,keďže v ČR si príjmy vysporiadal a použil metódu vyňatia príjmov, V odpovedi ID 3391-27.2.19 ste uviedli, že má nárok na nezdaniteľnú čiastku základu dane bezohľadu na jeho celosvetové príjmy, avšak v odpovedi ID3396-7.3.19 ste uviedli, že má na NČD nárok len v prípade, ak jeho príjmy zo SR mali podiel na jeho celosvetových príjmoch aspoň 90%. Rada by som sa preto na ujasnenie opýtala: - či má napokon nárok na NČD, keď je rezidentom ČR bezohľadu na jeho celosvetové príjmy,ak je rezidentom ČR alebo nie a musíme sledovať pomer jeho celosvetových príjmov? (jeho príjmy v SR činili EUR 6013,64 brutto/čiastkový základ dane EUR 5.207,84 a príjmy z ČR činili CZK 726.276, základ dane CZK 685.000.) Pretože ak by napokon nemal predsa len nárok, tak sa mu neoplatí vysporiadať príjmy zo SR podaním daňového priznania,pretože tým nič nezíska. Ak by nárok na NČD predsa len mal, tak by sa mu to oplatilo /aj keby zaplatil pokutu za nepodanie DP/,pretože by mu vrátili daň z plnej sumy NČD.