Miestne cesty

Inštitút zvláštneho užívania je spolu s určovaním dopravných značiek a dopravných zariadení najčastejšou agendou cestných správnych orgánov. Predstavuje ťažiskový pojem agendy cestných správnych orgánov. Predmetný inštitút je opakom všeobecného užívania pozemných komunikácií, pričom jeho podstatou je užívanie konkrétnym užívateľom na základe individuálneho správneho aktu - povolenia, ktoré vydáva cestný správny orgán. O zvláštne užívanie ide de facto vždy, pokiaľ toto užívanie nie je možné definovať ako všeobecné.

Oblasť vlastníctva pozemných komunikácií, konkrétne miestnych a účelových ciest, dlhé roky nepútala špeciálnu pozornosť a bola z hľadiska štátu a samospráv dlhodobo zanedbávaná. V poslednom období sa dostáva do povedomia odbornej aj laickej verejnosti, a to predovšetkým v súvislosti s parkovacou politikou miest a obcí.

Miestna cesta je jednou zo štyroch kategórií pozemnej komunikácie, ktoré rozlišuje naša legislatíva. Okrem miestnej cesty poznáme aj diaľnice, cesty a účelové cesty. V príspevku sa zameriame na kritériá, ktoré musí miestna cesta spĺňať, usporiadanie siete miestnych ciest, pričom poukážeme aj na nedokonalosť právnej úpravy.