Kompostáreň

Bioodpad tvorí až 40 % obsahu čiernych nádob a jeho skládkovanie prispieva k vzniku metánu, ktorý má podľa medzinárodných štúdií až 80-krát vyšší otepľovací účinok ako CO?. Riešením sú moderné kompostárne. Slovenské obce už dnes ukazujú, že vďaka finančnej podpore z Environmentálneho fondu a Programu Slovensko možno bioodpad efektívne spracúvať a meniť na cenný zdroj pre pôdu.

Priemyselné kompostárne predstavujú efektívne a udržateľné riešenie pre spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu. Tieto zariadenia slúžia nielen samosprávam, ale aj vinárstvam či poľnohospodárom. Hlavné výhody priemyselných kompostární zahŕňajú nízke prevádzkové náklady, jednoduchšiu dostupnosť a vysokú podporu z dotačných programov, ktoré môžu výrazne znížiť finančnú náročnosť ich výstavby.

Príklad dobrej praxe z Rakúska ukazuje, ako je možné maximalizovať skrytý potenciál bioodpadu a docieliť vlastnú sebestačnosť a udržateľnosť.

Predmetom článku je poukázať na povinnosti obcí na úseku odpadového hospodárstva pri nakladaní s biologicky rozložiteľnými odpadmi. Jednou z ich zložiek je aj odpad zo zelene, ktorého zhodnotenie býva pre obce často finančne náročné a nedostupné, pretože nie v každom regióne sú zriadené dostatočné kapacity na ich zhodnotenie. Jedným z ekonomicky prístupných a výhodných pre obec je zriadenie vlastného zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného odpadu, ktorého kapacita neprevyšuje 100 ton.

V článku sa pozrieme na kompost spôsobom, ktorý je pre biocirkularitu a trvalú udržateľnosť nevyhnutný a podstatný. Sleduje pôdny život v kolobehu darov prírody, na ktoré sme si dennodenne zvykli, až ich považujeme za samozrejmé. Že samozrejmé nie sú, zisťujeme nielen vďaka zmenám v regulácii klímy a mikroklímy, strate vody, ale aj cez nutričnú podvýživu a civilizačné choroby. Keď sa na kompostovanie pozrieme nie očami odpadára, ale ako na nevyužitý zdroj biodiverzity pôdneho života, tak zistíme, že kompostovanie v sebe skrýva nečakane vysoký potenciál. Čím skôr potenciál kompostovania využijeme v praxi, tým rýchlejšie sa začne náš svet meniť k lepšiemu, a to či už množstvom vody zadržanej v krajine, množstvom uhlíka uviazaného v pôde, alebo aj živinovo bohatými chutnými potravinami. Cieľom tohto článku je priblížiť, kde sa skrýva zdroj výhod v závislosti od biologickej kvality kompostu a na čo si dať pri kompostovaní pozor.

Čo sa stane s vyzbieraným bioodpadom? Premení sa na zdroj tak, ako uvádzajú informačné letáky, ktoré nabádajú občanov k lepšiemu triedeniu? Prečo našej pôde chýba organická zložka a prečo sa v nej už toľko neurodí? Prečo sa nám tu rozširuje erózia? Myslíte, že tieto otázky spolu nesúvisia? Opak je pravdou. Inšpiráciou pre slovenské poľnohospodárstvo, odpadové hospodárstvo aj tvorcov legislatívy v týchto oblastiach môže byť príklad kooperácie rakúskych farmárov a výrobcov kompostu.

Príspevok analyzuje mieru, ktorou môže prispievať inštitút biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu k predchádzaniu a zmierňovaniu dopadu klimatických zmien na ľudskú spoločnosť. Nedávne štúdie poukazujú na vysokú mieru zneškodňovania odpadov vo forme skládkovania. Predovšetkým biologický rozložiteľný komunálny odpad môže vo forme spracovania v kompostárni alebo v bioplynovej stanici prispievať k dosahovaniu cieľov uhlíkovej neutrality.