Cesty účelové

Inštitút zvláštneho užívania je spolu s určovaním dopravných značiek a dopravných zariadení najčastejšou agendou cestných správnych orgánov. Predstavuje ťažiskový pojem agendy cestných správnych orgánov. Predmetný inštitút je opakom všeobecného užívania pozemných komunikácií, pričom jeho podstatou je užívanie konkrétnym užívateľom na základe individuálneho správneho aktu - povolenia, ktoré vydáva cestný správny orgán. O zvláštne užívanie ide de facto vždy, pokiaľ toto užívanie nie je možné definovať ako všeobecné.

Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení je odborným termínom pre povoľovanie dopravných značiek a dopravných zariadení, čiže pre rozhodovanie o organizácii dopravy. Aktuálne sa oblasť dopravného značenia dostáva do povedomia odbornej aj laickej verejnosti, často v súvislosti s novými predpismi, ale aj v súvislosti s parkovacou politikou miest a obcí a v ostatnom období aj kvôli cyklotrase na nábreží v hlavnom meste. Cieľom tohto článku je pomôcť obciam uchopiť túto problematiku, keďže sú to práve obce, ktoré o určovaní použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových cestách rozhodujú.

Oblasť vlastníctva pozemných komunikácií, konkrétne miestnych a účelových ciest, dlhé roky nepútala špeciálnu pozornosť a bola z hľadiska štátu a samospráv dlhodobo zanedbávaná. V poslednom období sa dostáva do povedomia odbornej aj laickej verejnosti, a to predovšetkým v súvislosti s parkovacou politikou miest a obcí.

Účelová cesta je jednou zo štyroch kategórií pozemnej komunikácie, ktoré rozlišuje naša legislatíva. Obce majú vo svojej kompetencii aj tento druh pozemnej komunikácie, pričom práve účelové cesty získavajú v priebehu existencie Slovenskej republiky stále väčší význam. Ide o jedinú kategóriu pozemnej komunikácie, ktorú môže vlastniť súkromná právnická alebo fyzická osoba, preto sa pri tomto druhu pozemnej komunikácie mieša verejný záujem so súkromným.