Všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov musia byť v súlade so zákonmi a ďalšími právnymi predpismi. Článok vysvetľuje, ako prebieha konanie o ich preskúmaní, kto ho môže iniciovať a aké má samospráva povinnosti po rozhodnutí súdu. Upozorňuje aj na najčastejšie chyby, ktoré môžu viesť k zrušeniu nariadenia.
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy patrí medzi konania vo veciach územnej samosprávy, ktorej právna úprava je obsiahnutá v § 357 až § 367 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v z. n. p. (ďalej len „Správny súdny poriadok“).
Predmet konania podľa § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku je určený domáhaním sa vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja s tými právnymi predpismi, s ktorými musí byť všeobecne záväzné nariadenie v súlade. Takými právnymi predpismi sú zákony, nariadenia vlády a všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Výnimku z takých právnych predpisov tvorí Ústava SR, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Takto vymedzený predmet konania má základ v čl. 125 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, ktorý na rozhodovanie o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy ustanovuje subsidiárnu právomoc Ústavného súdu SR, ak osobitný zákon nezverí túto právomoc inému súdu.
V kontexte uvedeného sú ustanovenia § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku