Uhlíková neutralita, uhlíková stopa či ozónová diera, globálne otepľovanie a skleníkové efekty sú často diskutovanými témami pri hodnotení kvality života a životného prostredia. Ide o globálne témy, ktorých riešenie musí presiahnuť lokálny záber tej-ktorej krajiny či kontinentu. Sú to však témy, ktoré sa týkajú nielen štátnych orgánov, ale aj každého z nás. Svoju uhlíkovú stopu vytvára svojou činnosťou, správaním, stravovaním každý jednotlivec. Snáď aj preto sa vyskytuje veľa „osobných kalkulačiek“ pre výpočet osobnej uhlíkovej stopy, a to s cieľom motivovať ľudí k osobnému prístupu k riešeniu problematiky. Môže však vzniknúť otázka, či sú nielen tieto, ale aj ostatné výpočty a údaje o uhlíkovej stope objektívne.
Uhlíková stopa je definovaná ako sumár vypustených skleníkových plynov vyjadrených v
CO2 ekvivalentoch. Uhlíková stopa sa najčastejšie používa v súvislosti s výrobkami a definuje sa ako suma všetkých plynov, ktoré boli vypustené do ovzdušia pri výrobe konkrétneho výrobku. Vypúšťané plyny, označované aj ako skleníkové plyny, tvoria okrem CO2 aj oxidy dusíka, metán či halogénové uhľovodíky, aj preto sa miesto uhlíková stopa niekedy používa aj označenie
skleníková stopa. Svoju uhlíkovú či skleníkovú stopu, emisie vytvára aj človek svojou činnosťou. V tejto súvislosti sa hovorí hlavne o používaní fosílnych palív.
Kým
priama, primárna uhlíková stopa<