Najčastejšie rozoberaná téma v súvislosti so životným prostredím je v súčasnosti asi uhlíková stopa, ktorá je sumárom všetkých skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry a je vyjadrená ekvivalentom CO2. Uhlíkovú stopu vytvára každá činnosť, nesie ju každý výrobný proces, každý výrobok, každý človek. Znamená to, že poznaním "svojej" uhlíkovej stopy ju možno svojou činnosťou, životosprávou, zásahom do výrobného procesu, výberom materiálu či výrobku meniť. Vzniká však otázka, či je však vypočítaná uhlíková stopa vždy aj skutočným parametrom pre konkrétny výrobok alebo ide len o tabuľkový údaj pre určitý sortiment.
Klimatické zmeny, ktoré sa v súčasnosti výrazne pozorujeme, si vyžadujú zmenu prístupu spoločnosti k životnému prostrediu. Prejavuje sa to okrem iného aj riešením znižovania skleníkových plynov (CO2, CH4 N2O...), znižovaním spotreby a výskytu odpadov, pri výbere alternatívnych materiálov a surovín, pri nových technologických postupoch, bezodpadových technológiách, prechodom na "zelenú" energetiku, väčším využitím prírodných síl, vetra, slnka. Výpočet možných aktivít je určite ešte väčší.
Jedným z krokov je aj hľadanie alternatívnych výrobkov a výrobkov s nižšou energetickou náročnosťou výroby, nižšou spotrebou materiálu, možnosťami recyklácie a aj
menšou uhlíkovou stopou.
Je však vždy deklarovaná uhlíková stopa pri výrobku objektívne vypočítaná? Na výpočet uhlíkovej stopy existuje veľa metód a "kalkulačiek", napríklad kalkulačka uvedená na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR [1] alebo metóda PAS 2050 podľa British Standards Institute, podľa ISO 14067:2013 [