Príspevok sa venuje odpadu a odpadovej vode, a to v kontexte zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), ako aj zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v z. n. p. (ďalej len „vodný zákon“) a z toho vyplývajúcich presahov.
V praxi sa často stretávame so zložkovým prístupom, teda striktným oddeľovaním pohľadu na odpad/odpadovú vodu podľa zákona o odpadoch a odpadu/odpadovej vody v kontexte vodného zákona. Tento prístup vyvoláva praktické problémy pri aplikácii príslušnej právnej normy, a preto nie je najvhodnejší. Zložkový prístup možno skôr v súčasnosti nazvať prežitkom a reliktom minulosti. Aj napriek tomu sa však v podmienkach SR tento prístup stále presadzuje a považuje sa za najvhodnejší. Príklady a postupy zo zahraničia však preukazujú pravý opak.
Definície z hľadiska odpadov
Definícia odpadu je všeobecne známa a nachádzame ju v § 2 ods. 1 zákona o odpadoch, ktorý uvádza, že:
„Odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.“
Pri každom právnom predpise je dôležité vedieť, na čo sa vzťahuje a na čo sa už nevzťahuje. Zodpovedanie tejto otázky pri tom-ktorom právnom predpise by preto malo byť prioritné. Pre tému riešenú v článku je kľúčovým ustanovením § 1 ods. 3 písm. d) zákona o odpadoch, v ktorom sa uvádza:
„Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, tento zákon sa vzťahuje aj na nakladanie s odpadovými vodami a osobitnými vodami.“
Keďže je článo