Vnútroštátna právna úprava, ktorá na účely financovania služby nakladania s komunálnym odpadom a jeho zneškodňovania jednak stanovuje cenu vypočítanú na základe odhadu objemu odpadu vyprodukovaného užívateľmi tejto služby, a nie na základe množstva odpadu, ktorí títo užívatelia skutočne vyprodukovali a odovzdali na zber, a jednak vyžaduje dodatočný poplatok zo strany užívateľov ako držiteľov odpadu, prostredníctvom ktorého sa majú financovať kapitálové investície nevyhnutné na spracovanie odpadu, vrátane jeho recyklácie, nie je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „smernica 2008/98“).
Vnútroštátny súd však musí na základe skutkových a právnych okolností, overiť, či uvedené nevedie k tomu, že niektorým „držiteľom“ sa uložia zjavne neprimerané náklady v pomere k objemu alebo povahe odpadu, ktorý môžu vyprodukovať. S týmto cieľom môže vnútroštátny súd najmä zohľadniť kritériá týkajúce sa druhu nehnuteľností, ktoré užívatelia užívajú, rozlohy a účelu týchto nehnuteľností, rozsahu, v akom „držitelia“ produkujú odpad, objemu kontajnerov, ktoré majú užívatelia k dispozícii, ako aj frekvencie zberu odpadu, keďže uvedené parametre môžu priamo ovplyvniť výšku nákladov určených na nakladanie s odpadom.