Každoročný nárast dopytu po energii a jej spotreby nútia elektrárne vyrábať stále viac elektrickej a tepelnej energie. Tým sa zvyšuje aj produkcia väčšieho objemu znečisťujúcich plynov najmä v mestských oblastiach. Pri výrobe tepelnej energie dochádza spaľovaním fosílnych palív k tvorbe škodlivých plynných chemických zlúčenín, ako sú napríklad oxid uhličitý, oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), nespálených uhľovodíkov a tiež tuhých častíc. Výrazný podiel má aj cestná doprava, ktorá v EÚ zodpovedá za takmer 60 % vznikajúcich emisií.
Oxid siričitý a oxidy dusíka patria medzi plynné znečisťujúce látky vznikajúce pri spaľovaní fosílnych palív. Spolu so sekundárne znečisťujúcimi látkami odvodenými od nich, ako sú kyselina sírová či kyselina dusičná sú škodlivé pre ľudí aj pre prírodné prostredie [1]. Kyslé dažde obsahujúce slabú kyselinu sírovú a dusičnú sa dostávajú do pôdy, vyplavujú z nej prvky ako napríklad vápnik, mangán, sodík, draslík, čím sa výrazne zhoršuje jej kvalita a následne aj kvalita vodných tokov. V dôsledku nedostatočného prísunu vody, stromy v lesoch vysychajú a hynú. Nepriaznivý vplyv kyslých dažďov sa prejavuje aj na stavbách, erózii sôch a korózii kovových konštrukcií. Preto je téma emisií oxidu siričitého a oxidov dusíka stále veľmi aktuálna - jedna z kľúčových pri kontrole znečistenia a riadení kvality ovzdušia.