Pre leto je typické to, že zamestnanci čerpajú dovolenku vo väčšom rozsahu než v inom období roka. Nárok na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania.
Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania sú upravené v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce").
Účelom dovolenky je predovšetkým oddych a regenerácia zamestnanca bez toho, aby došlo k výpadku jeho stáleho príjmu. V zmysle pracovnoprávnej teórie je dovolenka právom poskytnutá a garantovaná možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas, ktorá je spojená s existenciou pracovného pomeru a ktorá sa poskytuje zamestnancovi po splnení predpokladov ustanovených zákonom.
Právna úprava dovolenky obsiahnutá v Zákonníku práce rozoznáva tri druhy dovolenky:
-
dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, pod ktorou možno rozumieť dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť, pri splnení podmienok uvedených v § 101 Zákonníka práce,
-
dovolenku za odpracované dni - ktorá patrí zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť, pri splnení podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 105 Zákonníka práce,
-
dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni za podmienok ustanovených v § 106 Zákonníka práce.
Tento článok je venovaný určovaniu čerpania dovoleniek zamestnávateľom a ďalším súvisiacim otázkam týkajúcim sa problematiky dovoleniek v pracovnoprávnych vzťahoch.
Výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky je podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce najmenej 4 týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, ako aj zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej 5 týždňov.
Zákonník práce v § 40 ods. 11 definuje zamestnanca, ktorý sa tr