Vo väčších samosprávach pomerne často užívajú štátne orgány nebytové priestory obce. Ide najmä o prípady, keď štát nemá na území obce (najčastejšie mesta) dostatočné administratívne nebytové priestory pre umiestnenie svojich štátnych orgánov. V praxi často nie je vzťah medzi obcou ako vlastníkom nehnuteľností a štátom ako nájomcom bezproblémový. Vznikajú sporové situácie. Príspevok analyzuje základný verejnoprávny rámec nájomného vzťahu medzi obcou a štátom. Verejnoprávnu úpravu dopĺňa súkromnoprávna úprava obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.
Súčinnosť obce štátu
Obciam sa už od roku 1991 ukladá povinnosť poskytnúť súčinnosť štátnym orgánom v materiálno-technickej oblasti. Súčinnostný záväzok obce voči štátu je formulovaný pomerne konkrétne. Podľa § 5 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení"):
"Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko."
Obec poskytuje súčinnosť pri zabezpečovaní kancelárskych priestorov a iných nebytových priestorov pre štátny orgán, ktorý má na jej území sídlo alebo pracovisko. Táto zákonná norma sa uplatňuje najmä vo väčších samosprávach, na území ktorých majú sídlo alebo aspoň pracovisko orgány štátu. Ide o situácie, keď štát nemá na území obce (najčastejšie mesta) dostatočné administratívne nebytové priestory pre umiestnenie svojich štátnych orgánov. Praktickým prejavom toho je potreba prenájmu nebytových priestorov obce štátom pre účely fungovania štátnych úradov. V nebytových priestoroch sídla mesta (adresa mestského úradu) tak často sídlia aj iné orgány miestnej štátnej správy, prípadne sú v nich lokalizované ich vysunuté (elokované) pracoviská.Povinnosť obce podľa § 5 ods. 8 zákona o obecn