Keď bol v roku 2015 prijatý zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“), bolo to spojené s kritikou, ktorá sa týkala najmä zaťažovania stavebníkov novým poplatkom a s tým spojeným sťažením investičnej výstavby. Na druhej strane bol záujem samospráv získať výnos z tohto poplatku a použiť ho na účely, ktoré jej zákon v § 11 umožňuje. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol od svojho prijatia novelizovaný dvakrát, pričom ostatná novela zákonom č. 379/2019 Z. z. nadobudla účinnosť 30. novembra 2019.
Zákon o miestnom poplatku za rozvoj bol prijatý v roku 2015 ako poslanecký návrh zákona a nepredchádzal mu legislatívny proces, ako pri vládnych návrhoch zákonov. Preto sa v jeho aplikácii objavili nedostatky, ktoré má ambíciu vyriešiť práve jeho novela č. 379/2019 Z. z., ktorá bola opätovne predložená ako poslanecký návrh zákona. Zostáva teda dúfať, že jej cieľ bude naplnený a aplikačné problémy zákona o miestnom poplatku za rozvoj vyrieši.
Novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj sa dotkla tak vymedzenia predmetu miestneho poplatku za rozvoj, poplatníka, základu miestneho poplatku za rozvoj, jeho sadzby, ako aj mierneho rozšírenia titulov použitia výnosu z neho.
Predmet miestneho poplatku za rozvoj
Predmet miestneho poplatku za rozvoj je vymedzený pozitívne, teda čo je predmetom tohto poplatku, ako aj negatívne, teda čo nie je predmetom poplatku za miestny rozvoj. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj je jeho predmetom pozemná stavba na území obce uvedená v:
- právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba − v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov kona