Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“) upravuje nadobúdanie majetku formou lízingu v ust. § 19 ods. 1, v zmysle ktorého prostriedky štátneho rozpočtu (ŠR) nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci (lízing) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov ŠR určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Ide o spôsob obstarania veci alebo majetkovej hodnoty s využitím cudzích zdrojov.
Finančný lízing je obstaranie dlhodobého hmotného majetku:
- na základe nájomnej zmluvy,
- s dojednaným právom kúpy prenajatej veci,
- za dohodnuté platby,
- počas dohodnutej doby nájmu tohto majetku.
V deň odovzdania predmetu lízingu:
- prenajímateľ odúčtuje predmet lízingu zo svojho majetku a zaúčtuje pohľadávku voči nájomcovi,
- nájomca zaúčtuje predmet lízingu na účet aktív a zároveň zaúčtuje záväzok voči prenajímateľovi, týmto dňom začína predmet lízingu štandardne odpisovať.
Finančný lízing – prenájom, je spôsob obstarania majetku, pri ktorom nie je rozhodujúce vlastnícke právo na to, aby bol takýto majetok vykazovaný v súvahe.
V nadväznosti na uplatnenie zásady ekonomického úžitku obsiahnutej v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) o majetku účtuje tá účtovná jednotka, ktorej majetok prináša ekonomický úžitok, a nie tá, ktorá mák majetku vlastnícke právo.
Výhodou finančného prenájmu je skutočnosť, že nájomca nemusí mať počiatočný kapitál a obstarávaciu cenu predmetu lízingu prenáša do účtovných nákladov.
Nevýhodou môže byť napríklad to:
- že vlastníctvo k obstaranej veci vzniká nájomcovi najskôr po skončení lízingu, t. j. minimálne po 3 rokoch,
- ďalej úpravy na obstaranej veci môže robiť nájomca