Hlavný kontrolór obce vykonáva kontroly po procesnej stránke vždy podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príspevok sa bližšie venuje povinnostiam a upozorneniam týkajúcim sa dennej praxe a je vhodný najmä pre nových kontrolórov.
Hlavný kontrolór spadá do vnútorného kontrolného mechanizmu. Vonkajším kontrolným mechanizmom je najmä Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, kontroly realizované z prostredia Ministerstva financií Slovenskej republiky či Úradu vládneho auditu (pozn.: Úrad vládneho auditu končí 31. decembra 2025, a to v nadväznosti na novelu zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení poslednej novelizácie zákonom č. 294/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026) alebo kontrola miestne príslušnou prokuratúrou, inšpekciou práce a podobne
Čo by mal hlavný kontrolór kontrolovať
Do oblasti kontrolných právomocí patrí kontrola obecného úradu, zriadených rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj kontrola založených organizácií. Hlavný kontrolór má kontrolovať tiež právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku.
V územnej samospráve v rámci vnútorného kontrolného mechanizmu (hlavný kontrolór, resp. útvar hlavného kontrolóra) nemožno kontrolovať také konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (pozn.: v praxi ide najmä o kontrolu rozhodovacej právomoci starostu obce – vyrubenie miestnej dane, poplatku, prenesený výkon, rozhodnutia v správnom konaní, rozhodnutia v cestnej správe či na úseku stavebného poriadku a podobne).
V rámci kontrol nepostupuje hlavný kontrolór v zmysle ustanovení zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov a rovnako nevykonáva výstupy z kontroly nazývané ako protokoly či záznamy. Samotný výkon kontroly môže byť interne doplnený o podrobnosti o kontrolnej činnosti (pozn.: ako zásady/pravidlá kontrolnej činnosti) v zmysle pravidiel kontrolnej činnosti, pričom takýto interný predpis schvaľuje výlučne obecné zastupiteľstvo uznesením.
Takýto interný akt riadenia nesmie byť v rozpore so zákonom o finančnej kontrole a audite. Hmotnoprávnym normatívnym aktom je výlučne zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o obecnom zriadení). Zákon o obecnom zriadení však neustanovuje spôsob vykonania kontroly a ani zákon o obecnom zriadení neustanovuje práva a povinnosti pri kontrole. Nestanovuje ani formálnu stránku výstupu z kontroly a čo je jeho súčasťou (obligatórne náležitosti).
Kontrolnej činnosti podlieha aj preverovanie poskytovania prostriedkov, a to osobám, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami. Kontrolná činnosť sa nevzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy obec rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (najmä vyrubovacia právomoc v oblasti miestnych daní a poplatkov, vyrubenie sankcie či rozhodnutia v oblasti cestnej, správnej, školskej, stavebnej, prípadne v oblasti životného prostredia a podobne).
Hlavný kontrolór je podľa zákona o obecnom zriadení oprávnený nahliadať do dokladov, ako aj do iných dokumentov v rozsahu kontrolnej činnosti. Podľa zákona o finančnej kontrole (pozn.: s poukazom na poslednú novelizáciu normatívneho právneho predpisu) si môže robiť ale aj kópie a aj vziať originály do kancelárie/na obecný úrad.
V nadväznosti na novelu zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení poslednej novelizácie zákonom č. 294/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026 platí, že oprávnená osoba – hlavný kontrolór má právo prístupu aj k elektronickým dokumentom, softvéru, modulom, či elektronickým portálom vo vzťahu k cieľu a zámeru kontrolnej činnosti podľa zákona o obecnom zriadení a plánu kontrolnej činnosti.
Kontrolnou činnosťou sa rozumie i kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi (pozn.: najmä zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. , ústavný zákon č. 357/2013 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti). Hlavný kontrolór obce teda nedelí kontroly na finančné a nefinančné a ani na následné kontroly. Treba spomenúť, že si hlavný kontrolór môže prizvať k výkonu kontroly kedykoľvek i inú fyzickú osobu, a to len s jej súhlasom, pričom predmetná osoba požíva status oprávnenej osoby v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite.
Rovnako možno uviesť tiež ďalšie povinnosti hlavného kontrolóra, na ktoré nemožno v praxi nezabudnúť. Ide najmä o monitorovanie dlhovej služby v obci a hlásenie prekročení limitov Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Medzi tieto povinnosti platí tiež evidovanie a prešetrovanie oznamovaní o protispoločenskej činnosti (pozn.: hlavný kontrolór vystupuje ako zodpovedná osoba pre obecný/mestský/miestny úrad a pre všetky zriadené organizácie, ak disponujú s personálnym aparátom do 50 zamestnancov).
Medzi ďalšie povinnosti hlavného kontrolóra platí povinnosť vykonania kontroly, ak o ňu požiada starosta, ak vec neznesie odklad, či tiež povinnosť priloženia podkladov k Návrhu správy a následne k Správe (ak sa zistia nedostatky). V prípade podkladov nie je explicitne zákonom o finančnej kontrole a audite stanovené, že hlavný kontrolór (ako oprávnená osoba) má priložiť k podkladom aj prílohy (t. j. priamo kópie dokladov, čím je preukázané kontrolné zistenie).
Hlavný kontrolór obce oznámi výkon kontrolnej činnosti povinnej osobe a jej zámer vopred, napríklad písomne, alebo emailom, či osobne. Treba dodať, že povinná osoba – kontrolovaný subjekt môže podať námietky (pripomienky k Návrhu správy), a to k pravdivosti, úplnosti alebo preukázateľnosti zistených nedostatkov.
Netreba zabudnúť na prípravu a spracovanie návrhu plánu kontrolnej činnosti na I. polrok 2026. Plán kontrolnej činnosti sa predkladá spravidla v písomnej forme aj s dôvodovou správou, prípadne s odkazom na príslušné osobitné predpisy. Plán kontrolnej činnosti má obsahovať aj kontroly plnenia opatrení – povinnosť podľa zákona o finančnej kontrole a audite. Plán musí byť vyhotovený na obdobie polroka, a to s optimálnym počtom kontrol. Plán kontrolnej činnosti môže obsahovať aj výkon nepomenovaných a mimoriadnych kontrol (napríklad na základe podnetu občanov či poslancov mimo uznesenia). Výkon kontroly sa môže na prelome príslušných polrokov presunúť aj do II. polroka 2026 (pozn.: kontrola by optimálne mala byť aj začatá v I. polroku 2026).
Novela zákona: V zmysle novelizácie zákonom č. 294/2025 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2026 platí, že oprávnená osoba – hlavný kontrolór uvádza spolu s lehotou na splnenie (alebo trvalé plnenie) prijatých opatrení aj lehotu na predloženie dokumentácie, ktorá preukazuje splnenie (či trvalé plnenie) prijatých opatrení zo strany kontrolovaného subjektu.
Upozornenie:
- V samospráve hlavný kontrolór obce (resp. miestny kontrolór mestskej časti alebo hlavný kontrolór mesta) vždy postupuje pri tejto kontrole podľa zákona o finančnej kontrole a audite,
- nepoužíva v praxi zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov,
- môže v zmysle zákona o finančnej kontrole a audite začať samotnú kontrolu až v deň výkonu kontroly a v tento deň ju aj oznámiť povinnej osobe (kontrolovanému subjektu a vtedy musí povinne oznámiť cieľ a zámer kontroly pri začatí kontroly ihneď) a
- môže vykonať kontrolu aj námatkovo, ak je to relevantné a mohla byť byť kontrolná činnosť zmarená z hľadiska postupov alebo krokov povinnej osoby (kontrolovaného subjektu).
Môže hlavný kontrolór kontrolovať stavebný úrad?
Ustanovenie § 18 (Rozsah kontrolnej činnosti) v odseku 3 zákona o obecnom zriadení uvádza, že kontrolná činnosť (podľa ustanovenia § 27 zákona o obecnom zriadení ) sa nevzťahuje na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb alebo fyzických osôb rozhoduje obec v správnom konaní.
Vzhľadom na to, že sa viacerí zamestnanci a tiež aj starostovia v minulom roku pýtali na oblasť výkonu kontroly v oblasti stavebného úradu, môžno uviesť, že rozsah kontrolnej činnosti môže hlavný kontrolór obce alebo mesta, či miestny kontrolór mestskej časti koncipovať iba na dodržiavanie zákonnosti, resp. interných smerníc alebo kontrolu mzdových prostriedkov smerovaných z rozpočtu obce, či dodržiavanie všeobecne záväzného nariadenia obce, uznesení obecného zastupiteľstva (ak smerujú k organizačnej zložke obecného/mestského úradu – stavebnému úradu) a podobne.
Uvedené podporuje i fakt, že obec spolufinancuje stavebný úrad a znáša finančné dôsledky prehratých súdnych sporov za škody v dôsledku nedodržiavanie lehôt. K uvedenej problematike bolo vydané v minulosti aj stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (pozn. autora: ktoré bolo reakciou na Kontrolu vybavovania podaní na stavebnom úrade so zameraním na včasnosť vybavovania v meste Šaľa).
V stanovisku sa uvádza, že podľa ustanovení § 18f ods. 1 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov hlavný kontrolór vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení § 18d tohto zákona. Z vyššie uvedených ustanovení cit. zákona vyplýva, že kontrolná činnosť hlavného kontrolóra sa nevzťahuje na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb rozhoduje starosta v správnom konaní, to znamená, že sa nevzťahuje ani na kontrolu dodržiavania lehôt stavebným úradom, ktoré sú ustanovené príslušnými právnymi predpismi v správnom konaní. Hlavný kontrolór môže vykonávať kontrolu dodržiavania lehôt v podaniach nepodliehajúcich režimu správneho konania.
Z dikcie vyššie citovaných ustanovení predmetných zákonov je teda jednoznačne zrejmé, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce ako samosprávneho územného celku a vykonáva svoju činnosť v zmysle príslušných ustanovení zákona o obecnom zriadení ako výkon samosprávy, pričom na kontrolu obcí ako stavebných úradov pri výkone prenesenej štátnej správy je oprávnený výlučne krajský stavebný úrad, to platí aj pre kontrolu včasnosti vybavovania podaní na stavebnom úrade.
Kontrola sa teda nesmie v podmienkach obcí v stavebných úradoch zamerať na rozhodovaciu právomoc starostu na úseku stavebného poriadku a územného konania. Kompletná stránka rozhodovania (od vyhotovenia, podkladov k nemu, dokumentácií, stanovísk a až po jeho vydanie) nemôže byť predmetom kontroly hlavného kontrolóra obce, mesta alebo miestneho kontrolóra mestskej časti. Uvedené platí aj pre zamestnancov úseku hlavného kontrolóra (alebo miestneho kontrolóra).
Kontrolnou činnosťou sa teda v podmienkach obce (zo strany hlavného kontrolóra) rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov. Rovnako ide o kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií obce. Hlavný kontrolór má plné právo preverovať agendu vybavovania sťažností a petícií.
Súčasťou kontrolnej aktivity má byť vždy aj kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, ako aj kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce. Internými aktmi riadenia, v zmysle predošlej vety sa rozumejú smernice obce alebo mesta, príkazy štatutára, poriadky, zásady alebo interné pravidlá formou opatrení, upozornení alebo oznámení.
Do oblasti kontrolných činností sa zahŕňa aj kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi (pozn. autora: zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, novelizovaný zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon o finančnej kontrole a audite a podobne).
Čo sa preveruje v oblasti pokladničnej agendy v samospráve?
Pri kontrole v oblasti pokladničnej agendy a preverení stavu účtovného a skutočného (pozn.: formou mincovky, a to zrátaním mincí a bankoviek v kontrolný deň na príslušnom organizačnom úseku obecného/mestského/miestneho úradu, či v zriadenej rozpočtovej organizácii a príspevkovej organizácii) sa preveruje najmä:
- súlad účtovného a skutočného stavu pokladničnej hotovosti,
- súlad pokladničnej knihy s kontom účtu 211 – Pokladnica,
- odsúhlasenie bilančnej kontinuity (t. j. preverenie, či bol stav na konci roka 2025 na účte 211 súčasne stavom počiatočným v súčasnom účtovom roku 2026),
- správnosť vedenia fyzickej hotovosti (mincí a bankoviek),
- evidencia v pokladničnej knihe ( chronologicky, zápismi, ktoré časovo a vecne súvisia s predmetnou hotovosťou),
- pohyb pokladničnej hotovosti,
- dotácia pokladnice v potrebných intervaloch, prevody hotovosti medzi pokladnicami,
- držanie hotovosti zamestnancami počas výkonu práce vo verejnom záujme či počas pracovných ciest,
- zúčtovateľnosť záloh a trvalé zálohy z pokladnice,
- vedenie príjmovým a výdavkových pohybov v pokladnici spoločne alebo oddelene (podľa rozhodnutia štatutára alebo internej smernice, či sporadicky),
- riadne podpísanie dohody o hmotnej zodpovednosti v zmysle ustanovení § 182 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (pre zamestnanca/zamestnankyňu úseku pokladnice a tiež aj pre zástupcu/zástupkyňu v čase neprítomnosti,
- inventarizovanie pokladničnej hotovosti (napr. každý polrok, štvrťrok a podobne, čo môže upraviť interná smernica subjektu územnej samosprávy),
- dodržiavanie internej smernice o pokladničnej hotovosti (ak je k dispozícii), respektíve smernice o vedení účtovníctva alebo smernice o obehu účtovných dokladov.
V rámci novelizovaného zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov už nie je potrebné, aby účtovný doklad obsahoval účtovnú predkontáciu (teda účtovný zápis prostredníctvom syntetických účtov na strane Má dať a Dal).