Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Obec/Mesto

Základná finančná kontrola v rámci obehu dokladov

Publikované: Autor/i: PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Príspevok sa zaoberá praktickými otázkami z oblasti obehu účtovných dokladov v rámci overovania finančných operácií a ich častí základnou finančnou kontrolou. Odpovede na predmetné otázky sú vypracované v zmysle aktuálneho zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých  zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o finančnej kontrole a audite). Otázky sa venujú najmä náležitostiam základnej finančnej kontroly, obehu dokladov i správnosti overovania finančných operácií alebo ich častí.

Otázka č. 1:

Ak by zamestnanec alebo vedúci počas svojej dovolenky odbehol do práce, môže podpísať finančnú kontrolu?

Áno, základnú finančnú kontrolu možno vykonať aj počas dovolenky, resp. home office.

Otázka č. 2:

Ak zamestnanec uvedie vo vyjadrení „je – nie je možné vymáhať poskytnuté plnenie“, je to v poriadku a v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite?

Relevantné vyjadrenie v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 a 3 zákona o finančnej kontrole a audite má byť uvedené v znení „je – nie je potrebné vymáhať poskytnuté plnenie“. Uvádza sa najmä pri potrebe vymáhania zásob alebo zábezpek, alebo preddavkov od zamestnancov alebo dodávateľov, či dotácií a vrátení.

Otázka č. 3:

Keď využíva zamestnanec služobné vozidlo, žiadanka sa overí základnou finančnou kontrolou. Možno za ten deň overiť všetky vystavené žiadanky naraz?

Áno, základná finančná kontrola sa môže vykonať aj hromadne, ak je splnená podmienka časovej a obsahovej stránky finančnej operácie, a v prípade ich vystavenia v jeden deň ich možno overiť naraz základnou finančnou kontrolou.

Otázka č. 4:

Môže sa pečiatka so základnou finančnou kontrolou  uvádzať aj na samostatný doklad?

Zodpovedný zames

Na zobrazenie tohto obsahu nemáte dostatočné oprávanenie.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Aktuálne články

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (2. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru (1. časť) N

Publikované:

Skončenie pracovného pomeru so zamestnancom je bežnou súčasťou pracovného procesu u každého zamestnávateľa. Pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť ukončený dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením alebo aj skončením v skúšobnej dobe. Rozlišujeme medzi skončením pracovného pomeru zo strany zamestnanca a skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka (2. časť) N

Publikované:

Materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka patria medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Ide o ospravedlnené pracovné voľno, v rámci ktorého nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ale hmotné zabezpečenie poskytované v zmysle osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) alebo zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v z. n. p. (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“).

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva N

Publikované:

Zákon vyšiel v Zbierke zákonov pod č. 170/2023 Z. z. v čiastke 62

Transakcie vykonávané obcou a predmet dane z pridanej hodnoty (2. časť) N

Publikované:

Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, alebo ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o DPH a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu.