Dlhodobý nehmotný majetok je definovaný v § 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a účtovná jednotka, ktorá je rozpočtovou organizáciou, príspevkovou organizáciou, obcou alebo vyšším územným celkom o ňom účtuje v zmysle § 21 Postupov účtovania, ktoré boli vydané opatrením MF SR č. 16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania“).
Subjekty verejnej správy účtujú a vykazujú ako dlhodobý nehmotný majetok tieto skupiny dlhodobého majetku:
- aktivované náklady na vývoj
- softvér
- oceniteľné práva
- drobný dlhodobý nehmotný majetok
- ostatný dlhodobý nehmotný majetok.
Účet 012 – Aktivované náklady na vývoj – tieto nákladysú špecifickým nehmotným majetkom, účtovná jednotka ich musí rozlíšiť od nákladov na výskum. Náklady na výskum sa aktivovať nesmú, náklady na vývoj sa aktivovať musia, ak sú splnené určité kritériá. Je to preto, lebo výsledky výskumu sú značne neisté, predovšetkým ich využiteľnosť v budúcnosti, teda skutočnosť či budú účtovnej jednotke prinášať ekonomické úžitky. Vývojom sa rozumie aplikácia zistení výskumu alebo iných znalostí na plánovanie a návrh výroby alebo nových materiálov, zariadení, procesov, systémov atď.
Účet 013 – Softvér – účtuje sa softvér bez ohľadu na to, či je alebo nie je predmetom autorských práv, ak je kúpený samostatne a nie je súčasťou dodávky hardvéru a jeho ocenenia, ak je vytvorený vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s ním alebo použitia v účtovnej jednotke, ak nejde o softvér na zákazku.
Účet 014 – Oceniteľné práva – účtujú sa napríklad licencie, užívacie práva, práva prechodu cez pozemok, predmety priemyselných práv a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ak sa obstarali za odplatu.
Účet 018 – Drobný dlhodobý nehmotný majetok – účtuje sa dlhodobý nehmotný majetok.
Účet 019 – Ostatný dlhodobý nehmotný majetok – účtuje sa napríklad goodwill, samostatné využiteľné projekty, výrobné a technologické postupy, lesné hospodárske plány používané v príspevkových organizáciách obhospodarujúcich najmä mestské a obecné lesy, technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 2 400 € a iné.
O dlhodobom nehmotnom majetku sa účtuje v prípade nehmotného majetku, ktorého ocenenie je vyššie ako suma ustanovená osobitným predpisom, a to zákonom o dani z príjmu, t. j. 2 400 eur.
Účtovná jednotka sa však môže rozhodnúť, že bude účtovať ako dlhodobý nehmotný majetok aj majetok, ktorého ocenenie je nižšie, a to v prípade, že doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok. V tomto prípade taký majetok vykáže ako drobný dlhodobý nehmotný majetok. Pokiaľ sa účtovná jednotka rozhodne o takomto majetku neúčtovať ako o drobnom dlhodobom majetku, zaúčtuje ho priamo na účet 518 – Ostatné služby.
Ocenenie dlhodobého nehmotného majetku
Dlhodobý nehmotný majetok sa ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu oceňuje:
- obstarávacou cenou,
- reprodukčnou obstarávacou cenou,
- vlastnými nákladmi.
Obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním.
Reprodukčná obstarávacia cena je cena, za ktorú sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje. Oceňuje sa ňou dlhodobý nehmotný majetok :
- nadobudnutý bezodplatne,
- dlhodobý nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou v prípade, ak je jeho reprodukčná hodnota nižšia ako vlastné náklady,
- dlhodobý nehmotný majetok novozistený pri inventarizácii a doteraz nezachytený v účtovníctve.
Vlastnými nákladmi sa oceňuje majetok vytvorený vlastnou činnosťou.
Ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku sa zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma uvedená v osobitnom predpise (zákon o dani z príjmov) a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce uvedenú sumu sa môžu účtovať ako technické zhodnotenie – služby.
Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku
Na účtovanie obstarania dlhodobého nehmotného majetku je určený účet 041 − Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku.
Na tomto účte sa účtuje obstaraný dlhodobý nehmotný majetok do času jeho uvedenia do používania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním.
Odpisovanie dlhodobého nehmotného majetku a tvorba opravných položiek
Trvalé opotrebenie dlhodobého nehmotného majetku je sprostredkované prostredníctvom odpisov. Účtovné odpisy vyjadrujú opotrebenie majetku zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania. V prípade dlhodobého nehmotného majetku nákladov na vývoj platí, že ho musí účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od jeho obstarania. Po zaradení dlhodobého nehmotného majetku účtovná jednotka postupuje pri uplatnení účtovných odpisov podľa vlastného interného odpisového plánu. Daňové odpisy dlhodobého nehmotného majetku sa uplatňujú vo výške účtovných odpisov podľa § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov, najviac do výšky vstupnej ceny.
V prípade majetku obstaraného z kapitálových transferov sú v časovej a vecnej súvislosti s odpismi účtované aj výnosy z prijatých kapitálových transferov, preto odpisy dlhodobého majetku obstaraného z kapitálových transferov nemajú vplyv na výsledok hospodárenia.
O prechodnom znížení hodnoty dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje prostredníctvom opravných položiek. Opravné položky sa tvoria na základe zásady opatrnosti, ak je opodstatnené predpokladať, že nastalo zníženie hodnoty majetku oproti jeho pôvodnému oceneniu a ide o prechodné zníženie hodnoty majetku.
Opravnou položkou sa odhaduje predpokladané zníženie hodnoty majetku. Predpoklad zníženia hodnoty majetku je opodstatnený, ak sa udiala skutočnosť, ktorá je dôvodom na odhad zníženia budúcich ekonomických úžitkov z tohto majetku.
Inventarizácia dlhodobého nehmotného majetku
Inventarizáciou sa rozumie kontrola vecnej správnosti účtovníctva. Účtovné jednotky overujú inventarizáciou, či stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti. Porovnaním účtovného stavu so skutočným stavom v inventúrnych súpisoch sa zisťuje inventarizačný rozdiel, ktorým môže byť:
- manko, ak zistený skutočný stav je nižší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom,
- prebytok, ak zistený skutočný stav je vyšší ako stav v účtovníctve a nemožno ho preukázať účtovným záznamom.