Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Daňové priznanie k dani z príjmov subjektov verejnej správy a územnej samosprávy za 2022

Dátum: Rubrika: Hospodárenie

Subjektom verejnej správy a územnej samosprávy sa na účely tohto príspevku rozumie obec alebo vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“). Obec a VÚC je na účely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) súčasťou daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Majú odlišne stanovený spôsob zdaňovania príjmov, vymedzenie predmetu dane, uplatňovanie daňových výdavkov a výnimky z povinnosti podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie.

Rozpočtové a príspevkové organizácie sa na účely ZDP považujú za daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Títo daňovníci predstavujú samostatnú skupinu daňovníkov, ktorí vzhľadom na vykonávanie osobitných úloh majú oproti iným daňovníkom odlišne stanovený spôsob zdaňovania príjmov, vymedzenie predmetu dane, uplatňovanie daňových výdavkov a výnimky z povinnosti podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie.
1. Povinnosť podania daňového priznania
Povinnosť podania daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb (ďalej len "daňové priznanie") vymedzujú dva osobitné predpisy:
-
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorý upravuje:
-
spôsob podania daňového priznania,
-
povinnosť podania daňového priznania a spôsob určenia vzoru tlačiva daňového priznania,
-
typy daňového priznania - riadne, opravné a dodatočné daňové priznanie,
-
postup pri odstránení nedostatkov daňového priznania.
-
ZDP, ktorý upravuje povinnosť podania daňového priznania, lehoty na jeho podanie a platenie dane.
V súlade s § 15 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Týmto osobitným predpisom je v prípade daňového priznania k dani z príjmov práve ZDP. V súlade s § 41 ods. 1 ZDP je daňové priznanie povinná podať každá právnická osoba bez ohľadu nato, či vykonávala svoju činnosť, dosiahla účtovný zisk alebo stratu alebo dosahovala príjmy, a to za predpokladu, že ide o právnickú osobu, ktorá má na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo miesto svojho skutočného vedenia. Zahraničná právnická osoba je povinná podať daňové priznanie, ak na území Slovenskej republiky dosahuje príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu na území Slovenskej republiky prostredníctvom daňového priznania.
Daňové priznanie právnická osoba podáva za príslušné zdaňovacie obdobie. Riadnym zdaňovacím obdobím na účely ZDP môže byť:
-
kalendárny rok - zdaňovacie obdobie plynúce od 1. 1. do 31. 12. príslušného zdaňovacieho obdobia,
-
hospodársky rok - zdaňovacie obdobie, ktoré rovnako ako kalendárny rok trvá 12 kalendárnych mesiacov, ktoré bezprostredne po sebe nasledujú, avšak toto zdaňovacie obdobie začína prvým dňom akéhokoľvek mesiaca kalendárneho roka s výnimkou januára.
Obec a VÚC ako subjekty verejnej správy môžu mať v súlade s § 3 ods. 3, 4 a 8 zákona č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v z. n. p.
účtovné aj zdaňovacie obdobie iba kalendárny rok
.
Povinnosť podania daňového priznania k dani z príjmov sa vzťahuje aj na daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie. Zákon o dani z príjmov však vymedzuje prípady právnických osôb - daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí na základe splnenia podmienok ZDP nie sú povinní za príslušné zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie. Podľa podmienok, ktoré platia na všetky formy daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, nie sú títo daňovníci povinní podať daňové priznanie, ak dosahujú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, alebo príjmy, ktoré podliehajú zdaneniu daňou vyberanou zrážkou.
Obce a VÚC
aj napriek tomu, že sú daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými na podnikanie, sú
povinné podať daňové priznanie vždy
. Táto povinnosť im vyplýva práve z dosahovaných príjmov, ktoré sú predmetom dane. Ide predovšetkým o vlastné príjmy obce a VÚC (výnosy miestnych daní a poplatkov, nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku, úroky a iné príjmy z finančných prostriedkov, sankcie za porušenie finančnej disciplíny, dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce, podiely na daniach, dotácie zo štátneho rozpočtu a iné príjmy). Prevažná väčšina uvedených príjmov je predmetom dane a následne sú od dane z príjmov oslobodené podľa § 13 ZDP.
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie
plnia úlohy obce alebo VÚC. Sú zriadené zákonom č. 523/2004 Z.z.o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.Ich povinnosť, resp. možnosť, kedy nemusia podať daňové priznanie, je upravená inak ako v prípade obcí. Nemusia podať daňové priznanie,
ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP, len príjmy oslobodené od dane
.
To znamená, že už pri úvahe, či podať daňové priznanie, si testujú oslobodenie podľa § 13 ZDP, a to, že majú úroky zdanené zrážkou podľa § 43 ZDP. Ak majú napríklad hlavnú činnosť s predmetom dane, avšak bez zdaňovaných príjmov (napr. predaj majetku, prenájom majetku) vymedzených zákonom, a všetky príjmy sú oslobodené, potom daňové priznanie nemusia podať. Správca dane ich však môže na podanie daňového priznania vyzvať.
2. Predmet dane
Predmetom dane
daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú
príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť
, a to vrátane príjmov:
-
z predaja majetku,
-
z nájomného,
-
z reklám,
-
z členských príspevkov,
-
z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP(
zrážková daň),
-
na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
Predmetom dane nie je:
-
príjem podľa § 50 ZDP,
-
príjem získaný darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa alebo dedením,
-
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, okrem:
-
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. e) a g) ZDP vyplácaného právnickej osobe, ak tento príjem plynie daňovníkovi podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP, alebo je vyplácaný daňovníkom podľa § 2 písm. d) druhého bodu ZDP právnickej osobe, ktorá je daňovníkom nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) ZDP,
-
príjmu (výnosu) podľa § 3 ods. 1 písm. f) ZDP vyplácaného právnickej osobe,
-
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií a podielov, ako aj príjem plynúci z dôvodu ich výmeny pri zrušení daňovníka bez likvidácie, a to aj vtedy, ak súčasťou splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti je aj majetok spoločnosti so sídlom v členských štátoch Európskej únie.
Obce bežne účtujú o prijatých daroch (v účtovníctve nazvané ako transfery), môžu zdediť majetok, môžu prijímať dividendy, podiely na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo vyrovnávacie podiely pri zániku účasti atď. Tieto možné príjmy sa účtujú ako výnosy, sú súčasťou výsledku hospodárenia, avšak na daňové účely sú odpočítateľné, pretože nie sú predmetom dane.
3. Oslobodenie od dane
Od dane sú oslobodené príjmy (týkajúce sa subjektov nezriadených na podnikanie):
Príjmy daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 ZDPplynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich
základnou činnosťou
vymedzenou osobitným predpisom
okrem:
-
príjmov z predaja majetku,
-
príjmov z nájomného,
-
príjmov z reklám,
-
príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až f) alebo odseku 2 ZDP,
-
príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,
-
príjmov z činností, ktoré sú podnikaním, a
-
príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP.
Príjmy
rozpočtových organizácií z prenájmu a z predaja majetku
zahrnuté v rozpočte zriaďovateľa okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 ZDP.
Príjmy
obcí a VÚC z prenájmu a predaja
ich majetku.
Od dane sú oslobodené príjmy z reklám, ktoré sú určené na charitatívne účely, daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 písm. a) ZDP najviac do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom tieto príjmy je daňovník povinný použiť len na účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, a to najneskôr do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy daňovník prijal; ak daňovník do uplynutia tejto lehoty nepoužije príjmy z reklám oslobodené od dane na účel vymedzený v § 50 ods. 5 ZDP, je povinný zahrnúť tieto príjmy alebo ich nepoužitú časť do základu dane najneskôr v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota.
Toto oslobodenie sa nevzťahuje na obce, VÚC, rozpočtové a príspevkové organizácie. V súlade s § 13 ods. 3 písm. a) ZDP ide o nasledujúcich príjemcov, ktorých mohla obec založiť: občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby. Tieto subjekty mohli prijať charitatívnu reklamu, ktorá je za zákonom stanovených podmienok oslobodená.
4. Lehota na podanie daňového priznania
Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je obec alebo VÚC tak ako akýkoľvek iný daňovník povinný podať v súlade s
§ 49 ods. 2 ZDP v lehote do 3 kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia
. V prípade obcí a VÚC, ktoré môžu mať zdaňovacie obdobie
iba kalendárny rok
, je tento dátum stanovený na 31. marca nasledujúceho po skončení príslušného kalendárneho roka.
Za zdaňovacie obdobie 2022
je všeobecná lehota na podanie daňového priznania obce a VÚC stanovená na
piatok 31. marca 2023,
ak si daňovník nepredĺži lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 ZDP.
V súlade s § 49 ods. 3 ZDP má daňovník možnosť využiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Predĺžiť lehotu si obec a VÚC môže na základe oznámenia podaného správcovi dane v závislosti od zákonom stanovených podmienok.
V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania na základe oznámenia je daňovník povinný toto oznámenie podať príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania (31.3.2023), pričom daňovník
si môže predĺžiť túto lehotu najviac o:
-
tri celé kalendárne mesiace
- v tomto prípade daňovník nemusí uvádzať dôvod predĺženia, len je povinný v oznámení uviesť novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie,
-
šesť celých kalendárnych mesiacov
, ak súčasťou príjmov sú
zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí
, pričom v oznámení daňovník uvedie skutočnosť o príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorom podá daňové priznanie.
Oznámenie o predĺžení lehoty má záväznú formu a daňovník je povinný podať ho na tlačive "Oznámenie daňovníka o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 písm. a) alebo b) zákona o dani z príjmov", ktoré je zverejnené na webovom sídle Finančnej správy SR:
www.financnasprava.sk
.
Ak posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. Uvedené vyplýva z § 27 ods. 4 daňového poriadku. Uvedená situácia v prípade daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2022 nemôže nastať, keďže 31. marca 2023 pripadá na piatok.
5. Druhy daňových priznaní
Daňový poriadok v § 15 a § 16 rozlišuje tri druhy daňových priznaní:
-
riadne daňové priznanie:
Podáva sa do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 a 3 ZDP, t.j. do troch bezprostredne nasledujúcich kalendárnych mesiacov nasledujúcich po skončení príslušného zdaňovacieho obdobia alebo do predĺženej lehoty na podanie daňového priznania o tri alebo šesť kalendárnych mesiacov - pre obce a VÚC je to všeobecná lehota do 31.3.2023 alebo predĺžená najviac do 30.6.2023 alebo 30.9.2023;
-
opravné daňové priznanie:
Rovnako ako riadne daňové priznanie, aj opravné daňové priznanie sa podáva do lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 alebo 3 ZDP, ak daňovník zistí, že údaje uvedené v riadnom daňovom priznaní alebo predchádzajúcich opravných daňových priznaniach za príslušné zdaňovacie obdobie nie sú uvedené správne. Na pôvodné podané riadne daňové priznanie ani prípadné predchádzajúce opravné daňové priznania sa neprihliada, t.j. do úvahy správca dane berie posledné podané opravné daňové priznanie;
-
dodatočné daňové priznanie:
Podáva sa po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania alebo predĺženej lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 a 3 ZDP. V prípade dodatočného daňového priznania pre daňovníka v určitých situáciách vzniká povinnosť podania a v určitých situáciách možnosť podania.
Daňovník je
povinný podať dodatočné daňové priznanie:
-
ak daň má byť vyššia, ako bola uvedená v riadnom alebo opravnom daňovom priznaní,
-
ak daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená,
-
ak daňová strata je nižšia, ako je uvedená v riadnom alebo opravnom daňovom priznaní.
V tomto prípade je daňovník povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení, pričom v rovnakej lehote je splatná aj dodatočne priznaná daň. Daňovník
má možnosť podať dodatočné daňové priznanie:
-
ak daň má byť nižšia, ako bola uvedená v riadnom alebo opravnom daňovom priznaní,
-
ak daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená,
-
ak daňová strata je vyššia, ako je uvedená v riadnom alebo opravnom daňovom priznaní,
-
daňové priznanie neobsahuje správne údaje.
V tomto prípade daňový poriadok neobsahuje lehotu na podanie daňového priznania a je na rozhodnutí daňovníka, či daňové priznanie podá alebo nie.
Ak daňovník takéto dodatočné daňové priznanie podá v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, kedy zaniká právo vyrubiť daň, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V takto predĺženej lehote nemá daňovník právo podať dodatočné daňové priznanie.
Dodatočné daňové priznanie nie je možné podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa:
-
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly,
-
doručenia oznámenia o daňovej kontrole,
-
doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
-
doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo,
a to až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, pričom ak vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nie je možné podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
6. Spôsob podania daňového priznania
Daňové priznanie sa v súlade s § 13 ods. 4 daňového poriadku podáva vecne príslušnému orgánu, ktorým je v tomto prípade daňový úrad. Daňové priznanie je možné podávať:
-
elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne
- v tomto prípade podanie daňového priznania možno považovať za podanie, ktoré má štruktúrovanú podobu a možno ho podať iba prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku. Podanie daňového priznania sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
Daňové priznanie je povinný podať elektronicky daňový subjekt (právnická osoba):
1.
ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri,
2.
ktorého pri správe daní zastupuje daňový poradca alebo advokát, a to aj v prípade, že daňový subjekt nie je platiteľom DPH,
3.
ktorého pri správe daní zastupuje iný zástupca ako daňový poradca alebo advokát, a to v prípade, že ide o daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH alebo je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri;
-
osobne v podateľni na daňovom úrade
- najneskôr v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania, pričom správca dane potvrdí daňovníkovi vyplnené potvrdenie o podaní daňového priznania, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle Ministerstva financií SR v časti Finančný spravodajca a na webovom sídle Finančnej správy,
-
prostredníctvom pošty
- v tomto prípade je na posúdenie splnenia lehoty na podanie daňového priznania rozhodujúci dátum podania uvedený na zásielke, ktorý môže byť najviac posledný deň lehoty na podanie daňového priznania.
Obec alebo VÚC sú teda
povinné podať daňové priznanie elektronicky iba v prípade, že sú platiteľmi DPH alebo ich pri správe daní zastupuje daňový poradca, advokát alebo iný zástupca.
V opačnom prípade môžu podať daňové priznanie osobne u správcu dane alebo prostredníctvom pošty.
Daňovník, na ktorého sa vzťahuje povinnosť elektronickej komunikácie s finančnou správou a ktorý doručí daňové priznanie inak ako prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy (napr. listinne alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy), bude správcom dane vyzvaný na správne doručenie daňového priznania prostredníctvom portálu finančnej správy. Až keď daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, považuje sa takéto podanie daňového priznania za nepodané.
7. Platenie dane
Obec a VÚC tak ako iná právnická osoba sú povinné daň zaplatiť v eurách a v lehote na podanie daňového priznania, pričom daň je možné zaplatiť:
-
bezhotovostným prevodom
- za deň platby sa považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu daňového subjektu alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala,
-
v hotovosti
- za deň platby sa považuje deň, keď pošta hotovosť prijala.
Za zdaňovacie obdobie 2022, ktoré je kalendárny rok, je daňovník povinný
zaplatiť daň najneskôr v piatok 31.3.2023
.
Za predpokladu, že daňovník si v súlade s § 49 ods. 3 ZDP predĺži lehotu na podanie daňového priznania, automaticky sa mu predlžuje aj lehota na zaplatenie tejto dane.
Ak daň na úhradu vypočítaná na riadku 1100 daňového priznania
nepresiahne 5 eur,
daňovník
nie je povinný túto daň zaplatiť,
a to ani vtedy, keď využije postup podľa § 50 ZDP.
Daňovník je povinný každú platbu poukazovanú správcovi dane náležite označiť v súlade s vyhláškou Ministerstva financií SR č. 378/2011 Z.z. o spôsobe označovania platby dane v z. n. p. Daňovník poukazuje jednotlivé platby správcovi dane na vlastný účet. Základné číslo účtu pre platenie dane každému daňovníkovi oznamuje správca dane. Platba dane z príjmov musí byť označená variabilným symbolom a na zdaňovacie obdobie 2022 je variabilný symbol 1700992022.
Daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie môže za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2022 alebo hospodársky rok 2022/2023 pri vyčíslení daňovej povinnosti z príjmov použiť jednu z dvoch sadzieb dane vymedzených v § 15 ZDP. Použitie príslušnej sadzby dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie 2022.
Základ dane stanovený podľa § 17 až § 29 ZDP znížený o daňovú stratu vyčíslenú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach môže podliehať sadzbe dane vo výške:
-
15%,
ak výška
zdaniteľných príjmov
neprevyšuje sumu ustanovenú osobitným zákonom, ktorým je zákon o DPH pre povinnú registráciu na DPH, čo v súčasnosti je 49 790 eur,
-
21%,
ak výška zdaniteľných príjmov
prevyšuje sumu 49 790 eur
.
8. Prílohy daňového priznania a účtovná závierka
Podľa § 49 ods. 11 ZDP je daňovník povinný na účely podania daňového priznania zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. do registra účtovných závierok.
Obce a VÚC postupujú pri zostavení účtovnej závierky podľa opatrenia Ministerstva financií SR č. 25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v z. n. p. (ďalej len "postupy účtovania").
Z uvedeného nevyplýva, že účtovná závierka je prílohou daňového priznania.
Ide o samostatné podanie (dokument), ktoré je iba naviazané na lehotu na podanie daňového priznania.
To znamená, že účtovnú závierku musí daňovník uložiť do registra účtovných závierok v lehote na podanie daňového priznania.
Obce ukladajú účtovnú závierku do Registra účtovnej závierky prostredníctvom Systému Štátnej pokladnice, a to iba elektronicky. Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie použitie informačného systému (Rozpočtový informačný systém pre samosprávu).
Ukladanie účtovných závierok za obce a vyššie územné celky je definované v metodickom usmernení Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/019605/2017-352 k postupu pri aplikácii § 1 odsek 3 postupov účtovania. Toto usmernenie definuje technický spôsob ukladania účtovných závierok, výročných správ a správ audítorov nasledovne:
-
vyššie územné celky používajú na ukladanie dokumentov do Registra účtovných závierok Centrálny konsolidačný systém (CKS),
-
obce používajú na ukladanie dokumentov do Registra účtovných závierok Rozpočtový informačný systém samosprávy (RISSAM.výkazy). Uvedené neplatí pre obce z pilotnej konsolidácie vo verejnej správe, ktoré majú prístup do CKS 2.
Lehota na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok je šesť mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak, napr. § 49 ods. 2 a 3 ZDP. Podľa postupov účtovania sa riadna účtovná závierka v elektronickej podobe ukladá do registra účtovných závierok takto:
-
súvaha a výkaz ziskov a strát do 5. februára nasledujúceho účtovného obdobia,
-
poznámky do 30. apríla nasledujúceho účtovného obdobia, ak § 49 ods. 11 ZDP neustanovuje inak.
Obce a VÚC nepredkladajú účtovnú závierku spolu s daňovým priznaním cez portál Finančnej správy SR, ale prostredníctvom systémov CKS, resp. RISSAM. výkazy.
Prílohou daňového priznania sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania. V prípade daňového priznania obce a VÚC je prílohou daňového priznania:
-
príloha k § 13a a § 13b ZDP,
-
príloha k § 30c ZDP a
-
príloha k VI. časti týkajúca sa údajov o ďalších prijímateľoch podielu zaplatenej dane,
a to aj v tom prípade, že ju obec alebo VÚC nevypĺňa.
Aj keď obec alebo VÚC nebude prikladať k daňovému priznaniu žiadnu vyplnenú prílohu, musí na tlačive uviesť
minimálne všetky tri vyššie uvedené prílohy
(ktoré sú súčasťou daňového priznania a predloží ich nevyplnené).


Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály