Zvuková nahrávka ako dôkaz v súdnom konaní o neplatnosti výpovede

Ako dôkaz može slúžiť všetko, čo može prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov. Predmetom dôkazovania je to, čo má byť preukázané. Napríklad v prípade neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, že táto je neplatná, dôkazným prostriedkom, ktorý može súdu pomôcť pri určovaní neplatnosti predmetnej výpovede možu byť napríklad listinné dôkazy (napr. výpoveď), výsluch svedka.

V Českej republike sa objavil prípad, keď zamestnanec preukazoval prostredníctvom audionahrávok neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Nahrávky mali preukázať, že skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru nebola organizačná zmena, ale kritika na zamestnávateľa (českej spoločnosti, ktorá v konaní vystupovala ako vedľajší účastník), ktorú adresoval materskej spoločnosti do Nemecka (v spore vystupovala ako žalovaný). Predmetný prípad bol prejednávaný na všetkých stupňoch súdov a dostal sa až pred Ústavný súd Českej republiky.

Tento článok sa zaoberá uvedeným prípadom riešeným Ústavným súdom Českej republiky a poukazuje na možnosť podobnej aplikácie v obdobných prípadoch v rozhodovacej praxi slovenských súdov.

Dňa 17.8.2005 prevzal zamestnanec na pracovisku výpoveď z pracovného pomeru pre nadbytočnosť, a to z dôvodu pripravovaných organizačných zmien.

Zamestnanec podal na Mestský súd v Brne žalobu, v ktorej sa domáhal toho, aby súd určil neplatnosť výpovede a rozhodol o jeho nároku na zaplatenie náhrady mzdy. Zamestnanec mal za to, že dôvodom výpovede neboli organizačné zmeny. Skutočným dôvodom, podľa neho, bola kritika, ktorú vyslovil dcérskej spoločnosti v Česku, v ktorej pracoval, pričom kritiku adresoval materskej spoločnosti do Nemecka.

Mestský súd v Brne rozhodol, že výpoveď je neplatná. Zamestnanec v rámci konania predložil súdu aj dve audiokazety. Jedna obsahovala rozhovor medzi zamestnancoma členom vedenia českej spoločnosti. Mestský súd v Brne pripustil ako dôkaz audiokazety s tým, že príslušným znalcom mala byť overená autentickosť kaziet. Keďže sa autentickosť potvrdila, súd ďalej pri svojom rozhodovaní vychádzal z ich obsahu. Mestský súd v Brne žalobe zamestnanca v plnom rozsahu vyhovel, lebo spôsob, ktorým mali byť zo strany českej spoločnosti vykonané organizačné zmeny, označil len za účelovo simulovaný, ktorým mali byť vytvorené predpoklady na danie výpovede zamestnancovi.

Česká (dcérska) spoločnost podala voči rozsudku Mestského súdu v Brne odvolanie. Krajský súd v Brne rozsudok súdu I.stupňa zmenil tak, že zamietol žalobu zamestnanca. Vychádzal z toho, že zamestnancom zadovážené audiokazety boli ako dôkaz neprípustné, lebo boli zadovážené bez vedomia nahrávanej osoby.

Zamestnanec voči rozhodnutiu Krajského súdu v Brne podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Českej republiky rozsudkom tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Brne zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Brne následne tiež zmenil rozsudok Mestského súdu v Brne tak, že návrh zamestnanca, aby súd určil, že výpoveď daná zamestnancovi je neplatná, opäť zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Zamestnanec napadol dovolaním aj ďalší rozsudok Krajského súdu v Brne. Najvyšší súd však toto dovolanie zamietol.