Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Vzdanie sa práva zamestnancom
Dátum:
Vzdanie sa práva zamestnancom
JUDr.
Tatiana
Mičudová
V súlade s ustanovením § 17 ods. 1
Zákonníka práce platí, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je
neplatný. V predmetnom ustanovení Zákonníka práce sa
premieta kv. ochranná funkcia pracovného práva, v dôsledku ktorej je základná premisa (predpoklad)
súkromno-právneho vzťahu, a to rovnocennosť, narušená ochrannými normami, ktoré chránia predovšetkým
zamestnanca.
Z dôvodu aplikácie ochrannej funkcie platí, že okrem dôvodov neplatnosti právnych úkonov,
ktoré sú ustanovené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník"),
zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce")
ustanovuje osobitné dôvody neplatnosti právnych úkonov pre oblasť pracovného práva.
Neplatnosť právnych úkonov pritom môže v pracovnom práve zakladať právo na náhradu
škody či náhradu mzdy.
Rozhodovacia prax súdov bližšie vykladá ustanovenie
§ 17 Zákonníka práce vo vzťahu k platnosti
vzdania sa práva zamestnancom na odstupné poskytované pri skončení pracovného pomeru, ale vykladá aj
právo na náhradu škody, ktorá zamestnancovi vznikla z neplatného právneho úkonu, ak zamestnanec
neplatnosť nespôsobil výlučne sám.
Tento článok sa bližšie zaoberá neplatnosťou právnych úkonov v pracovnom práve z dôvodu,
že sa zamestnanec vopred vzdal svojich práv a poukazuje na judikát, podľa ktorého sa zamestnanec
môže platne vzdať svojho práva na odstupné za splnenia určitých podmienok.
Tiež poukazuje na možnosť domáhania sa náhrady škody zamestnancom z neplatného právneho
úkonu.
Neplatnosť právnych úkonov
Právna teória (nielen pracovnoprávna) rozlišuje dve formy neplatnosti právnych úkonov, a
to:
-
absolútnu a
-
relatívnu neplatnosť.
Pod absolútnou neplatnosťou možno rozumieť, že právny úkon (ktorý je neplatný) síce
existuje, ale vzhľadom na jeho neplatnosť nenastanú následky, ktoré by s ním mali byť
spojené.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa, na rozdiel od relatívnej neplatnosti, vyznačuje
najmä tým, že:
-
pôsobí od začiatku
(
ex tunc
),-
vyplýva priamo zo zákona
(ex lege),
-
prihliada sa na ňu z úradnej povinnosti
(ex offo),
čiže v konaní nie je
potrebné vznášať námietku neplatnosti,-
zákon nepripúšťa
konvalidáciu
právneho úkonu (t.j. jeho
nápravu),-
z hľadiska plynutia času je neobmedzená.
Relatívnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné sa dovolať. Kým neplatnosť nevysloví
príslušný súd, má právny úkon následky platného právneho úkonu.
V pracovnom práve sa spravidla uplatňuje práve absolútna neplatnosť, výnimkou je
napadnutie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na príslušnom súde.
Dôvody neplatnosti právnych úkonov podľa
Zákonníka práce
Podľa ust. § 17 ods. 2 Zákonníka
práce je neplatným právnym úk
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 6/2016
