Presun kompetencií z miestnej štátnej správy na miestnu samosprávu prebehol vo viacerých oblastiach a je diferencovaný do veľkého počtu právnych predpisov. Jednou z možností, prostredníctvom ktorej možno zabezpečiť výkon decentralizovanej štátnej správy, je zriadenie spoločných obecných úradov, pričom právna subjektivita jednotlivých zúčastnených obcí ostáva v takom prípade zachovaná. Spoločné obecné úrady však nemajú vlastnú právnu subjektivitu.
Pokiaľ viaceré obce (minimálne dve) sú nespôsobilé vykonávať samosprávne úlohy a decentralizovanú miestnu štátnu správu, môžu sa zlúčiť a vytvoriť jednu zlúčenú obec, a to v súlade s § 2a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), pričom zlúčené obce však svoju právnu subjektivitu strácajú. S odstupom času možno pri výkone decentralizovanej miestnej štátnej správy obcami a mestami zaznamenať určité vzniknuté nedostatky, resp. problémové okruhy, ktoré budú okrem iného tiež predmetom tohto článku, vrátane návrhov ich riešenia.
Právna úprava decentralizácie verejnej správy
Decentralizáciou verejnej správy možno vo všeobecnosti rozumieť proces postupného presunu kompetencií, kompetenčných okruhov zo štátnej správy na miestnu samosprávu. Cieľom tohto procesu je preniesť na miestnu samosprávu výkon tých kompetenčných okruhov, ktoré dokáže samospráva zabezpečiť efektívne v porovnaní so štátnou mocou, keďže má blízko k obyvateľovi obce, ktorého práva a oprávnené záujmy má zabezpečiť. Tento proces sa opiera o ústavnú, rámcovú, ale aj osobitnú právnu úpravu, ktorá je však diferencovaná do veľkého počtu právnych predpisov, ktoré výkon kompetencií robia neprehľadným, dokonca v určitých prípadoch právna úprava chýba, čo je nevýhodné pre výkon decentralizovanej štátnej správy. Ide predovšetkým o tieto právne predpisy:
čl. 71 Ústavy, ktorý umožňuje z ústavného hľadiska presun kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, pričom výkon kompetencií delegovanej štátnej správy riadi a kontroluje vláda SR. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát, pričom podrobnosti takejto kontroly a riadenia delegovaného výkonu štátnej správy sú ponechané na zákonnú právnu úpravu. V kontexte uvedeného platí, že Ústava priamo neustanovuje právny mechanizmus, ktorý by mohla miestna samospráva využiť proti štátu za predpokladu, že si štát neplní svoju právnu povinnosť financovať delegované kompetenčné okruhy preneseného výkonu štátnej správy;
predovšetkým § 5 tohto zákona, ktorý predstavuje konkretizáciu ústavnoprávnej úpravy, pričom umožňuje prenos kompetenčných okruhov zo štátnej správy na obce a mestá na základe kritéria racionálnosti a efektívnosti. Pokiaľ nedôjde k výkonu delegovanej štátnej správy po dobu najmenej šiestich mesiacov, najbližší orgán štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu správu na príslušnom úseku podľa osobitného zákona, písomne vyzve obec na nápravu a určí jej na to lehotu. Ak obec v určenej lehote nezabezpečila nápravu, je príslušný konať tento orgán štátnej správy. Uvedené neplatí, ak ide o rozhodovanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. Platný zákon o obecnom zriadení procesne nešpecifikuje vzťahy právnej zodpovednosti v prípade, že si obec v oblasti delegovanej štátnej správy nesplní svoje úlohy. V rámci vzťahov samosprávy a štátu tento zákon vyzdvihuje princíp súčinnosti, na základe ktorého si majú samospráva a štát pri výkone delegovaných úloh štátnej správy vzájomne pomáhať. V § 20a zákon o obecnom zriadení ustanovuje všeobecné a špecifické obsahové náležitosti zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu;
-
zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v z. n. p.
(ďalej len "zákon o prechode niektorých pôsobností"), ktorý konkretizuje vecné okruhy pôsobností, ktoré prechádzajú na obce a vyššie územné celky, pričom neustanovuje procesnú stránku, resp. aké má mať proces výkonu delegovanej miestnej štátnej správy čiastkové kroky a tiež bližšie nešpecifikuje aspekt súčinnosti obcí a štátu pri procese prechodu kompetencií podľa tejto právnej úpravy;
-
osobitná právna úprava,
napríklad zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o štátnej správe v školstve"), zákon č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. - pre správu školstva delegovanú na samosprávu. Pre oblasť sociálnych služieb platí napríklad zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
