Štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný dozor so zameraním na domové
studne
Doc. JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Advokát.
Vzhľadom na zvýšenie cien vody dodávanej verejným vodovodom je v súčasnosti typický
aj opätovný rast využívania odberu podzemných vôd vlastnými studňami obyvateľov obce. Studňa je
vodnou stavbou a odber podzemnej vody je osobitným užívaním vôd, ktorých uskutočňovanie podlieha
povoľovacím konaniam. V podmienkach Slovenska sú však zväčša domové studne fakticky nepovolenými
stavbami a odber podzemnej vody prostredníctvom nich je nepovolený. Obce ako vecne príslušné orgány
štátnej vodnej správy sú povinné kontrolovať a vyvodzovať administratívno - právnu zodpovednosť voči
stavebníkom studní. Pre obce je však táto úloha náročná, keďže musia paralelne uplatniť právnu
úpravu dvoch právnych predpisov, a to zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v z. n. p. (ďalej len "stavebný zákon") a
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch (vodný zákon) v z. n. p. (ďalej
len "vodný zákon"). Cieľom príspevku je
predstaviteľom obcí vysvetliť túto zložitú právnu úpravu, objasniť pojmy a princípy, na ktorých je
vybudovaná, a to tak, aby následne dokázali zákonné ustanovenia v praktickej rovine správne
aplikovať. Bez znalosti týchto východiskových poznatkov nedokážu obce vyvodiť administratívnu
zodpovednosť voči stavebníkom nepovolených studní tak, aby ich rozhodnutia obstáli v prípadnom
odvolacom a súdnom prieskume.
Obec a štátny stavebný dohľad a štátny vodoochranný
dozor
Právny inštitút štátneho stavebného dohľadu má svoju normatívnu úpravu v deviatom oddiely
druhej časti v ustanoveniach § 98 až § 104 stavebného
zákona. Sankcie sú obsiahnuté v právnej úprave tretej časti
stavebného zákona pojednávajúcej o priestupkoch, iných
správnych deliktoch a o lehotách na ukladanie pokút a o výnosoch z pokút.
Právny inštitút štátneho vodo - ochranného dozoru je upravený v deviatej časti v
ustanoveniach § 66 až 68 vodného zákona.
Vodný zákon upravuje ako súčasť štátneho
vodoochranného dozoru aj špecifický inštitút odborného technicko - bezpečnostného dozoru nad vodnými
stavbami, ktorý vykazuje určité špecifiká, najmä čo do svojho predmetu. Orgány štátnej vodnej správy
vykonávajú odborný technicko - bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol
ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Dozerajú najmä na to, ako vlastníci alebo užívatelia týchto
vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko - bezpečnostný dohľad a vykonávajú potrebné
opatrenia na ich bezpečnosť.
Vo vzťahu k vodným stavbám používa stavebný
zákon pojem štátny stavebný
"dohľad"
a vodný
zákon pojem štátny vodoochranný "dozor
". V právnej teórii medzi pojmami dohľad
a dozor
existujú principiálne rozdiely, ale na účely praxe postačuje poznatok, že použitie
pojmu dohľad v stavebnom zákone a dozor vo
vodnom zákone je iba legislatívnou nepresnosťou a
výrazom legislatívnej tradície.Z hľadiska charakteru činností predstavujú oba inštitúty - tak štátny stavebný dohľad, ako
aj štátny vodoochranný dozor - čo do podstaty administratívny (správny) dozor. Sú prejavom
špecifickej formy kontroly vo verejnej správe vo vzťahu k adresátom verejnej správy, t.j.
stavebníkom studní a osobám, odoberajúcim podzemnú vodu prostredníctvom nich.
V najvšeobecnejšom chápaní možno oba analyzované inštitúty podradiť pod pojem kontrola vo
verejnej správe. Ide teda o proces, ktorým sa zisťuje a hodnotí, či a ako činnosť právnických a
fyzických osôb podliehajúcich kontrole (stavebníkov vodných stavieb) zodpovedá požiadavkám, ktoré sú
určené v právnych normách alebo v rozhodnutiach vydaných na ich vykonanie.
Zákonodarcom zvolené legálne označenie štátneh