Smrť zamestnanca a pracovnoprávne vzťahy.
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Smrť zamestnanca nepredstavuje iba zásah do života rodiny tohto zamestnanca, ale je
značným zásahom aj do pracovnoprávnych vzťahov. Smrť zamestnanca ako právna skutočnosť vedie k
zániku nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, s výnimkou určitých peňažných nárokov
zamestnanca voči zamestnávateľov a naopak, ktoré existovali už v čase smrti
zamestnanca.
Smrťou zamestnanca zaniká pracovný pomer zamestnanca, prípadne vzťah založený niektorou z
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní
práce či dohoda o brigádnickej práci študenta).
Viacerí zamestnávatelia si kladú otázku, ako je to s vysporiadaním nárokov zamestnanca
voči zamestnávateľovi po smrti zamestnanca, a naopak.
Tento článok sa bližšie venuje tomu, ako smrť zamestnanca ovplyvní pracovnoprávne vzťahy
medzi zamestnávateľom a zomrelým zamestnancom, resp. jeho pozostalými, ale aj vysporiadanie nárokov
z týchto vzťahov vyplývajúcich (napr. mzdové nároky, nároky na náhradu škody).
Právny rámec
Problematiku riešenia pracovnoprávnych nárokov v súvislosti so smrťou zamestnanca upravuje
ust. § 35 ods. 1 a
2, ale aj
§ 59 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v
z. n. p. (ďalej len "Zákonník
práce").
V zmysle ust. § 59 ods. 4 Zákonníka
práce zaniká smrťou zamestnanca pracovný pomer.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 Zákonníka
práce:
"Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou
nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z
pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v
domácn