Skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu predchádzajúcemu uzavretiu dohody

Deň, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť, nemusia strany určiť iba kalendárnym dňom, ale napr. istou skutočnosťou, ktorá má nastať, napr. skončením rodičovskej dovolenky zamestnanca, ktorého iný zamestnanec zastupuje, alebo dobou skončenia prác a pod. Ak je deň, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť, určený inak ako kalendárnym dňom, musí byť tento deň určený tak, aby nevzbudzoval pochybnosť o tom, ktorý deň bol dojednaný ako deň skončenia pracovného pomeru.

V praxi sa často opakuje otázka, či zamestnanec a zamestnávateľ môžu uzatvoriť takú dohodu o skončení pracovného pomeru, kde deň, ku ktorému sa má pracovný pomer skončiť predchádza dňu, kedy došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Tento článok na konkrétnych prípadoch z praxe pojednáva o vyššie uvedenej problematike.

Dohoda o skončení pracovného pomeru predstavuje dvojstranný úkon, na základe ktorého skončí pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa.

Z hľadiska formy zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce") uvádza, že sa daná dohoda uzatvára písomne, avšak ust. § 60 ods. 2 Zákonníka práce nepostihuje sankciou neplatnosti jej nedodržanie. Z hľadiska právnej istoty a preukazovania na súde v prípade súdneho sporu je vhodné dohodu uzatvárať písomne.

V dohode o skončení pracovného pomeru museli byť, podľa právnej úpravy účinnej do konca kalendárneho roka 2012, uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru v prípade, ak: