Škoda z neplatného právneho úkonu
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Tento článok pojednáva o neplatnosti právnych úkonov v pracovnom práve, ale aj o
povinnosti zamestnávateľa nahradiť zamestnancovi škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti právneho
úkonu.
Ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník") definuje
právny úkon
ako prejav vôle, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa toho, či sa pri danom právnom úkone vyžaduje vôľa jednej strany, dvoch strán, príp.
viacerých delíme právne úkony na:
-
jednostranné - vyžaduje sa prejav vôle jednej osoby (napr. výpoveď zamestnanca,
výpoveď zamestnávateľa),
-
dvojstranné - vyžaduje sa prejav vôle dvoch osôb (napr. pracovná zmluva, dohoda o
skončení pracovného pomeru),
-
viacstranné - v právnej teórii sa uplatňujú aj právne úkony, kde sa vyžaduje prejav
vôle viac ako dvoch strán, ale tie nie sú pre pracovnoprávne vzťahy typické.
Na to, aby bol právny úkon platný, musí spĺňať určité kritériá, podmienky, ktoré definujú
právne predpisy.
Takýmito predpismi je v prípade pracovnoprávnych vzťahov zákon č.
311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Zákonník práce"), ale aj
Občiansky zákonník.
Ak právny úkon nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, hovoríme o neplatnosti právneho
úkonu. V súvislosti s problematikou neplatnosti právnych úkonov rozlišujeme neplatnosť absolútnu a
neplatnosť relatívnu.
Zákonník práce v nadväznosti na neplatnosť
právneho úkonu zakotvuje istú ochranu zamestnanca. Ak totiž následkom ne