Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Rokovanie obecného zastupiteľstva (IV.)
Dátum:
Rokovanie obecného zastupiteľstva (IV.)
JUDr.
Jozef
Tekeli
PhD.
Katedra ústavného práva a správneho práva Právnická fakulta UPJŠ v
Košiciach
(Dokončenie z predchádzajúceho
čísla)
Príspevok nadväzuje na analýzu rokovania obecného zastupiteľstva v predchádzajúcich
číslach časopisu venovanú predovšetkým príprave a zvolávaniu zasadnutia OZ, samotnému priebehu
zasadnutia OZ s dôrazom na otázky spojené s účasťou verejnosti na zasadnutí OZ a formám rozhodovacej
činnosti OZ. V záverečnej časti článku sa autor venuje inštitútom poradného hlasu pred prijatím
rozhodnutia OZ a uplatneniu tzv. sistačného práva starostu obce (t.j. práva starostu obce pozastaviť
účinnosť prijatého uznesenia OZ). Osobitnú pozornosť venuje rokovaciemu poriadku OZ.
Význam poradného hlasu pre rozhodovaciu činnosť obecného zastupiteľstva
V snahe o prijímanie kvalifikovaných rozhodnutí obecným zastupiteľstvom zákonodarca
zavádza v § 12 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
"zákon o obecnom zriadení") pravidlo, podľa ktorého
"Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia vo veci, pre
ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko."
Poradným orgánom sú spravidla komisie obecného zastupiteľstva, prípadne obecná rada,
ktoré OZ zriaďuje podľa § 10 ods. 2 zákona o obecnom
zriadení ako svoje stále alebo dočasné poradné orgány.
Stanovisko komisie obecného zastupiteľstva prednáša poslanec OZ, ktorý je spravidla
predsedom príslušnej komisie OZ.
Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.
Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Ďalšie
osoby tvoriace personálne zloženie komisií OZ by mali byť odborníkmi v oblasti, na pokrytie ktorej
sa daná komisia zriaďuje, napr. ekonómovia vo finančnej komisii, právnici v legislatívno-právnej
komisii, riaditelia škôl v školskej komisii a pod.
Rozhodovanie OZ s výrazným laickým prvkom má tak
odborne usmerniť
poradné
stanovisko vecne príslušnej odbornej komisie obecného zastupiteľstva. Napr. pred prijatím VZN
predseda vecne príslušnej legislatívno-právnej komisie vyjadrí názor komisie na predložený návrh
VZN; ďalej môže stanovisko finančnej komisie spočívať v odporúčaní alebo neodporúčaní prijať
uznesenie OZ, napr. z hľadiska pozitívneho/negatívneho dopadu na budúci ekonomický vývoj obce, ďalej
športovej komisie na vhodnosť vybudovanie skate-parku v obci a pod.Zriadenie vhodných druhov poradných komisií obecného zastupiteľstva a ich riadne
fungovanie môže v praxi
veľmi pozitívne ovplyvniť rozhodovaciu činnosť aj celkové fungovanie
obecného zastupiteľstva.
Poradné orgány môžu svojou autoritou vhodne determinovať aj vzťahy
medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, a to tým, že pri zohľadnení odporúčaní odborných
komisií už rozhodnutia OZ nie sú len politickými výstupmi, ale najmä kvalifikovanými odbornými
rozhodnutiami.Práve z dôvodu tejto argumentácie, naopak, ako výrazný nedostatok v praxi hodnotím
skutočnosť, ak najmä v menších obciach sa komisie obecného zastupiteľstva buď vôbec nezriaďujú,
alebo je ich fungovanie (a to oveľa častejšie) iba čisto formálne. Úplným nepochopením významu
inštitútu komisií OZ sú dokonca mnohé príklady obcí, v ktorých sa v priebehu funkčného obdobia OZ
neuskutoční ani jedno zasadnutie žiadnej komisie.
Pred prijatím rozhodnutia obecného zastupiteľstva dôležitú úlohu zohráva aj vypočutie
poradného hlasu hlavného kontrolóra obce podľa § 18f
ods. 2 zákona o obecnom zriadení.
Zákonnou povinnosťou hlavného kontrolóra je zúčastniť sa každého zasadnutia OZ.
Zákonná formulácia "poradný hlas" hlavného kontrolóra na zasadnutiach zastupiteľstva znamená jeho
oprávnenie vyjadriť sa k prerokúvaným záležitostiam, formulovať svoje stanoviská, návrhy,
odporúčania. Doterajšia prax obecných samospráv dokazuje, že hlavný kontrolór obce je často, a to
najmä v menších samosprávach, "odborným garantom výkonu a fungovania obecnej samosprávy" vo vzťahu k
priamo voleným orgánom obce.Pre Slovenskú republiku je charakteristická rozdrobenosť obecnej samosprávy s celkovým
počtom 2 890 obcí, z toho 138 miest. Táto atomizácia a tým determinované obmedzené finančné možnosti
malých samospráv majú za následok skutočnosť, že malé obce často nedisponujú dostatočným odborným
personálom obecných úradov, ktorý by dokázal zabezpečiť kvalifikované zvládnutie všetkých úloh,
ktoré platná právna úprava zveruje obciam, tak pri výkone samosprávy, ako aj pri prenesenom výkone
štátnej správy.
Účinná právna úprava zároveň nestanovuje vzdelanostné
cenzy
(podmienky) pre
funkcionárov obecnej samosprávy kreovaných priamou voľbou, t.j. pre starostu obce a poslancov
OZ.Z uvedeného dôvodu je v praxi účasť hlavného kontrolóra obce na zasadnutiach OZ jednou
z jeho dominantných úloh, pričom dochádza k pravidelnému využívaniu poradného hlasu hlavným
kontrolórom obce.
V uvedenom zmysle hlavný kontrolór obce s ohľadom na svoje vzdelanie a praktické
skúsenosti predovšetkým v menších samosprávach často odborne usmerňuje rokovanie celého OZ. Hlavný
kontrolór
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
Vydanie Právo pre ROPO a obce 6/2015
