Pružný pracovný čas
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Úprava pracovného času u toho ktorého zamestnávateľa vychádza z organizácie jeho práce
a ak to umožňuje organizácia práce zamestnávateľa, tak prípadne aj z potrieb jeho zamestnancov.
Zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rôzne výhody, benefity. Medzi najčastejšie patrí napr.
prispievanie na stravovanie vo väčšej miere než upravuje zákon č.
311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákonník práce"), dovolenka nad rámec, ktorý
ustanovuje Zákonník práce či pružný pracovný
čas.
Pružný pracovný čas oceňujú viacerí zamestnanci najmä z dôvodu, že im pomáha skĺbiť
pracovný život so súkromným, t.j. hlavne starostlivosť o rodinu a jej potreby. Uplatňovanie pružného
pracovného času tak predstavuje zlepšenie pracovných, ale aj iných životných podmienok
zamestnancov.
Tento článok pojednáva o pružnom pracovnom čase a otázkach, ktoré si mnohí zamestnávatelia
či zamestnanci kladú v súvislosti s jeho uplatňovaním, napr. ohľadne prekážok v práci, pracovných
ciest a pod. Tiež poukazuje na prípad, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky. Išlo o
prípad, kedy zamestnávateľ konkrétnej zamestnankyni zmenil pružný pracovný čas na pevný, pričom
uvedená zmena mala byť sankciou za predchádzajúce údajné porušenie pracovnej disciplíny. Článok tak
dáva odpoveď na otázku, či možno pri porušení pracovnej disciplíny využiť zmenu pružného pracovného
času na pevný pracovný čas ako formu sankcie.
Pracovný čas
Definíciu pracovného času obsahuje ust. § 85
ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle predmetného ustanovenia je pracovným časom časový úsek, v
ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a v ktorom vykonáva prácu a plní si povinnosti
podľa pracovnej zmluvy.
Pracovný čas môže byť u toho ktorého zamestnávateľa rozvrhnutý rovnomerne alebo
nerovnomerne. Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného
času.