Právo na informácie verzus právo na ochranu autorských práv

Vydáno: 16 minút čítania
Právo na informácie verzus právo na ochranu autorských práv
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Realizácia práva na slobodný prístup k informáciám umožňuje občanom, aby si utvorili názor o činnosti orgánov, ale aj o hospodárení týchto orgánov s verejnými prostriedkami a o konaní verejných činiteľov. Získané informácie napomáhajú tomu, aby hlasovanie občanov vo voľbách malo zmysel, lebo informovaní občania môžu zodpovednejšie narábať so svojím hlasom. Právo na slobodný prístup k informáciám je základným ústavným právom vychádzajúcim z Čl. 26 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava SR") . Právo na informácie zaručuje Čl. 26 ods. 1 Ústavy SR. Podľa Čl. 26 ods. 5 Ústavy SR podmienky a spôsob vykonania práva na informácie ustanoví zákon. Takým zákonom je zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len "zákon o slobode informácií").
Zákon o slobode informácií ustanovuje, že:
"Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii."
Výnimkou sú len informácie uvedené v ust. § 8 až § 11 cit. zákona. Medzi informácie, ktoré sa nesprístupňujú, patria aj informácie, ktorými možno porušiť ochranu duševného vlastníctva. Výnimkou je, ak osoba, ktorej prináleží právo z daného duševného vlastníctva, udelí súhlas na poskytnutie informácie.
Tento článok bližšie pojednáva o tom, ktoré informácie možno považovať za informácie týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva, špeciálne informácie týkajúce sa ochrany autorských práv, a rozoberá podmienky obmedzenia práva na informácie v prípadoch práva na autorskú ochranu.
Pojmy
Duševné vlastníctvo
Predmetom duševného vlastníctva sú nehmotné statky. Pojem nehmotný statok sa teória i prax pokúšajú vymedziť všeobecne ako statok, ktorého podstatu tvorí konkrétny duševný výtvor či obsah (najčastejšie ide o výtvor duševnej činnosti, najmä tvorivej), vyjadrený v objektívnej forme, t.j. vyjadrený navonok tak, že ho možno vnímať ľudskými zmyslami.
[VOJČIK, P. a kol. 2012. Právo duševného vlastníctva. 1