Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Pracovný pomer hlavného kontrolóra obce včera, dnes a zajtra
Dátum:
Pracovný pomer hlavného kontrolóra obce včera, dnes a
zajtra
JUDr.
Jozef
Tekeli
Katedra ústavného práva a správneho práva
Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach
V príspevku som sa zameral na analýzu inštitútu pracovného pomeru hlavného kontrolóra
obce vo svetle troch právnych režimov, ktoré sa dotýkajú hlavných kontrolórov obcí, ktorí v
súčasnosti vykonávajú svoju funkciu. V článku sa venujem platnej a účinnej právnej úprave, právnej
úprave, ktorá im predchádzala do 31. augusta 2011 a následne analyzujem novú právnu úpravu, ktorá
nadobudne účinnosť od 1. januára 2013. Využitím komparatívnej a historickej metódy má článok
ponúknuť čitateľovi orientáciu v zložitej a dynamicky sa vyvíjajúcej právnej úprave pracovného
pomeru hlavného kontrolóra obce.
Výkon funkcie hlavného kontrolóra obce a zánik výkonu funkcie hlavného kontrolóra obce
naráža v praxi na zásadný problém spočívajúci v strete administratívnoprávnych a pracovno-právnych
inštitútov spojených s právnym postavením hlavného kontrolóra obce.
Veľké interpretačné
nejasnosti vo vzťahu k právnemu postaveniu hlavného kontrolóra obce so sebou priniesla novela
zákona o obecnom zriadení vykonaná zákonom č.
369/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v z. n. p. s účinnosťou od 1. júla 2004. Touto novelou sa zo zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. vypustilo
ustanovenie, že: „po uplynutí šesťročného funkčného obdobia hlavného kontrolóra obce sa jeho
pracovnoprávny vzťah k obci končí".
Uvedená zmena spôsobila to, že sa v praxi nesprávne prestali
rozlišovať dve roviny vzťahov hlavného kontrolóra obce k obci, a to:1.
rovina funkčná, t.j. funkčný vzťah hlavného kontrolóra k obci
a
2.
rovina pracovnoprávna, t.j. pracovnoprávny vzťah hlavného kontrolóra k
obci.
Uvedené dvojaké postavenie hlavného kontrolóra obce vo vzťahu k obci vyplýva zo zvláštneho
tzv. „hybridného postavenia" hlavného kontrolóra v štruktúre miestnej samosprávy
. Kým napr.
funkcia starostu obce je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, t.j. starosta teda
nie je zamestnancom obce, ale je orgánom obce, hlavný kontrolór obce naopak nie je orgánom obce, ale
je odborným voleným zamestnancom obce so špecifickým statusom zameraným na výkon kontroly v
podmienkach tej-ktorej obce.Hlavný kontrolór obce teda nie je orgánom obce, ale je obligatórnym zamestnancom obce, z
čoho následne vyplýva množstvo odlišností v jeho právnom postavení, ale aj pri realizácií jeho úloh
a zákonom zverených kompetencií.
Funkcia hlavného kontrolóra obce teda síce zdanlivo vykazuje znaky verejnej funkcie,
napriek tomu nejde o verejnú funkciu, pretože sa vykonáva v pracovnom pomere.
V nadväznosti na túto skutočnosť je na rozdiel od starostov obcí u hlavných kontrolórov
obcí potrebné odlíšiť skončenie výkonu ich funkcie a skončenie ich pracovného pomeru.
(Rozsudok Okresného súdu N. sp. zn. 12C/21/2006 zo dňa 9.11.2006: V konaní bolo preukázané, že
obecné zastupiteľstvo odporcu odvolalo navrhovateľku z funkcie hlavnej kontrolórky obce dňa
29.11.2005, čo listom zo dňa 7.12.2005 navrhovateľke oznámil odporca a tiež jej oznámil, že
odvolaním z funkcie sa skončil aj jej pracovný pomer. Odvolaním z funkcie však odporca nemohol s
navrhovateľkou ukončiť pracovný pomer. Tento mohol ukončiť len z dôvodov uvádzaných v zákone, a to
výpoveďou, dohodou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, ak by na takéto skončenie pracovného
pomeru existovali zákonné dôvody.)
V týchto súvislostiach bola nastolená kľúčová otázka, ktorá sa stala neuralgickým bodom
diskusií a dlhoročných právnych polemík:
„Má obec uzatvoriť s hlavným kontrolórom obce pracovnú zmluvu na určitú dobu alebo na
neurčitý čas?"
Východiskom pre odpoveď na túto otázku je vyriešenie vzťahu troch právnych
predpisov:
-
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom
zriadení"),
-
zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce
vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme")
a
-
zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce").
Keďže podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o obecnom
zriadení je hlavný kontrolór obce zamestnancom obce, a ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon o výkone práce vo verejnom záujme, je nepochybné, že vzťah
zákona o obecnom zriadení,
zákona o výkone práce vo verejnom záujme a
Zákonníka práce je vzťahom
lex specialis k lex
generalis
(zákona špeciálneho k zákonu všeobecnému), s uplatnením interpretačného pravidla:
„Lex specialis derogat legi generáli"
(„zákon špeciálny má prednosť pred zákonom
všeobecným"), a to nasledovne:1.
Zákonník práce,
2.
zákon o výkone práce vo verejnom záujme
- podľa ust.
§ 1 ods. 4 sa na pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak,3.
zákon o obecnom zriadení
ako
lex specialis
- aplikovanie Zákonníka práce a
zákona o výkone práce vo verejnom záujme teda
prichádza do úvahy až vtedy, ak nie je osobitná úprava v samotnom zákone o obecnom zriadení. Ak teda
chceme nájsť odpoveď na ľubovoľnú konkrétnu otázku spojenú s pracovným pomerom hlavného kontrolóra
obce, musíme si zodpovedať, či je táto konkrétna otázka špeciálne riešená v zákone o obecnom
zriadení, alebo nie je.Ak je osobitná úprava konkrétneho inštitútu obsiahnutá v špeciálnom predpise, ktorým je na
účely pracovnoprávneho postavenia hlavného kontrolóra obce
zákon o obecnom zriadení, tak má táto osobitná úprava
prednosť a vylučuje použitie všeobecnej pracovnoprávnej úpravy obsiahnutej v zákone o výkone práce
vo verejnom záujme a v Zákonníku práce. V súčasnosti
je podľa platnej právnej úpravy tomu tak napr. pri inštitúte platových pomerov hlavného kontrolóra
obce.
Ak však zákon o obecnom zriadení osobitnú
pracovnoprávnu úpravu konkrétneho inštitútu neobsahuje, je potrebné sa riadiť ustanoveniami
všeobecných pracovnoprávnych predpisov, t.j. zákonom o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníkom
práce.
Ak teda hľadáme odpoveď na základnú otázku, či obec má uzatvoriť s hlavným kontrolórom
obce pracovnú zmluvu na určitú dobu alebo na neurčitý čas, musíme pokračovať v skúmaní, či
zákon o obecnom zriadení obsahuje osobitnú úpravu
inštitútu skončenia pracovného pomeru hlavného kontrolóra obce alebo ju neobsahuje.
„Naša" otázka a predmet skúmania prešli od 1. júla 2004 troma právnymi režimami. Uvedený
legislatívny vývoj negatívnym spôsobom ovplyvnil stabilitu pracovnoprávnych vzťahov hlavných
kontrolórov obcí. Za účelom výkladu tejto interpretačne zložitej problematiky je preto u hlavných
kontrolórov, ktorí v súčasnosti vykonávajú svoju funkciu, potrebné rozlišovať tieto tri právne
režimy:
-
právny režim v období od 1. júla 2004
, t.j. od účinnosti zákona č.
369/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov do 31. augusta 2011
, t.j. do účinnosti novely
Zákonníka práce č.
257/2011 Z.z.,-
právny režim od 1. Septembra 2011
, t.j. od účinnosti novely
Zákonníka práce č.
257/2011 Z.z. do 31. decembra 2012
, t.j. do
účinnosti novely zákona o obecnom zriadení vykonanej
zákonom č. 361/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. január
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
