Odmeňovanie starostu obce

Podľa § 11 ods. 4 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení") patrí Rozsah výkonu funkcie možnozmeniť

podľa pravidiel stanovených v osobitnom zákone č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov")

V zmysle § 3 zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov patrí starostovi ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 tohto zákona v závislosti od počtu obyvateľov obce (ďalej aj len „základný plat"). Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Plat patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Starostovia sa na účely určenia platu zaraďujú do v závislosti od ktorého sa im násobky stanovujú v rozmedzí od 1,49-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve v obciach do 500 obyvateľov (prvá platová skupina) až do 3,58-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve v obciach nad 100 000 obyvateľov (deviata platová skupina).

Novelou zákona o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí pod č. 154/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. júna 2011, ktorú možno z hľadiska materiálnych prameňov práva označiť za došlo nielenže k zníženiu zákonných násobkov pre určenie platu starostu obce približne o 10%, ale k doplneniu nového úplne nelogického ustanovenia § 4 ods. 7 tohto zákona, podľa ktorého

Podľa môjho názoru pomýlenosť tohto ustanovenia spočíva v tom, že náročný výkon funkcie starostu v malej obci, s rovnakým rozsahom zverenej samosprávnej pôsobnosti a takmer rovnakým rozsahom preneseného výkonu štátnej správy, než je tomu vo veľkých mestách, navyše bez akéhokoľvek administratívneho aparátu, by mal starosta vykonávať napr. aj za plat pod hodnotu minimálnej mzdy alebo aj zadarmo. Zákonodarca síce podmienil realizáciu takéhoto zníženia koeficientu ale, podľa môjho názoru, sa pravidlo ustanovenia ods. 7 môže stať jednoznačne nástrojom „politického vydierania" starostu obce zo strany obecného zastupiteľstva.

V prípade narušených vzťahov medzi orgánmi obce, môžu tak poslanci obecného zastupiteľstva pravidelne „apelovať" na starostu, aby tento v záujme „obecného blaha" vykonával svoju funkciu za plat nižší než základný alebo dokonca zadarmo. Navyše práve v malých samosprávach, kde prevláda prvok vzájomného osobného poznania obyvateľov obce, poslancov obecného zastupiteľstva aj starostu obce, obyvatelia veľmi citlivo reagujú na platové otázky starostu obce. Možno teda predpokladať, že ak samotný starosta obce využije svoje právo navrhnúť zníženie násobku pre výpočet svojho vlastného platu, tak takéto jeho konanie bude podmienené vo väčšine prípadov skôr politickými dôvodmi (snaha nepohnevať si obyvateľov obce alebo zapáčiť sa potenciálnym voličom), než (nezištným) záujmom starostu obce na napĺňaní obecného rozpočtu.

Zastávam názor, že prirodzený nárok na odmenu za vykonanú prácu aj u verejných funkcionárov obce vždy prevažuje nad ich záujmom na verejnom blahu. Podľa môjho názoru teda zavedené pravidlo prináša so sebou viac negatív ako pozitív a môže nežiaducim spôsobom narušiť rovnováhu vzťahov medzi starostom obce a obecným zastupiteľstvom. Ak by sme aj rešpektovali názor, že zníženie platu starostu obce sa môže stať dôležitým nástrojom pre zabezpečenie stability obecných financií, tak je nepochopiteľné, prečo zákonodarca neumožnil rovnakým spôsobom znížiť plat vo všetkých obecných samosprávach bez ohľadu na počet obyvateľov obce. Podľa § 4 ods. 2 zákona o právnom postavení a platov