Novela Obchodného zákonníka sa dotýka aj obcí

je hlavne implementovať do nášho právneho poriadku smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (ďalej len „smernica"), ale aj reagovať na podnety z aplikačnej praxe.

pre tzv. subjekty verejného práva ustanovuje maximálnu lehotu splatnosti peňažného záväzku v trvaní 30 dní; od tejto lehoty splatnosti je možné sa zmluvne odchýliť len pod podmienkou, že dlhšia lehota nie je v tzv. hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa a že takéto osobitné dojednanie odôvodňuje povaha predmetu plnenia záväzku a že dohodnutá lehota splatnosti nepresiahne 60 dní,

pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi novela definuje maximálnu lehotu splatnosti, ktorú je možné zmluvne dohodnúť v trvaní 60 dní; aj tu platí možnosť dojednať si dlhšiu lehotu splatnosti peňažného záväzku pre dlžníka, ktorá však je podmienená tým, že takéto dojednanie nebude značne nevýhodné pre veriteľa,

zavádza inštitút - paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

zavádza aj inštitút „nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe".

V článku sa zaoberám zmenami, ktoré novela Obchodného zákonníka zaviedla s ohľadom na subjekty verejného práva, medzi ktoré patria aj napr. obce.

Východiskom pre prijatie novely bola smernica. Cieľom smernice je boj proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách za účelom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a podporiť konkurencieschopnosť podnikov.

Smernica rozlišuje medzi dlžníkmi, keď ide o dlžníka podnikateľský subjekt a dlžníka, ktorým je subjektom verejného práva (napr. obec, štátny orgán).

Uvedené rozlišovanie v povahe dlžníka sa premietlo aj do novely Obchodného zákonníka. Smernica tento dualizmus zaviedla z dôvodu, že oneskorené platby zo strany subjektov verejného práva (v smernici sa ale uvádza „orgán verejnej správy") majú výrazný negatívny vplyv na podniky. Podľa smernice mnohé orgány verejnej správy nečelia rovnakým finančným obmedzeniam ako podniky a v ich prípadoch sa dá oneskoreným platbám vyhnúť.

Vláda SR dňa 23. januára 2013 prijala (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z.z.), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré bolo v Zbierke zákonov SR uverejnené dňa 1. februára 2013 a v rovnaký deň nadobudlo aj účinnosť.

Smernica používa pojem „orgán verejnej moci" s odkazom na definíciu „verejného obstarávateľa".

Novela však upustila od používania pojmu „orgán verejnej moci" a nahradila ho pojmom „subjekt verejného práva". Uvedené nastalo z dôvodu, že definícia pojmu „orgán verejnej moci" sa nezhoduje s tradične vnímaným obsahom tohto inštitútu. Dôvodová správa uvádza, že Preto použitie Obchodného zákonníka v znení tejto novely bude potrebné aj na vzťahy medzi subjektom verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľom, pri výkone jeho podnikateľskej činnosti.

Subjektom verejného práva sa v súlade s novelizovaným § 261 Obchodného zákonníka rozumie: