Miestne referendum v obecnej samospráve

Podľa ust. Čl. 30 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR") občania majú . Pod správou vecí verejných treba rozumieť aj účasť osoby na politickom živote v obciach. Uplatňovanie tohto práva umožňuje taká organizácia územnej samosprávy, ktorá vytvára predpoklady pre všetkých obyvateľov zúčastňovať sa na jej správe a bezprostredne rozhodovať o verejných záležitostiach na základe priameho a konkrétneho prejavu vôle.

Toto právo má obligatórny charakter, pretože podľa Ústavy SR sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým. Právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných predstavuje svojou povahou , keďže oprávnený subjekt ho môže realizovať výlučne spolu s ostatnými oprávnenými subjektmi. Zákonodarca upravuje prvú a v súčasnosti kľúčovú formu priamej demokracie v podmienkach slovenskej obecnej samosprávy, a to inštitút miestneho referenda v § 11a zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení").

Podstatou miestneho referenda ako formy priamej demokracie je vymedzenie jeho povahy ako . Uvedená povaha je výrazom tzv. suplementárnej povahy bezprostrednej demokracie vo vzťahu k zastupiteľskej demokracii vo všeobecnosti. Tejto zákonnej konštrukcii miestneho referenda zodpovedá aj jeho praktické uplatňovanie v podmienkach slovenskej obecnej samosprávy, kde má miestne charakter občasne využívaného inštitútu, navyše spravidla s neplatnými výsledkami hlasovania.

Napriek faktickému (podpornému) charakteru priamej demokracie v modernom usporiadaní územnej samosprávy je zákonná garancia možnosti uplatnenia priamych foriem demokracie v obecnej samospráve nevyhnutná. Právny predpis musí stanovovať možnosti dobrovoľnej realizácie obyvateľom zvolených foriem priamej demokracie (najmä miestne , verejné zhromaždenie obyvateľov obce, petičné právo, žiadosti o informácie), ako aj dôsledky vznikajúce z takejto realizácie.

Účelom právnej úpravy miestneho referenda je aktivizácia občianskeho potenciálu, t.j. zvýšenie miery občianskej participácie na rozhodovacích procesoch v obecnej samospráve. Tým sa má dosiahnuť zapojenie širokého spektra subjektov do správy komunálnych záležitostí, najmä tých, ktorí o to záujem majú a zároveň ho aj prejavia. Miestne plní aj funkciu špecifickej spätnej väzby vo vzťahu k fungovaniu orgánov obce, zjednodušene vyjadrené funkciu kontroly, ktorej naplnenie umožňuje prostredníctvom foriem priamej demokracie vykonávať kontrolu činnosti zastupiteľských orgánov.

V podmienkach obecnej samosprávy vystupuje mimoriadne do popredia spôsobilosť miestneho referenda a foriem priamej účasti občanov na samospráve obce vôbec, stať sa nástrojom na riešenie problémov spojených s konfliktnými situáciami a názorovými rozpormi medzi orgánmi obce, ako aj rôznorodými záujmami v územnom obvode obce.

V súvislosti s uvedenými pozitívom uplatnenia tejto priamej formy demokracie však treba poukázať na niekoľko rizík:

Miestne bolo do účinnosti „veľkej novely" zákona o obecnom zriadení (zákon č. 102/2010 Z.z.), t.j. do 31. marca 2010 v tomto zákone upravené ako hlasovanie obyvateľov obce s legislatívnou skratkou Predmetnou novelou sa zákonodarca usiloval dosiahnuť cieľ spočívajúci v podrobnejšej úprave organizácie miestneho referenda, pričom zároveň uskutočnil terminologické zmeny v príslušných ustanoveniach zákona o obecnom zriadení, vzhľadom na terminológiu Ústavy SR, ktorá ustanovuje o miestnom referende.

Od 1. apríla 2010 teda aj zákon o obecnom zriadení používa výlučne pojem „miestne " a nie alternatívne pojem „hlasovanie obyvateľov obce", čím sa termi