Pri zodpovedaní prvej časti otázky sa prejavuje rozdiel medzi reálnou praxou vo fungovaní miestnych samospráv a normatívnou úpravou iniciatívy na predkladanie návrhov na rozhodnutia obecného zastupiteľstva. V praxi je totiž v prevažnej väčšine prípadov iniciátorom návrhu na spracovanie alebo zmenu nejakej normy obecnej samosprávy obecný úrad v spolupráci so starostom, návrh sa neskôr prerokúva v komisiách obecného zastupiteľstva alebo v obecnej rade (ak je zriadená) a napokon sa dostáva na program rokovania obecného zastupiteľstva.
Iniciatíva na predkladanie návrhov na rozhodnutia obecného zastupiteľstva je zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") upravená v rámci pôsobnosti poslancov alebo komisií obecného zastupiteľstva.
Zákon o obecnom zriadení – výňatok
§ 15
Komisie
(1) Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
§ 25
Povinnosti a oprávnenia poslancov
(4) Poslanec je oprávnený najmä
a) predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy, (...)
Predloženie návrhu na rozhodnutie obecného zastupiteľstva je teda zákonom upravené ako oprávnenie poslancov alebo ako výsledok iniciatívnej funkcie komisie obecného zastupiteľstva.
Poslanci majú právo iniciatívy, preto je v súlade so zákonom, ak pripravia návrh rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva.
Pokiaľ ide o otázku, či prijímať rokovací poriadok uznesením obecného zastupiteľstva alebo ako všeobecne záväzné nariadenie (ďalej len "VZN"), v praxi výrazne prevažuje prijímanie formou uznesenia obecného zastupiteľstva. Súčasne sú však v niektorých samosprávach prijímané rokovacie poriadky obecného zastupiteľstva aj ako VZN. Dôvody tohto prístupu sú zrejmé, ide o dosiahnutie všeobecnej záväznosti. Ak je totiž rokovací poriadok schválený formou uznesenia obecného zastupiteľstva, nie je možné účinne zasiahnuť voči osobám, ktoré rokovací poriadok porušia. V porovnaní s tým je porušenie VZN priestupkom podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z. n. p. (ďalej len "zákon o priestupkoch").
Zákon o priestupkoch – výňatok
§ 46
Iné priestupky proti poriadku v správe
Priestupkom proti poriadku v správe je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 21 až 45, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí...
§ 48
Priestupkom proti verejnému poriadku je porušenie aj iných povinností než uvedených v § 47, ak sú ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vrátane všeobecne záväzných nariadení obcí...
Rokovací poriadok obecného zastupiteľstva sa v praxi prijíma prevažne formou uznesenia. Niektoré samosprávy prijímajú rokovací poriadok vo forme VZN, aby tak dosiahli všeobecnú záväznosť tejto normy a možnosť uplatniť zákon o priestupkoch voči osobám, ktoré by rokovací poriadok porušili.
Záver:
Vypracovanie návrhu rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva poslancami je v praxi skôr zriedkavé, je to však v plnom súlade so zákonom a s právom iniciatívy poslancov. Keďže rozhodnutie o právnej forme schválenia rokovacieho poriadku je nepochybne vecou originálnych pôsobností obecnej samosprávy, je vecou vlastného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, či bude rokovací poriadok prijatý uznesením alebo vo forme VZN na základe § 4 ods. 5 písm. b) zákona o obecnom zriadení.
