Etický kódex zamestnanca vo verejnej službe
V poslednom čase sa veľa hovorí o transparentnosti a otvorenosti správy vecí verejných a
v rámci tejto o transparentnosti a otvorenosti štátnej správy, justície, ale aj samosprávy. Úroveň
ich transparentnosti pritom záleží od viacerých veličín – napr. od množstva, obsahu poskytovaných
informácií, kvality a efektivity mechanizmov na boj s korupciou, komunikácie s občanmi a
pod.
V rámci správy vecí verejných sa taktiež postupne formujú nové etické hodnoty, ktoré majú za cieľ
zvýšiť dôveru v činnosť správy vecí verejných a jej zamestnancov. Tieto etické hodnoty, resp.
princípy bývajú zhrnuté v tzv. etických kódexoch. Etické kódexy, ktoré začínajú prijímať mnohé
štátne orgány, či mestské a obecné úrady, sa postupne stávajú nástrojom (nie jediným) na boj s
korupciou a nástrojom budovania dôvery v nestranný, správny a objektívny výkon verejnej správy.
Tento článok sa zameriava na etické kódexy, ktoré prijímajú zamestnávatelia pôsobiaci v tzv.
verejnej službe (hlavne obce a mestá) a ktoré upravujú pravidlá správania sa zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme.
Definovanie pojmov
Zamestnanec vo verejnej službe
Zamestnancom vo verejnej službe, resp. zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme sa v
súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o
výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č.
552/2003 Z.z.“) rozumie
„fyzická osoba,
ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v
§ 1 ods. 2 pri výkone práce vo verejnom záujme,
ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.“
Zamestnávateľ vo verejnej službe
Zamestnávateľom vo verejnej službe sa rozumie istý okruh zamestnávateľov, pre ktorých je typické,
že sa činia vo veciach verejného záujmu