Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
Tento článok pojednáva najmä o úprave formálnych náležitostí jednotlivých druhov dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovný pomer. Zaoberá sa aj rôznymi spôsobmi skončenia vzťahu medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý na ich základe vznikol.
Vykonávať závislú prácu možno podľa zákona c. 311/2001
Z.z. Zákonník práce v z. n. p.
(Zákonník práce) na základe pracovného pomeru
založenom pracovnou zmluvou, ale aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer.
Zákonník práce definuje závislú prácu ako:
„výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v
jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými
prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z
opakovania určených činností".
V rámci
dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný
pomer rozoznávame:• dohodu o vykonaní práce,
• dohodu o pracovnej činnosti a
• dohodu o brigádnickej práci študenta.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickými
osobami v tom prípade, že ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom práce alebo ak ide o
príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.
V porovnaní s pracovným pomerom ide o výnimočné formy zamestnávania fyzických osôb. Výnimočnosť
spočíva v tom, že tieto dohody slúžia na dočasné a krátkodobé pokrytie potreby pracovnej sily
zamestnávateľa, pre ktorého by uzatvorenie pracovného pomeru bolo nehospodárne a administratívne
náročné. Právna úprava dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer je voľnejšia, ako je to v
prípade pracovného pomeru.
Právny rámec
Pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú medzi zamestnancom a zamestnávateľom na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, upravuje
Zákonník práce v týchto ustanoveniach:
• všeobecne v § 223 až § 225,
• dohodu o vykonaní práce v § 226,
• doho