Portál pre obce,
rozpočtové a príspevkové organizácie

Online časopis

Čerpanie dovolenky zamestnancom v inom termíne, v akom ju schválil zamestnávateľ

Dátum:

Čerpanie dovolenky zamestnancom v inom termíne, v akom ju schválil zamestnávateľ
JUDr.
Tatiana
Mičudová
Dovolenka predstavuje čas, dobu, počas ktorej je zamestnanec oslobodený od plnenia pracovných povinností, ale pritom má nárok aj na hmotné zabezpečenie počas doby dovolenky. Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Účelom dovolenky je predovšetkým oddych a regenerácia zamestnanca bez toho, aby počas tejto doby prišiel o svoj stály príjem.
Základná výmera dovolenky je štyri týždne. Zamestnanci, ktorí dovŕšia do konca príslušného kalendárneho roka 33 rokov, majú nárok na päť týždňov dovolenky.
Právo zamestnanca na dovolenku má ústavnoprávny charakter, ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov právo zamestnanca na dovolenku zakotvuje v Čl. 36 písm. f).
! Upozornenie: Aj keď je právo na dovolenku ústavným právom, čas čerpania dovolenky určuje výhradne zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže konať samostatne. Právo zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky sa týka celej výmery dovolenky.
Ak sa zamestnanec sám rozhodne, kedy si dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, vyčerpá, a to bez súhlasu zamestnávateľa, porušuje tým pracovnú disciplínu, za čo môže byť sankcionovaný v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"). Takéto porušenie pracovnej disciplíny môže viesť k výpovedi z pracovného pomeru alebo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.
Prednedávnom Okresný súd v Trnave a neskôr (po podaní odvolania zamestnancom) aj Krajský súd v Trnave rozhodovali o prípade, kde zamestnávateľ zmenil pôvodne plánovaný termín hromadnej dovolenky (18.7.2011 až 31.7.2011) na iný termín (25.7.2011 do 29.7.2011), avšak zamestnanec sa sám svojvoľne rozhodol čerpať dovolenku v pôvodne určenom termíne.
Uvedené konanie zamestnanca zamestnávateľ vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, čo viedlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zamestnanec však uvedené skončenie pracovného pomeru nepovažoval za platné, preto sa obrátil na súd. V článku sa práve venujem tomu, ako súdy v uvedenom prípade rozhodli a z právnej stránky odôvodnili svoje rozhodnutia.
Rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 2.6.2014, sp. zn. 23 Co/270/2013
Zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na Okresný súd Trnava. Avšak ten zamietol návrh zamestnanca, ktorým sa domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručené mu zamestnávateľom dňa 9.8.2011 je neplatné. Zamestnanec sa bránil, že jeho neprítomnosťou na pracovisku nemohlo prísť k porušeniu pracovnej disciplíny, nakoľko jeho neprítomnosť bola z dôvodu čerpania dovolenky v súlade s platnou kolektívnou zmluvou. Zamestnanec sa domáhal aj náhrady mzdy.
Prvostupňový súd odôvodnil svoj rozsudok citáciou ust. § 81 písm. b), § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70, § 38 ods. 4, § 74, § 111 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v znení platnom v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru a v rozsudku stručne opísal vykonané dôkazy.
Mal za preukázané, že zamestnanec:
-
už mesiac pred plánovaným termínom dovolenky vedel, že došlo k zmene plánovaného termínu hromadnej dovolenky
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.