475/2005 Z.z.
ZÁKON
z 22. septembra 2005
o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 475/2005 Z.z.
Zmena: 93/2008 Z.z.
Zmena: 498/2008 Z.z.
Zmena: 461/2012 Z.z.
Zmena: 370/2013 Z.z.
Zmena: 78/2015 Z.z.
Zmena: 444/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z.
Zmena: 310/2021 Z.z.
Zmena: 86/2025 Z.z.
Zmena: 321/2025 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 327/2025 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon ustanovuje spôsob výkonu trestu odňatia slobody (ďalej len
„výkon trestu“), práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.
§ 1a
Účel výkonu trestu
Účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti,
zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce
podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby po
prepustení na slobodu viedli riadny život.
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) základnými potrebami osobnej hygieny
mydlo, toaletný papier a uterák; u odsúdených žien aj hygienické vložky,
b) ďalšími potrebami osobnej hygieny hrebeň na vlasy, zubná kefka a medzizubná kefka,
zubná pasta, šampón na vlasy a holiace potreby,
c) základnými potrebami na vyhotovovanie a odosielanie písomných správ v listinnej
podobe (ďalej len "korešpondencia") papier, obálka, písacie potreby, poštové známky
a tlačivá poštového podniku,
d) blízkou osobou, ak tento zákon neustanovuje inak, manžel, manželka a ich rodičia,
druh, družka, rodič, vlastné a osvojené dieťa a jeho manžel alebo manželka, osvojiteľ,
starý rodič, vnuk alebo vnučka, súrodenec a jeho manžel alebo manželka a ich dieťa
a osoba, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov z dôvodu výkonu trestu.
§ 3
Základné zásady výkonu trestu
(1) Vo výkone trestu sa rešpektuje ľudská dôstojnosť odsúdeného a nesmú
byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.
(2) Všetky práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú všetkým odsúdeným
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. 1)
(3) Vo výkone trestu sa podporujú také postoje a schopnosti, ktoré odsúdenému
pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti a rešpektovaní právneho poriadku.
(4) Zmiernenie obmedzenia vo výkone trestu sa nesmie vykonať spôsobom,
ktorý by ohrozil ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti alebo znížil
účinok preventívneho pôsobenia výkonu trestu na ostatných členov spoločnosti.
(5) Trest sa vykonáva diferencovane. Pohyb, kontakt, spôsob zabezpečenia
a uplatňovania práv odsúdeného je rozdielny podľa stupňa stráženia.
(6) Na zvýšenie účinnosti výkonu trestu sa vykonáva vnútorná diferenciácia
mladistvých, vytvárajú sa špecializované oddiely a zriaďujú sa otvorené oddelenia.
§ 4
Miesto výkonu trestu
(1) Trest sa vykonáva v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo
v ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "ústav")
s minimálnym stupňom stráženia, stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia,2)
ako aj v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len "nemocnica"). O profilácii
ústavu pre jednotlivé stupne stráženia a kategórie odsúdených rozhoduje generálny
riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "generálny riaditeľ").
(2) Generálny riaditeľ môže zriadiť pre odsúdených zaradených v ústave
s minimálnym stupňom stráženia otvorené oddelenie. Otvorené oddelenie je organizačnou
súčasťou príslušného ústavu.
(3) Ak zdravotný stav odsúdeného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú
nemožno poskytnúť v ústave, poskytne sa v potrebnom rozsahu v nemocnici. Ak nemožno
poskytnúť zdravotnú starostlivosť ani v nemocnici, poskytne sa na nevyhnutne potrebný
čas v inom zdravotníckom zariadení; stráženie odsúdeného, okrem odsúdeného umiestneného
v otvorenom oddelení, zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zbor").
§ 5
Obmedzenie základných práv a slobôd
(1) Počas výkonu trestu je odsúdený povinný podrobiť sa v nevyhnutnom
rozsahu obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon by bol v rozpore
s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť. Odsúdený
je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, slobode pohybu
a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ a iných písomností,
v práve slobodnej voľby povolania, v práve na slobodné užívanie majetku a v práve
na nakladanie s vecami osobnej potreby.
(2) Počas výkonu trestu odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať
a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo v iných združeniach, zakladať odborové
organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie.
Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať
sa v nich a nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.
(3) Výkon práva prijímať a odosielať korešpondenciu, balíky a poukazy
poštového platobného styku počas výkonu trestu odsúdeného zabezpečuje v jeho mene
ústav alebo nemocnica.
§ 6
Orgán zabezpečujúci výkon trestu
(1) Stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s odsúdenými a podmienky
výkonu trestu zabezpečuje zbor, ak osobitný predpis 4) neustanovuje inak.
(2) Príslušník zboru je oprávnený odsúdenému vydávať príkazy a pokyny,
uplatňovať obmedzenia podľa tohto zákona a používať donucovacie prostriedky v rozsahu
a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 4)
(3) Zamestnanec podieľajúci sa na plnení úloh zboru 5) (ďalej len „zamestnanec
zboru“) je oprávnený vydávať odsúdenému pokyny a príkazy a vykonávať zaobchádzanie
v rozsahu, v akom sa podieľa na plnení úloh zboru.
DRUHÁ HLAVA
PRIJÍMANIE, UMIESTŇOVANIE, PREMIESTŇOVANIE, PREDVEDENIE A ZMENA SPÔSOBU
VÝKONU TRESTU
§ 7
Prijímanie
(1) Odsúdeného možno prijať na výkon trestu len na základe právoplatného
rozsudku súdu, ak sa preukáže jeho totožnosť a príslušný súd vydal nariadenie výkonu
trestu. Ak k nariadeniu výkonu trestu nie je pripojené písomné vyhotovenie právoplatného
rozsudku, súd rozsudok zašle ústavu dodatočne. Na výkon trestu sa odsúdený prijíma
v ústave, v ktorom sa vykonáva väzba, a ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného,
aj v nemocnici. Ak odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru,
Vojenskej polície alebo ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy nemá žiadny doklad,
ktorým môže preukázať svoju totožnosť, možno ho prijať, len ak jeho totožnosť písomne
potvrdí orgán, ktorý ho do výkonu trestu dodal. Ak totožnosť odsúdeného nemožno overiť,
ústav odsúdeného do výkonu trestu neprevezme.
(2) Na overenie podoby tváre a správnosti údajov zapísaných v doklade
totožnosti predloženom odsúdeným, ktorý nastúpil do výkonu trestu sám na základe
nariadenia výkonu trestu súdom, poskytne na požiadanie ústavu príslušný útvar Policajného
zboru, ktorý doklad vydal, informáciu z informačného systému Policajného zboru; 5a)
obdobne sa postupuje, ak vznikne podozrenie zo zámeny osoby vo výkone trestu.
(3) Odsúdený je povinný po prijatí na výkon trestu podrobiť sa osobnej
prehliadke, zdravotnej prehliadke, hygienickým, protiepidemickým opatreniam a iným
výkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. 6)
(4) Odsúdenému sa odnímu veci, ktorými by mohol byť ohrozený život, zdravie,
majetok alebo bezpečnosť odsúdených alebo iných osôb, marený účel výkonu trestu alebo
narušovaný ústavný poriadok, ako aj veci, ktoré by mohli byť zneužité na útek, prostriedky
audiovizuálnej techniky, návykové látky 7) a veci uvedené v § 40 písm. i).
(5) Odsúdený musí byť pri prijímaní do výkonu trestu poučený o právach,
povinnostiach a zákazoch podľa tohto zákona, o dĺžke trvania jeho výkonu trestu a
o možnostiach prepustenia z výkonu trestu. Ak tomu bráni zdravotný stav odsúdeného
alebo iné závažné dôvody, odsúdený sa poučí ihneď po odpadnutí takýchto dôvodov.
§ 8
Umiestňovanie
(1) Ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny
riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru podľa stupňa stráženia, dĺžky trestu,
závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného
a s prihliadnutím na bezpečnostné hľadisko, vzdialenosť od miesta bydliska a záujem
odsúdeného.
(2) Pred umiestnením odsúdeného do príslušného ústavu sa bez zbytočného
odkladu vykoná psychologické vyšetrenie osobnosti. Psychologické vyšetrenie osobnosti
odsúdeného je zamerané na zistenie jeho potrieb na určenie programu zaobchádzania.
(3) Do cely alebo izby sa umiestňujú oddelene
a) ženy od mužov,
b) mladiství od dospelých odsúdených,
c) odsúdení podľa stupňa stráženia,
d) odsúdení podľa vnútornej diferenciácie,
e) odsúdení od obvinených.
(4) Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže v odôvodnených
prípadoch pri umiestňovaní odsúdených postupovať odlišne od zásad uvedených v odseku
3 písm. b) až e). Mladistvého možno umiestniť s dospelým odsúdeným len výnimočne
a len vtedy, ak takéto umiestnenie bude v záujme mladistvého, dospelý odsúdený nebude
na mladistvého nepriaznivo vplývať, ohrozovať jeho zdravie alebo zneužívať jeho prítomnosť
v cele alebo v izbe a mladistvý a dospelý odsúdený s tým súhlasia. O umiestnení odlišne
od zásady uvedenej v odseku 3 písm. b) informuje ústav prokurátora vykonávajúceho
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave a opodstatnenosť takého umiestnenia preskúmava
riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave
najmenej raz za tri mesiace.
(5) Odsúdeného možno umiestniť do cely alebo izby individuálne, ak
a) o to odsúdený požiada a v ústave sú na to vytvorené podmienky,
b) tak rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru z dôvodu ochrany
života, zdravia alebo bezpečnosti odsúdeného alebo iných osôb,
c) mu bol uložený disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu alebo bol
umiestnený do oddielu s bezpečnostným režimom.
(6) Pri umiestnení do cely alebo do izby individuálne podľa odseku 5
písm. b) preveruje riaditeľ ústavu raz za 14 dní, či dôvody na také umiestnenie trvajú;
o preverení trvania dôvodov sa vyhotoví záznam. Umiestnenie sa preruší, ak ide o
vážne ohrozenie zdravia odsúdeného.
§ 9
Zmena stupňa stráženia a určovanie spoločného spôsobu výkonu trestu
(1) O zmene stupňa stráženia, v ktorom odsúdený vykonáva trest, rozhoduje
riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej komisie ústavu, v ktorom je odsúdený
umiestnený, a to do 30 dní odo dňa podania návrhu pedagóga alebo doručenia žiadosti
odsúdeného. O zložení osobitnej komisie rozhoduje minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len "minister").
(2) Na návrh pedagóga môže riaditeľ ústavu na základe odporúčania osobitnej
komisie rozhodnúť o preradení odsúdeného do vyššieho stupňa stráženia, ak
a) odsúdený
neplní program zaobchádzania,
b) odsúdený počas umiestnenia v oddiele s bezpečnostným režimom opakovane alebo závažným
spôsobom poruší povinnosti a zákazy,
c) došlo k iným závažným zmenám uvedeným v odseku 4, ktoré odôvodňujú vysoké riziko
násilného správania alebo úteku.
(3) Na návrh pedagóga alebo na žiadosť odsúdeného môže riaditeľ ústavu
na základe odporúčania osobitnej komisie rozhodnúť o preradení odsúdeného do nižšieho
stupňa stráženia, ak odsúdený plní program zaobchádzania.
(4) Pri rozhodovaní o zmene stupňa stráženia sa posudzuje aktuálna
prognóza rizika násilného správania a rizika úteku odsúdeného, ktorá sa určuje s
ohľadom na prítomnosť viacerých, vo vzájomnej súvislosti pôsobiacich faktorov, medzi
ktoré patrí najmä
a) evidované násilné správanie vo výkone väzby alebo vo výkone
trestu, útek, pokus alebo príprava úteku počas výkonu väzby alebo výkonu trestu,
nedovolené vzdialenie z nestráženého pracoviska alebo z otvoreného oddelenia počas
výkonu trestu, bezdôvodné nevrátenie sa z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu,
opustenia ústavu, vychádzky mimo ústavu alebo voľného pohybu mimo ústavu,
b) trestný čin spáchaný počas výkonu väzby alebo výkonu trestu,
c) recidíva s opakovanou prítomnosťou násilných trestných činov,
d) symptómy psychických porúch a ochorení,
e) správanie pri zvýšených záťažových situáciách,
f) látkové závislosti a nelátkové závislosti,
g) znaky manipulatívneho správania,
h) plnenie povinností alebo porušenie zákazov určených týmto zákonom,
i) zvyšok nevykonaného trestu,
j) vypočutie odsúdeného.
(5) Odsúdený môže podať žiadosť podľa odseku 3 najskôr po uplynutí jednej
tretiny výkonu trestu od nástupu na výkon trestu alebo 6 mesiacov od poslednej zmeny
stupňa stráženia. Opakovanú žiadosť o zmenu stupňa stráženia môže odsúdený podať
po uplynutí 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola jeho predchádzajúca
žiadosť zamietnutá.
(6) O zmene stupňa stráženia vydá riaditeľ ústavu písomné rozhodnutie,
ktoré musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie sa
doručí odsúdenému. Doručením rozhodnutia sa rozumie aj jeho oznámenie odsúdenému,
ktorý odoprie rozhodnutie prevziať.
(7) Proti rozhodnutiu riaditeľa ústavu môže odsúdený podať písomnú sťažnosť
do desiatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia. Podanie sťažnosti nemá odkladný
účinok. Sťažnosť sa podáva riaditeľovi ústavu.
(8) Ak riaditeľ ústavu sťažnosti odsúdeného nevyhovie, predloží sťažnosť
spoločne so stanoviskom k sťažnosti a celým spisovým materiálom do desiatich pracovných
dní súdu, v ktorého obvode sa trest vykonáva. O sťažnosti odsúdeného rozhodne predseda
senátu podľa osobitného predpisu.9)
(9) Rozhodnutie riaditeľa ústavu je právoplatné, ak
a) sťažnosť nebola
podaná,
b) sťažnosť bola podaná po lehote,
c) sťažnosť odsúdený vzal späť alebo
d) sťažnosť súd zamietol.
(10) Postup podľa odsekov 1 až 9 sa vzťahuje aj na určenie spoločného
spôsobu výkonu postupne uložených trestov.9a)
(11) Ak je odsúdenému nariadený výkon ďalšieho trestu, vykonáva ho v
tom stupni stráženia, do ktorého bol zaradený naposledy, ak riaditeľ ústavu nerozhodne
inak.
(12) Postup podľa odsekov 1 až 11 sa nevzťahuje na odsúdeného premiestneného
podľa § 10 ods. 1.
§ 10
Premiestňovanie
(1) Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do ústavu, v ktorom
sa vykonáva väzba na
a) písomnú žiadosť orgánu činného v trestnom konaní 10) alebo súdu,
b) návrh riaditeľa ústavu, ak nemožno v ústave, kde odsúdený vykonáva
trest, zabezpečiť uplatnenie primeraných obmedzení vyplývajúcich z dôvodu výkonu
väzby,
c) návrh riaditeľa ústavu s cieľom zúčastniť sa športovej alebo kultúrnej
činnosti organizovanej zborom, alebo
d) základe rozhodnutia generálneho riaditeľa alebo ním určeného príslušníka
zboru, ak tak rozhodol z iných dôvodov.
(2) Odsúdený sa prechodne premiestni na výkon trestu do iného ústavu
s rovnakým stupňom stráženia
a) na návrh riaditeľa ústavu s cieľom preškoliť odsúdeného v odbornom kurze, absolvovať
resocializačný a výchovno-vzdelávací program, absolvovať inú formu vzdelávania alebo
sa zúčastniť športovej alebo kultúrnej činnosti organizovanej zborom,
b) na výkon súdom nariadenej ochrannej liečby,
c) ak generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru tak rozhodol z iných dôvodov.
(3) Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu aj vtedy,
ak
a) bol preradený do iného stupňa stráženia a ústav nie je na uvedený stupeň stráženia
určený,
b) riaditeľ ústavu kladne rozhodol o žiadosti odsúdeného o premiestnenie s cieľom
prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu alebo z iného vážneho dôvodu,
c) generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru tak rozhodol z iných dôvodov.
(4) Odsúdený môže podať písomnú žiadosť o premiestnenie podľa odseku
3 písm. b) riaditeľovi ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest. Ustanovenie § 25
ods. 8 sa použije primerane.
§ 10a
Predvedenie
(1) Príslušník zboru predvedie odsúdeného v ústave pred orgán činný v
trestnom konaní, súd, vyššieho súdneho úradníka, probačného a mediačného úradníka
alebo pred obhajcu v pracovných dňoch v čase medzi 7.00 h a 18.00 h na základe ich
žiadosti. Pred iné osoby alebo orgány možno odsúdeného predviesť len po predchádzajúcom
súhlase riaditeľa ústavu a ak ide o odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného
predpisu10a) po súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu,
ak tento zákon neustanovuje inak. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd,
ktorý si vyhradil prítomnosť, na úkon nedostaví, úkon sa uskutoční aj bez jeho prítomnosti.
Žiadosť o predvedenie odsúdeného v čase medzi 7.00 h a 15.00 h v sobotu, nedeľu a
vo sviatok doručí oprávnený orgán riaditeľovi ústavu najneskôr do 12.00 h predchádzajúceho
pracovného dňa. Tento odsek sa nevzťahuje na osoby a orgány uvedené v § 96 a 97.
(2) Príslušník zboru predvedie odsúdeného v ústave pred advokáta alebo
pred notára na základe jeho žiadosti. Ak ide o odsúdeného s uloženými obmedzeniami
podľa osobitného predpisu10a) si môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyhradiť
svoju prítomnosť pri úkone odsúdeného s advokátom alebo notárom. Ak sa orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil svoju prítomnosť, na úkon nedostaví,
úkon sa uskutoční aj bez jeho prítomnosti.
(3) Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby ním určený príslušník zboru mohol
rozhovor medzi odsúdeným a osobou alebo orgánom, pred ktorý je predvedený, vidieť,
nie však počuť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Odsúdeného možno po predchádzajúcom súhlase riaditeľa ústavu odovzdať
oprávneným orgánom na vykonanie úkonov trestného konania alebo v inej veci na základe
žiadosti orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu; ak ide o odsúdeného s uloženými
obmedzeniami podľa osobitného predpisu,10a) po súhlase príslušného orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu. Za stráženie odsúdeného a plnenie účelu výkonu trestu
zodpovedá ten orgán, ktorému bol odsúdený odovzdaný.
(5) Príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom vydávajúcim
súhlas na odovzdanie odsúdeného mimo ústavu podľa odsekov 1, 2 a 4 sa rozumie v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie alebo prokurátor, ktorý vo veci koná, a po podaní
obžaloby predseda senátu alebo samosudca, ktorý vo veci koná.
(6) Predvedenie odsúdeného v ústave sa môže uskutočniť len v čase a v
rozsahu nenarúšajúcom ústavný poriadok a výkon práv odsúdeného podľa tohto zákona.
(7) Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí,
môže sa predvedenie realizovať aj prostredníctvom videoprenosu.
DRUHÁ ČASŤ
ZAOBCHÁDZANIE
PRVÁ HLAVA
ÚČEL ZAOBCHÁDZANIA
§ 11
Vymedzenie zaobchádzania
Zaobchádzanie s odsúdeným je súhrn aktivít, ktorých účelom je diferencovaným
spôsobom zabezpečiť výkon práv, povinností a zákazov podľa tohto zákona, podporovať
a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem,
pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu a pozitívny vzťah k rodine.
Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa dbá aj na obmedzovanie nepriaznivých vplyvov väzenského
prostredia.
DRUHÁ HLAVA
DIFERENCIÁCIA VÝKONU TRESTU
Vonkajšia diferenciácia
§ 12
Vonkajšia diferenciácia je výkon trestu podľa stupňa stráženia a riadi
sa zásadou, že čím je vyšší stupeň stráženia, tým je väčšia kontrola pohybu a činností
odsúdených.
§ 13
(1) V záujme zaistenia bezpečnosti a primeranej izolácie sa pri kontrole
pohybu a činností odsúdených využívajú
a) stavebné, ženijné a technické prostriedky,
b) spojovacie a signálno-bezpečnostné prostriedky,
c) informačný systém,
d) technické prostriedky podľa osobitného predpisu10aa).
(2) V ústave s minimálnym stupňom stráženia sa spravidla
a) ubytovne
odsúdených od budíčka do večierky neuzamykajú; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ
ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ubytovní počas dňa s cieľom zaistiť poriadok alebo
bezpečnosť,
b) odsúdení môžu voľne pohybovať vo vymedzených priestoroch ústavu,
c) odsúdení zaraďujú do práce aj na pracoviskách mimo ústavu,
d) odsúdeným môže povoliť voľný pohyb aj mimo ústavu.
(3) V ústave so stredným stupňom stráženia sa spravidla
a) odsúdení
uzamykajú v ubytovniach, nie však v celách alebo v izbách; v odôvodnených prípadoch
môže riaditeľ ústavu rozhodnúť aj o uzamknutí ciel alebo izieb s cieľom zaistiť poriadok
alebo bezpečnosť,
b) odsúdení mimo ubytovní pohybujú pod dohľadom príslušníka zboru,
c) odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave alebo mimo neho,
d) odsúdeným v súvislosti s plnením pracovných úloh môže povoliť voľný pohyb vo vymedzených
priestoroch ústavu aj mimo ústavu.
(4) V ústave s maximálnym stupňom stráženia sa spravidla
a) cely,
ubytovne a izby odsúdených uzamykajú,
b) odsúdení mimo ciel a ubytovní pohybujú pod dozorom príslušníka zboru,
c) odsúdení zaraďujú do práce na pracoviská v ústave, strážené pracoviská mimo ústavu
alebo odsúdení pracujú v celách alebo v izbách.
(5) Voľný pohyb odsúdených mimo ústavu, ak sa povolil podľa tohto zákona,
možno kontrolovať technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu.10aa)
§ 14
Vnútorná diferenciácia
(1) Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených v rámci toho istého
stupňa stráženia do štandardných oddielov, špecializovaných oddielov alebo otvoreného
oddelenia a ak ide o mladistvých do diferenciačných skupín na zvýšenie účinnosti
zaobchádzania s odsúdenými.
(2) Odsúdení umiestnení podľa odseku 1 sú spolu ubytovaní a spravidla
aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.
TRETIA HLAVA
PROGRAM A PROSTRIEDKY ZAOBCHÁDZANIA
§ 15
Program zaobchádzania
(1) Na splnenie účelu zaobchádzania podľa § 11 určený pedagóg vypracuje
pre odsúdeného program zaobchádzania.
(2) Program zaobchádzania sa vypracúva pre každého odsúdeného; ak ide
o odsúdeného so zvyškom trestu kratším ako 12 mesiacov, vypracujú sa krátkodobé ciele
zaobchádzania.
(3) Program zaobchádzania je súhrn cieľov a z nich vyplývajúcich konkrétnych,
reálnych a vyhodnotiteľných úloh určených odsúdenému, ktoré sú zamerané na rozvoj
jeho osobnosti, primerané správanie, hodnotovú orientáciu, prípravu na riadny život
po prepustení na slobodu a obnovu vzťahov narušených spáchanou trestnou činnosťou.
(4) Program zaobchádzania ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované
pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a
stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu.
§ 16
Prostriedky zaobchádzania
Pri zaobchádzaní s odsúdeným sa na splnenie cieľov programu zaobchádzania
využívajú formy a metódy pedagogického a psychologického pôsobenia, metódy sociálnej
práce, ústavný poriadok, disciplinárna právomoc, zaraďovanie do práce, vzdelávanie
a kultúrno-osvetová činnosť.
§ 17
Poradný zbor
Na uplatňovanie nových poznatkov, foriem a metód zaobchádzania s odsúdenými,
ktoré napomáhajú dosiahnuť účel výkonu trestu, a na prehĺbenie účinnosti výkonu trestu
riaditeľ ústavu zriaďuje v ústave poradný zbor zložený z pedagógov, psychológov,
sociálnych pracovníkov a iných odborníkov.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI
Prvý oddiel
Základné sociálne práva
§ 18
Ubytovanie
(1) Odsúdenému sa poskytne ubytovanie v cele alebo v izbe. Ubytovacia
plocha je pre odsúdeného najmenej 4 m2 v trvalo uzamykanej cele alebo v izbe a 3,5
m2 v neuzamykanej cele alebo v izbe; uvedené neplatí, ak riaditeľ ústavu alebo ním
určený príslušník zboru rozhodne o dočasnom uzamykaní cely alebo izby podľa § 13
ods. 3 písm. a). Maximálny počet odsúdených umiestnených v jednej cele alebo izbe
je osem odsúdených. Ak je v jednej cele alebo izbe umiestnených viac ako osem odsúdených,
je minimálna ubytovacia plocha na jedného odsúdeného 8 m2. Ak sa nadmerne zvýši počet
odsúdených alebo obvinených v ústave, možno ubytovaciu plochu na nevyhnutne potrebný
čas znížiť, nie však na plochu menšiu ako 3 m2.
(2) Pre každého odsúdeného je v cele alebo izbe lôžko s matracom, podhlavníkom,
prikrývkou, lôžkovou bielizňou a stolička. V cele alebo izbe musí byť stolík, rozhlas,
elektrické osvetlenie.
(3) Na uloženie vecí osobnej potreby, odevu a spodnej bielizne sa každému
odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
(4) Ubytovňou sa na účely tohto zákona rozumie stavebne vymedzený priestor
určený na ubytovanie odsúdených, ktorý je zložený z viacerých ciel alebo izieb.
(5) Celou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave,
v ktorej je odsúdený umiestnený. Cela pre odsúdených, ktorí sú uzamykaní v cele,
je vybavená bezpečnostnými dverami, signalizačným zariadením, oddeleným hygienickým
zariadením, umývadlom s pitnou vodou a ak to stavebno-technické možnosti objektu
umožňujú, aj sprchou. Bezpečnostná cela musí obsahovať aj ďalšie bezpečnostné prvky,
najmä mrežový systém za dverami cely a z vnútornej strany okna; vybavenie a zariadenie
cely je pripevnené k podlahe alebo na stenu. Bezpečnostné cely sú spravidla jednomiestne
alebo dvojmiestne.
(6) Kompenzačná miestnosť je miestnosť špeciálne upravená tak, aby
si odsúdený nemohol spôsobiť ujmu na zdraví. Do kompenzačnej miestnosti sa umiestni
odsúdený na dobu do skončenia príznakov jeho nekontrolovateľného správania, ktorým
by mohol ohroziť svoj život, zdravie alebo život a zdravie inej osoby. O umiestnení
do kompenzačnej miestnosti rozhoduje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník
zboru. O umiestnení do kompenzačnej miestnosti a o ukončení umiestnenia sa bezodkladne
informuje zdravotnícky pracovník. Zdravotná prehliadka sa vykoná bezodkladne po stabilizácii
stavu odsúdeného, najneskôr do ôsmich hodín. Umiestnenie do kompenzačnej miestnosti
je možné najdlhšie na 24 hodín. Kompenzačná miestnosť neslúži na ubytovanie odsúdeného;
na vybavenie kompenzačnej miestnosti sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5. Kompenzačná
miestnosť musí spĺňať požiadavky na umelé osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu
a vykurovanie ustanovené osobitným predpisom. 11)
(7) Izbou sa na účely tohto zákona rozumie ubytovacia miestnosť v ústave,
v ktorej je odsúdený umiestnený a ktorá spravidla nie je vybavená bezpečnostnými
dverami. Ubytovacie priestory oddielov s izbami môžu byť vybavené spoločným hygienickým
zariadením vrátane spŕch a umývadlami s pitnou vodou.
(8) Cela a izba musia spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé
osvetlenie, požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie ustanovené
osobitným predpisom. 11)
(9) Podľa potrieb odsúdených sa zriaďujú fajčiarske a nefajčiarske
cely alebo izby. V cele alebo izbe určenej pre fajčiarov nemôžu byť umiestnení nefajčiari.
Ak nemožno zabezpečiť oddelenie fajčiarskych a nefajčiarskych ciel alebo izieb, fajčenie
sa povolí v stanovenom čase vo vyhradenom fajčiarskom priestore.
§ 19
Stravovanie
Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným
výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek
a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské
tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem
hodín.
§ 20
Odievanie
(1) Odsúdenému sa poskytuje ústavný odev, spodná bielizeň a obuv, ktoré
zodpovedajú klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a zabezpečia ochranu jeho zdravia
pred nepriaznivými účinkami týchto podmienok. Odsúdenému ústav poskytuje aj iné súčasti
výstroja podľa určených vzorov a noriem.
(2) Odsúdený má právo používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v
určenom množstve. Zároveň riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru môže
odsúdenému povoliť používať aj iný vlastný odev a obuv.
(3) Ak odsúdený používa vlastný odev podľa § 76 alebo § 85 alebo má
povolené používať vlastnú spodnú bielizeň a obuv podľa tohto zákona, musia byť hygienicky
nezávadné a odsúdený musí mať zabezpečenú ich pravidelnú údržbu alebo v odôvodnených
prípadoch obmenu.
(4) Ak bol odsúdený prijatý do výkonu trestu v odeve a obuvi, ktoré
nezodpovedajú klimatickým podmienkam, na požiadanie sa mu umožní prijať balík s vhodným
odevom a obuvou prostredníctvom poštového podniku; v iných odôvodnených prípadoch
môže prijatie vhodného odevu a obuvi povoliť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník
zboru. Prijatý odev a obuv sa uschovajú v určenom priestore ústavu.
§ 21
Spánok
Odsúdený má právo na nepretržitý osemhodinový spánok na lôžku; na lôžku
môže odpočívať, ležať alebo spať aj mimo času nočného pokoja za podmienok ustanovených
v ústavnom poriadku. Osvetlenie sa v čase nočného pokoja za podmienok ustanovených
v ústavnom poriadku v cele a izbe zhasína; krátkodobé osvetlenie je pri kontrole
povolené. Na účel nevyhnutnej kontrolnej činnosti, bezprostrednej ochrany života
a zdravia odsúdeného je príslušník zboru v čase nočného pokoja oprávnený vstúpiť
do cely alebo do izby.
§ 22
Osobná hygiena
(1) Odsúdený má právo na základné potreby osobnej hygieny, ktoré mu
poskytne ústav.
(2) Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky a predchádzajúci kalendárny
mesiac nenakupoval v predajni zriadenej v ústave, ústav zabezpečí odsúdenému aj ďalšie
potreby osobnej hygieny. Peňažné prostriedky poskytnuté ústavom na ďalšie potreby
osobnej hygieny je odsúdený povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných
na jeho konte. Ak odsúdený nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní
poslednej pracovnej odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky poskytnuté ústavom
na ďalšie potreby osobnej hygieny alebo ich časť sa stanú nenávratnými.
(3) Odsúdený má právo na sprchovanie najmenej dvakrát v kalendárnom
týždni. Ak to vyžaduje výkon práce, do ktorej je odsúdený zaradený, alebo iné okolnosti,
umožní sa mu sprchovanie podľa potreby.
§ 23
Veci osobnej potreby
(1) Odsúdený môže mať pri sebe v cele alebo v izbe fotografie, vlastné
knihy, časopisy, študijné materiály, dokumenty a iné nosiče informácií, ktoré bezprostredne
súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, ako aj dokumenty a nosiče
informácií týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného, vlastnú korešpondenciu, potreby
na korešpondenciu, hygienické potreby, veci zakúpené podľa § 30 v množstve, ktoré
zodpovedá možnostiam ich uloženia v skrinke, hodinky, elektrický holiaci strojček,
strojček na strihanie vlasov, ponorný varič alebo rýchlovarnú kanvicu, ak je v cele
alebo izbe elektrická zásuvka a spĺňa podmienky podľa odseku 3, zdravotnícku pomôcku
a ďalšie veci povolené riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru; hodinky
sa odsúdenému vydajú až na základe vykonanej kontroly, ak nie sú nepovolenou vecou
podľa osobitného predpisu.11aa)
(2) Riaditeľ ústavu určuje veci osobnej potreby, ktoré môže mať odsúdený
pri sebe mimo cely alebo izby.
(3) Elektrický spotrebič musí spĺňať podmienky bezpečnej prevádzky
a nesmie byť nepovolenou vecou podľa osobitného predpisu.11aa) Vykonanie technickej
kontroly zabezpečí ústav; v odôvodnených prípadoch sa vykoná opätovná technická kontrola.
Náklady spojené s vykonaním technickej kontroly znáša odsúdený.
(4) Ak odsúdený nemôže podľa § 24 ods. 6 pri návšteve odovzdať veci
osobnej potreby, ktorých držanie v ústave nie je povolené, je v rozpore s účelom
výkonu trestu alebo ich účel držania v ústave skončil, riaditeľ ústavu môže odsúdenému
povoliť tieto veci odovzdať obhajcovi, advokátovi alebo odoslať na vlastné náklady
prostredníctvom poštového podniku 11a) na adresu určenú odsúdeným. Ak ústav nemôže
zabezpečiť bezpečné skladovanie týchto vecí, tie sa odošlú na náklady ústavu. Ak
vec osobnej potreby odsúdeného nemožno podľa osobitných predpisov 11b) považovať
za bezpečnú, ústav ju znehodnotí podľa osobitného predpisu. 11c)
Druhý oddiel
Ostatné práva
§ 24
Návštevy
(1) Odsúdený má právo prijať návštevu najmenej raz za kalendárny mesiac
v trvaní dvoch hodín v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom
zboru. Návšteva sa môže uskutočniť formou fyzickej návštevy alebo prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia (ďalej len "videonávšteva"). Neuplatnené právo na návštevu
v čase určenom riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru zaniká. V odôvodnených
prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru povoliť náhradný
termín vykonania návštevy alebo prijatie návštevy častejšie.
(2) Odsúdeného môže súčasne fyzicky navštíviť najviac päť osôb, ktorých
meno, priezvisko a adresu odsúdený uvedie vo svojej písomnej žiadosti; tento počet
sa nevzťahuje na neplnoleté deti odsúdeného. Riaditeľ ústavu môže z bezpečnostných
dôvodov nepovoliť návštevu niektorých osôb; uvedené sa nevzťahuje na blízke osoby
podľa § 2 písm. d).
(3) Ak má odsúdený neplnoleté deti, má právo nad rámec odseku 1 na
ďalšiu videonávštevu s nimi v trvaní najmenej jednej hodiny.
(4) Dobu návštevy určenú v odseku 1 si môže odsúdený rozdeliť na dve
hodinové návštevy, pričom jedna hodina návštevy môže byť uskutočnená len formou videonávštevy.
(5) Riaditelia ústavov umožnia po vzájomnej dohode o termíne a mieste
návštevy medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide preukázateľne
o blízke osoby podľa § 2 písm. d) a odsúdený má peňažné prostriedky na úhradu nákladov
spojených s jej vykonaním. Riaditelia ústavov sa súčasne dohodnú na tom, či sa návšteva
uskutoční formou fyzickej návštevy alebo formou videonávštevy. V odôvodnených prípadoch
môže riaditeľ ústavu povoliť aj návštevu iných odsúdených a obvinených formou videonávštevy.
(6) Návštevy prebiehajú spravidla v priestoroch na to určených pod
dohľadom alebo dozorom príslušníka zboru. Počas fyzickej návštevy sa zakazuje odovzdávať
alebo prijímať akékoľvek veci okrem vecí povolených riaditeľom ústavu. V odôvodnených
prípadoch môže riaditeľ ústavu rozhodnúť, že z bezpečnostných dôvodov sa fyzická
návšteva vykoná bez priameho kontaktu.
(7) Príslušník zboru preruší alebo predčasne ukončí návštevu, ak odsúdený
alebo návštevník napriek upozorneniu porušuje zásady správania pri návšteve, ústavný
poriadok alebo ohrozuje bezpečnosť v ústave.
(8) Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu10a)
má právo prijať návštevu len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve.
Súhlas s návštevou odsúdeného podľa prvej vety s blízkou osobou podľa § 2 písm. d)
môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá
je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo pri ktorej je dôvodné podozrenie z možného
kolúzneho konania odsúdeného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý
si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby podľa § 2 písm. d) na návštevu nedostaví,
návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti.
§ 25
Korešpondencia
(1) Odsúdený má právo prijímať a na vlastné náklady odosielať korešpondenciu
bez obmedzenia, ak sa ďalej neustanovuje inak. Korešpondenciu adresovanú odsúdenému
ústav odovzdá odsúdenému najneskôr do troch pracovných dní od jej prevzatia ústavom.
Ústav zabezpečí odoslanie korešpondencie odsúdenému najneskôr do troch pracovných
dní odo dňa jej prevzatia na doručenie. Povolenú hmotnosť a rozmery korešpondencie
upravuje osobitný predpis.11d) Okrem korešpondencie môže listová zásielka obsahovať
aj základné potreby na korešpondenciu.
(2) Nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného má právo riaditeľ ústavu
alebo ním určený príslušník zboru; pritom je oprávnený oboznámiť sa s jej obsahom.
Ústav je povinný zadržať korešpondenciu, ak obsahuje informáciu, ktorá môže narušiť
účel výkonu trestu, alebo vec alebo jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej
činnosti. Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu10a) prijíma
a odosiela korešpondenciu prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní alebo
súdu okrem korešpondencie podľa odseku 3 písm. a), b), d) a e) a okrem korešpondencie
podľa odseku 3 písm. c), ak ide o štátne orgány, ktoré sú príslušné na prejednanie
podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv alebo ak ide o volebné
orgány podľa osobitného predpisu11e) vo veciach týkajúcich sa uplatnenia volebného
práva odsúdeného.
(3) Nahliadať do korešpondencie odsúdeného je neprípustné, ak je
zrejmé, že ide o korešpondenciu medzi
a) odsúdeným a jeho obhajcom alebo advokátom,
ktorý ho zastupuje v inej právnej veci,
b) odsúdeným a súdom, orgánom činným v trestnom konaní v inej trestnej veci,
c) odsúdeným a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, Národnou radou Slovenskej
republiky, Úradom vlády Slovenskej republiky, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len "ministerstvo"), Generálnym riaditeľstvom zboru (ďalej len "generálne
riaditeľstvo"), ústavom a nemocnicou, prokurátorom, verejným ochrancom práv, komisárom
pre osoby so zdravotným postihnutím, komisárom pre deti alebo inými štátnymi orgánmi
Slovenskej republiky alebo volebnými orgánmi podľa osobitného predpisu11e) vo veciach
týkajúcich sa uplatnenia volebného práva odsúdeného,
d) odsúdeným a medzinárodnou organizáciou, ktorá je podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná, príslušná na prejednanie podnetov alebo sťažností
týkajúcich sa ochrany ľudských práv,
e) odsúdeným a diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom cudzieho štátu.12)
(4) Odosielaná korešpondencia sa odsúdenému zadrží a založí do osobného
spisu alebo postúpi príslušnému orgánu, ak obsahuje nedovolenú informáciu alebo vec,
jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti, priestupku, disciplinárneho
previnenia alebo jej doručením by mohol byť zmarený účel výkonu trestu. Na skutočnosť
podľa predchádzajúcej vety sa odsúdený upozorní. O zadržaní korešpondencie rozhodne
riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru do troch pracovných dní od získania
dispozície nad korešpondenciou, o čom spracuje úradný záznam. Ak sa nerozhodne o
zadržaní korešpondencie alebo o jej postúpení oprávnenému orgánu, je ústav povinný
korešpondenciu odoslať.
(5) Doručená korešpondencia sa odsúdenému nevydá, zadrží a postúpi
sa príslušnému orgánu, ak jej obsah zakladá podozrenie z páchania trestnej činnosti,
priestupku, disciplinárneho previnenia osoby vo výkone väzby alebo výkone trestu
alebo jej doručením by mohol byť zmarený účel výkonu trestu. O nevydaní korešpondencie
rozhodne riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru do troch pracovných dní
od získania dispozície nad korešpondenciou, o čom spracuje úradný záznam. Ak sa nerozhodne
o zadržaní korešpondencie a o jej postúpení oprávnenému orgánu, je ústav povinný
korešpondenciu vydať odsúdenému.
(6) Ak je podozrenie, že korešpondencia uvedená v odseku 3 obsahuje
nepovolenú vec, môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru do nej za
prítomnosti odsúdeného nahliadnuť, o čom spracuje úradný záznam, ktorý odsúdený potvrdí
svojím podpisom. Oboznámenie sa s obsahom takejto korešpondencie je neprípustné.
Ak sa potvrdí, že korešpondencia uvedená v odseku 3 obsahuje nepovolenú vec, táto
vec sa zadrží a korešpondencia sa doručí adresátovi. O zadržaní nepovolenej veci
sa informuje písomne odosielateľ a ak má odosielateľ nadriadený orgán, aj tento orgán.
Ak je podozrenie, že nepovolená vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo
priestupkom, ústav túto vec spoločne s korešpondenciou bezodkladne odovzdá príslušnému
štátnemu orgánu a fotokópiu korešpondencie doručí adresátovi.
(7) Ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, ústav zabezpečí na vlastné
náklady odoslanie dvoch kusov korešpondencie za kalendárny mesiac. Obmedzenie počtu
kusov korešpondencie odoslanej na náklady ústavu sa nevzťahuje na korešpondenciu
odosielanú odsúdeným v trestnom konaní alebo inom konaní, v ktorom je odsúdený účastníkom
konania a hrozí zmeškanie lehoty. Tlačivá poštového podniku, papier a obálka sa odsúdenému
poskytujú bezplatne, písacie potreby sa odsúdenému len vypožičajú.
(8) Ak je odsúdený negramotný alebo nevidiaci, ústav je povinný na
jeho požiadanie zabezpečiť napísanie a prečítanie korešpondencie.
(9) Na obsah korešpondencie adresovanej nevidiacemu odsúdenému sa primerane
použije osobitný predpis upravujúci poštové služby. 13)
(10) Ak korešpondencia obsahuje nepovolenú vec, postupuje sa podľa
§ 23 ods. 4.
(11) Podmienky zasielania poštových známok ustanovuje osobitný predpis.13a)
(12) Ak je odsúdenému od osôb uvedených v odseku 3 doručený iný nosič
informácií, tento nosič sa po zaevidovaní do evidencie povolených vecí vydá odsúdenému.
§ 25a
(1) Písomnou správou v listinnej podobe sa rozumie
a) oznámenie v písomnej forme, ktoré sa má dodať na adresu uvedenú
na oznámení alebo na obálke,
b) účet, faktúra, finančný výkaz alebo iná správa nerovnakého obsahu
a formy, ktoré súvisia so záväzkovými alebo inými vzťahmi medzi odosielateľom a odsúdeným,
c) kresba, fotografia.
(2) Za písomnú správu v listinnej podobe sa nepovažuje oznámenie, ktoré
pozostáva výlučne z reklamných, marketingových alebo propagačných materiálov, kniha,
katalóg, noviny a iná periodická tlač, a to ani vtedy, ak sú obsahom listovej zásielky;
uvedené platí aj o ich kópii.
§ 26
Prijímanie balíkov
(1) Odsúdený má právo raz za tri mesiace a mladistvý raz za mesiac
prijať balík s vecami osobnej potreby obsahujúci fotografie, vlastné knihy, časopisy,
študijné materiály, základné potreby na korešpondenciu a iné veci osobnej potreby
povolené riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru do hmotnosti dvoch
kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len prostredníctvom poštového podniku.
11a)
(2) Ak balík obsahuje vec osobnej potreby, ktorá nie je uvedená v odseku
1, alebo vec osobnej potreby, ktorá nebola povolená riaditeľom ústavu alebo ním určeným
príslušníkom zboru, postupuje sa primerane podľa § 23 ods. 4. Ak je podozrenie, že
vec súvisí s trestným činom, správnym deliktom alebo priestupkom, príslušník zboru
je povinný vec bezodkladne odovzdať príslušnému štátnemu orgánu alebo vec môže povoliť
riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru dodatočne.
§ 27
Telefonovanie
(1) Odsúdený má právo telefonovať minimálne osem dní v kalendárnom
mesiaci v trvaní najmenej 30 minút za deň prostredníctvom telefónneho zariadenia,
alebo ak to technické podmienky v ústave umožňujú, prostredníctvom videotelefónneho
zariadenia umiestneného v ústave v čase a spôsobom určeným riaditeľom ústavu osobám,
ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie odsúdený vo svojej písomnej
žiadosti. Neuplatnené právo na telefonovanie zaniká.
(2) Riaditeľ ústavu môže odsúdenému zakázať telefonovať na vybrané
telefónne čísla z bezpečnostných dôvodov, okrem telefónneho čísla patriaceho blízkej
osobe odsúdeného podľa § 2 písm. d), alebo na základe písomnej žiadosti majiteľa
telefónneho čísla.
(3) Odsúdený s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu10a)
môže telefonovať len po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom
konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním
odsúdeného podľa prvej vety s blízkou osobou podľa § 2 písm. d) môže orgán činný
v trestnom konaní alebo súd neudeliť, len ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej
trestnej veci, alebo pri ktorej je dôvodné podozrenie z možného kolúzneho konania
odsúdeného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť
pri telefonovaní blízkej osobe podľa § 2 písm. d) na telefonovanie nedostaví, hovor
sa uskutoční bez jeho prítomnosti, a to v trvaní najviac 30 minút jedenkrát mesačne.
(4) Odsúdený môže s obhajcom alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje
v inej právnej veci, telefonovať denne najmenej 30 minút.
(5) Ústav alebo generálne riaditeľstvo sú oprávnené monitorovať a zaznamenávať
obsah hovoru odsúdeného na účel plnenia úloh na úseku boja proti terorizmu a organizovanému
zločinu, zabránenia mareniu účelu výkonu trestu, odhaľovania a objasňovania trestných
činov a zabezpečenia ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch, ktorých
ochranu zabezpečuje zbor; uvedené sa nevzťahuje na hovor odsúdeného s jeho obhajcom
alebo s advokátom, ktorý ho zastupuje v inej právnej veci, ak obhajca alebo advokát
preukáže, že mu telefónne číslo patrí. Monitorovanie hovorov odsúdeného schvaľuje
riaditeľ ústavu, v ktorom je odsúdený umiestnený alebo generálny riaditeľ. Ak vec
neznesie odklad, hrozí marenie účelu výkonu trestu, súhlas riaditeľa ústavu alebo
generálneho riaditeľa nie je možné získať vopred, môže byť hovor monitorovaný aj
bez predchádzajúceho súhlasu. V monitorovaní nie je možné pokračovať a získané údaje
nesmú byť použité, ak riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ neudelí dodatočný
súhlas najneskôr do 24 hodín od začiatku monitorovania hovorov odsúdeného. Opodstatnenosť
monitorovania hovorov odsúdeného preskúmava riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ
najmenej raz za tri mesiace. Ústav a generálne riaditeľstvo vedú prehľad o počtoch
vydaných súhlasov a odmietnutých žiadostiach, pričom zodpovedajú za ich úplnosť.
Ak sa pri monitorovaní hovorov vyhotovil záznam a do troch mesiacov od jeho vyhotovenia
sa nezistili skutočnosti významné na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu, záznam
sa vymaže. Ústav a generálne riaditeľstvo uchovávajú záznamy podľa prvej vety počas
12 mesiacov. Uchovávanie a výmaz záznamov hovorov odsúdeného je realizované automaticky
systémom, ktorým je zabezpečené telefonovanie odsúdených.
(6) Ústav a generálne riaditeľstvo sú oprávnené zaznamenávať elektronicky
aj údaje o priebehu hovoru. Záznam o priebehu hovoru obsahuje údaje o volaných telefónnych
číslach, čase a dĺžke hovoru a sume za uskutočnené hovory.
(7) Záznamy podľa odsekov 5 a 6 poskytuje ústav a generálne riaditeľstvo
na základe písomnej žiadosti súdom, prokuratúre, Policajnému zboru, Úradu inšpekčnej
služby, finančnej správe, Vojenskej polícii, Slovenskej informačnej službe, Vojenskému
spravodajstvu a iným štátnym orgánom v rozsahu nevyhnutnom na plnenie ich úloh s
poukazom na účel monitorovania a zaznamenávania hovoru.
(8) Náklady spojené s telefonovaním znáša odsúdený.
(9) Telefónny hovor sa zruší, ak odsúdený poškodzuje telefónne zariadenie
alebo videotelefónne zariadenie.
Prijímanie peňažných prostriedkov, nakladanie s nimi a iné finančné
operácie
§ 28
Nadpis zrušený od 1.1.2014
(1) Odsúdenému sa počas výkonu trestu účtujú a evidujú na jeho
konte peňažné prostriedky. Konto odsúdeného pozostáva z
a) osobného konta a
b) vreckového konta.
(2) Peňažné prostriedky možno odsúdenému zasielať poukazom poštového
platobného styku alebo bezhotovostným prevodom na účet osobitných prostriedkov ústavu;
peňažné prostriedky zaslané alebo poukázané odsúdenému sa zaevidujú na jeho osobné
konto. O doručení peňažných prostriedkov pre odsúdeného na účet osobitných prostriedkov
ústavu je odsúdený informovaný. Ak odsúdený odmietne prijať peňažné prostriedky,
tie sa vrátia odosielateľovi alebo príkazcovi na preukázateľnú žiadosť odsúdeného.
Náklady spojené s vrátením peňažných prostriedkov sa uhradia z odmietnutej sumy peňažných
prostriedkov. Odsúdený nemôže odmietnuť prijať dôchodkovú dávku a dôchodok podľa
osobitných predpisov13ab) (ďalej len "dôchodok"), poukázaný platiteľom dôchodku na
účet osobitných prostriedkov ústavu.
(3) Odsúdenému sa okrem peňažných prostriedkov podľa odseku 2 účtujú
a evidujú na jeho osobnom konte
a) peňažné prostriedky v eurách, ktoré sa odsúdenému odňali pri
nástupe na výkon trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri
návrate z opustenia ústavu podľa § 65 ods. 1 alebo pri návrate z prerušenia výkonu
trestu,
b) peňažné prostriedky z čistej pracovnej odmeny, nemocenských
dávok 13b) a úrazových dávok 13c) podľa § 45 ods. 3 písm. a),
c) zostatok z dôchodku podľa § 29 ods. 8,
d) iné úrazové dávky, 13e)
e) peňažné prostriedky v eurách zaslané odsúdenému inak ako spôsobom
podľa odseku 2 prvej vety.
(4) Odsúdenému sa účtujú a evidujú v účtovnej evidencii na jeho
vreckovom konte
a) peňažné prostriedky z rozúčtovania pracovnej odmeny podľa § 45
ods. 3 písm. b),
b) dôchodok podľa § 29 ods. 8,
c) peňažné prostriedky vo výške zostatku podľa § 45 ods. 11 z udelenej finančnej
odmeny podľa § 50 ods. 3 písm. e).
(5) Čerpanie peňažných prostriedkov na vreckovom konte sa neobmedzuje.
(6) V pokladnici ústavu sa odsúdenému uschovávajú a evidujú na
jeho konte aj
a) peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré sa odsúdenému odňali pri
nástupe do výkonu trestu, pri návrate z mimoriadneho voľna na opustenie ústavu, pri
návrate z prerušenia výkonu trestu alebo pri návrate z opustenia ústavu podľa § 65
ods. 1,
b) peňažné prostriedky v cudzej mene, ktoré boli odsúdenému zaslané inak ako spôsobom
podľa odseku 2 prvej vety,
c) ceniny, cenné papiere a doklady preukazujúce existenciu účtu odsúdeného v banke
alebo pobočke zahraničnej banky.
(7) Ústav odsúdenému blokuje na jeho osobnom konte peňažné prostriedky
potrebné v dobe prepustenia z výkonu trestu na zabezpečenie
a) stravného na jeden
deň, 14)
b) cestovných nákladov do miesta trvalého pobytu alebo miesta prechodného pobytu
vo výške 10% zo sumy životného minima. 14a)
(8) Odsúdený môže, okrem peňažných prostriedkov blokovaných podľa
odseku 7, čerpať peňažné prostriedky účtované a evidované ústavom na jeho osobnom
konte najviac do výšky úhrady
a) výživného,
b) pohľadávok spojených s výkonom väzby alebo výkonom trestu,
c) v ústave evidovaných pohľadávok ostatných oprávnených.
(9) Úhrada zrážky podľa odseku 8 sa vykoná na základe preukázateľnej
žiadosti odsúdeného jedenkrát za kalendárny týždeň v určený pracovný deň.
(10) Ak odsúdený nesplnil podmienky úhrady výživného a pohľadávky
podľa odseku 8 a preukázateľne požiada o čerpanie peňažných prostriedkov z jeho osobného
konta, môže peňažné prostriedky čerpať len na
a) nákup základných potrieb osobnej
hygieny,
b) nákup ďalších potrieb osobnej hygieny,
c) nákup základných potrieb na korešpondenciu,
d) úhradu súdnych poplatkov,14b) správnych poplatkov, odmenu obhajcu a notára,
e) nákup liekov, ktoré nemožno poskytnúť na základe zdravotného poistenia bezplatne
podľa osobitného predpisu,15) úhradu nevyhnutých nákladov za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu,16)
f) nákup kreditu na telefonovanie.
(11) Odsúdený, ktorý je umiestnený v otvorenom oddelení, môže mať
pri sebe hotovosť nepresahujúcu trojnásobok životného minima. 14a)
(12) Peňažné prostriedky vynaložené povinnou osobou16a) na materiálne
náklady za sprístupnenie informácií podľa osobitného predpisu16b) je odsúdený povinný
uhradiť prednostne z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho osobnom konte. Úhrada
týchto nákladov sa realizuje na základe preukázateľnej žiadosti odsúdeného. Ak odsúdený
nemá v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej
odmeny peňažné prostriedky, peňažné prostriedky vynaložené ústavom na materiálne
náklady za sprístupnenie informácií alebo ich časť sa stanú nenávratnými.
§ 29
Rozdelenie dôchodku
(1) Odsúdený je povinný pri nástupe do výkonu trestu ihneď oznámiť
ústavu skutočnosť, že poberá dôchodok. Rovnakú povinnosť má odsúdený, ak mu vznikne
nárok na dôchodok alebo nárok na jeho výplatu počas výkonu trestu, ak sa odsúdenému
prizná dôchodok so spätnou platnosťou alebo ak sa odsúdenému začne vyplácať dôchodok
starobného dôchodkového sporenia.
(2) Ak odsúdený vo výkone trestu poberá dôchodok, je povinný nahradiť
z dôchodku trovy výkonu trestu vo výške 40% dôchodku za kalendárny mesiac, najviac
však v sume rovnajúcej sa životnému minimu.14a) Trovy sa zaokrúhľujú na celé eurocenty
smerom nadol.
(3) Po nástupe odsúdeného na výkon trestu, ktorý je poberateľom dôchodku,
zašle ústav príslušnému orgánu sociálneho poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej
spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného predpisu 18) oznámenie o začatí
výkonu trestu poberateľa dôchodku. Od doručenia tohto oznámenia nie je možné poukazovať
dôchodok odsúdenému na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo na výplatu
v hotovosti.
(4) Orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť
a príslušná poisťovňa poukáže sumu na úhradu trov výkonu trestu z dôchodku každý
mesiac bezhotovostným prevodom na účet príslušnému ústavu po doručení oznámenia podľa
odseku 3. Zvyšok dôchodku sa zašle odsúdenému, ktorý je poberateľom dôchodku.
(5) Ak bol odsúdený, ktorý je poberateľom dôchodku, počas výkonu trestu
premiestnený do iného ústavu, zmenu je povinný oznámiť do ôsmich dní orgánu sociálneho
poistenia, príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni
ústav, z ktorého bol odsúdený premiestnený. Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná
dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa už poukázali dôchodok na
účet ústavu, v ktorom sa už príjemca dôchodku nenachádza, ústav dôchodok alebo úhradu
trov výkonu trestu z dôchodku zašle na účet ústavu, do ktorého bol poberateľ dôchodku
premiestnený.
(6) Ústav je povinný do ôsmich dní oznámiť orgánu sociálneho poistenia,
príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti a príslušnej poisťovni podľa osobitného
predpisu 18) prepustenie z výkonu trestu odsúdeného, ktorý je poberateľom dôchodku.
(7) Orgánom sociálneho poistenia sa na účely tohto zákona rozumie organizačná
zložka Sociálnej poisťovne, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a príslušný útvar
sociálneho zabezpečenia.
(8) Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská
spoločnosť a príslušná poisťovňa zašle odsúdenému zvyšok dôchodku podľa odseku 4,
ústav dôchodok rozdelí na vreckové z dôchodku vo výške 22% a zostatok z dôchodku
zaeviduje na osobné konto. Suma vreckového z dôchodku sa zaokrúhľuje tak, že suma
nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nadol na najbližší eurocent a
suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nahor na najbližší eurocent.
(9) Ak odsúdenému vo výkone trestu vznikne nárok na dôchodok podľa
odseku 1 v priebehu kalendárneho mesiaca, orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková
správcovská spoločnosť a príslušná poisťovňa ústavu poukáže z dôchodku pomernú časť
sumy na náhradu trov výkonu trestu podľa odseku 2. Pomernou časťou sumy je jedna
tridsatina sumy podľa odseku 2 za jeden kalendárny deň; pri zaokrúhľovaní sa postupuje
podľa odseku 8.
(10) Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská
spoločnosť a príslušná poisťovňa prizná odsúdenému dôchodok podľa odseku 1 so spätnou
platnosťou a odsúdený má za toto obdobie povinnosť nahradiť trovy výkonu trestu,
postupuje sa primerane podľa odsekov 4 až 6, 8 a 9.
(11) Preplatok trov výkonu trestu z dôchodku podľa odseku 2 ústav odošle
do piatich pracovných dní po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny po prepustení
príjemcovi dôchodku; pri zaokrúhľovaní sumy sa postupuje primerane podľa odseku 8.
Ak orgán sociálneho poistenia, príslušná dôchodková správcovská spoločnosť a príslušná
poisťovňa zašle dôchodok na konto osoby, ktorej výkon trestu bol ukončený, dôchodok
odošle ústav späť odosielateľovi.
(12) Ustanovenia odsekov 1, 5 až 7 a 11 sa primerane vzťahujú na poberanie
nemocenskej dávky a úrazovej dávky.
§ 30
Nákup potravín a vecí osobnej potreby
(1) Odsúdený má právo na nákup potravín, vecí osobnej potreby a iných
vecí v predajni zriadenej v ústave najmenej raz za kalendárny týždeň v určený pracovný
deň v primeranom množstve a s prihliadnutím na možnosť ich bezpečného uloženia v
skrinke a v súlade s podmienkami zabezpečenia zdravotnej neškodnosti potravín; v
odôvodnených prípadoch najneskôr do piatich pracovných dní od jeho nástupu do výkonu
trestu alebo premiestnenia z iného ústavu. Nákup je povolený len formou bezhotovostného
styku okrem otvoreného oddelenia, kde je nákup povolený platbou v hotovosti v ústave
alebo mimo ústavu. Výška nákupu nesmie presiahnuť v kalendárnom mesiaci sedemnásobok
sumy životného minima podľa osobitného predpisu. 14a)
(2) V ústave sa pre odsúdených zriaďujú predajne s potravinárskym,
drogistickým a priemyselným tovarom. Sortiment tovaru určuje riaditeľ ústavu.
(3) V predajni zriadenej v ústave nemožno predávať predmety, ktoré
možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu, ohrozenie bezpečnosti v ústave alebo
zdravia odsúdeného.
(4) Na nákup potravín a vecí osobnej potreby podľa tohto zákona sa
nevzťahujú ustanovenia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
§ 31
Zdravotná starostlivosť
(1) Odsúdený má právo na zdravotnú starostlivosť za podmienok ustanovených
osobitnými predpismi. 20)
(2) Ústav poskytne peňažný príspevok odsúdenému, ktorý nemá peňažné
prostriedky na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky predpísaných lekárom
a tieto nemožno poskytnúť bezplatne na základe zdravotného poistenia podľa osobitného
predpisu 15) a na úhradu nevyhnutných nákladov za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 21) Peňažný príspevok je odsúdený
povinný uhradiť z peňažných prostriedkov evidovaných na jeho konte. Ak odsúdený nemá
v čase prepustenia z výkonu trestu alebo po vykonaní zrážok z poslednej pracovnej
odmeny peňažné prostriedky, peňažný príspevok poskytnutý ústavom alebo jeho časť
sa stanú nenávratnými.
(3) Lekár informuje riaditeľa ústavu o vážnom ochorení alebo zranení
odsúdeného, ktoré ohrozuje jeho život alebo zdravie; riaditeľ ústavu ďalej postupuje
podľa osobitného predpisu.16)
(4) O vážnom ochorení alebo úraze odsúdeného informuje ústav na žiadosť
odsúdeného osobu, ktorú odsúdený určí v súlade s osobitným predpisom,22) alebo aj
bez takejto žiadosti, ak zdravotný stav odsúdeného neumožňuje jeho komunikáciu s
okolím. Ak ide o mladistvého ústav vždy informuje aj jeho zákonného zástupcu.
(5) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti odsúdenému v zdravotníckom
zariadení zboru môže byť v miestnosti, kde sa starostlivosť poskytuje, prítomný príslušník
zboru rovnakého pohlavia, ak o to požiada ošetrujúci zdravotnícky pracovník v záujme
ochrany života alebo zdravia prítomných osôb; ak sa zdravotná starostlivosť poskytuje
v zdravotníckom zariadení, ktoré nie je zdravotníckym zariadením zboru, prítomnosť
príslušníka zboru rovnakého pohlavia musí byť zachovaná.
§ 31a
Vychádzka
Odsúdený má právo zúčastniť sa denne na vychádzke v určenom otvorenom
priestore ústavu v trvaní najmenej jednej hodiny. Vychádzku môže v odôvodnených prípadoch
predĺžiť, obmedziť alebo zrušiť riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru.
Príslušník zboru zabezpečujúci dozor alebo dohľad preruší alebo predčasne ukončí
vychádzku, ak odsúdený napriek upozorneniu porušuje tento zákon, ústavný poriadok,
ohrozuje bezpečnosť v ústave alebo je ohrozená bezpečnosť alebo zdravie osôb v priestore
vychádzok. O predčasnom ukončení vychádzky na základe rozhodnutia príslušníka zboru
sa vyhotoví úradný záznam. Do doby trvania vychádzky sa započítava len čas strávený
v priestoroch určených na vychádzku.
§ 32
Vzdelávanie
(1) Vzdelávanie odsúdených je súhrn aktivít založených na aktívnej
účasti odsúdeného a zameraných na jeho začlenenie do spoločnosti v súlade s jeho
osobnými a spoločenskými potrebami. Vzdelávanie odsúdených sa spravidla organizuje
tak, aby v súlade s osobitnými predpismi bolo ukončenie štúdia oficiálne uznané vydaním
príslušného dokladu akreditovanou inštitúciou; z dokladu nesmie byť zrejmé, že odsúdený
ho získal počas výkonu trestu.
(2) Odsúdenému, u ktorého sú na to predpoklady sa umožní, aby získal
základné vzdelanie, stredné vzdelanie alebo iné formálne vzdelanie, ak je v súlade
s určeným programom zaobchádzania. Okrem povinnosti vyplývajúcej z potreby zadefinovanej
v oblasti vzdelávania sa odsúdenému môže umožniť zúčastniť sa aj iných foriem neformálneho
vzdelávania, ktoré mu umožnia získať alebo zvyšovať si pracovnú kvalifikáciu.
(3) Negramotnému odsúdenému alebo odsúdenému cudzincovi sa umožní,
aby absolvoval kurz pre negramotných a kurz slovenského jazyka. Ak je odsúdený zaradený
do takéhoto kurzu, je povinný sa na ňom pravidelne zúčastňovať.
Kultúrno-osvetová činnosť
§ 33
(1) Kultúrno-osvetová činnosť je súhrn záujmových aktivít a aktivít
vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú sústavu akceptovateľných vzorcov
konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty k životu a spoločnosti.
(2) Odsúdenému možno povoliť prijatie balíka obsahujúceho študijné
materiály, literatúru a veci na záujmovú a športovú činnosť zodpovedajúce možnostiam
ich uloženia a využitia v ústave.
§ 34
(1) Odsúdený môže používať v cele alebo izbe vlastný rádioprijímač,
CD alebo DVD prehrávač a televízny prijímač napájané z vlastného zdroja, ktorý je
ich súčasťou. Vlastný rádioprijímač, CD alebo DVD prehrávač a televízny prijímač
musia spĺňať podmienky uvedené v § 23 ods. 3. Ak to umožňujú podmienky v ústave,
môže riaditeľ ústavu povoliť pripojenie rádioprijímača, CD alebo DVD prehrávača a
televízneho prijímača do elektrickej siete.
(2) Odsúdený môže rozhlasové vysielanie a záznamy z CD alebo DVD
prehrávača počúvať a televízne vysielanie sledovať v čase určenom v časovom rozvrhu
dňa spôsobom, ktorý nenarúša ústavný poriadok. Odsúdenému sa zároveň umožní na tento
účel používanie vlastných slúchadiel. Odsúdenému sa tiež umožní počúvanie rozhlasového
vysielania prostredníctvom rozhlasu inštalovaného v cele a v stanovenom rozsahu sledovanie
televízneho vysielania alebo programu zo záznamu.
§ 35
(1) Odsúdený má právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač
a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré propagujú národnostnú, rasovú, etnickú,
náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu práv
a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú morálku a poriadok v ústave alebo popisujú
výrobu a použitie návykových látok, jedov, výbušnín, zbraní a streliva ak ide o mladistvých
aj ohrozujúce mravnosť. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní
príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom. 11a)
(2) Odsúdený má právo vypožičať si z väzenskej knižnice knihy podľa
vlastného výberu, vypožičiavať si a hrať spoločenské hry, ktoré sú v ústave.
(3) Ak to technické podmienky ústavu umožňujú, môže odsúdený v čase
vymedzenom v ústavnom poriadku využívať zariadenie ústavu s pripojením na internet
v určenom rozsahu. Odsúdenému sa sprístupňujú internetové stránky obsahujúce informácie
o všeobecne záväzných právnych predpisoch, internetové stránky, ktoré patria orgánom
a organizáciám uvedeným v § 25 ods. 3 písm. c) a d) a ďalšie internetové stránky
určené riaditeľom ústavu.
Ochrana práv odsúdených
§ 36
(1) Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov
podľa tohto zákona má odsúdený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym
orgánom, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa
ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám,
ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné
na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav
je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa.
(2) Ak o to odsúdený požiada, umožní samu rozhovor s riaditeľom ústavu
alebo s príslušníkom zboru určeným riaditeľom ústavu a s osobami a zástupcami orgánov
uvedenými v § 96 a 97 v čase, keď vykonávajú dozor alebo kontrolu v ústave.
§ 37
(1) Odsúdený má právo na ochranu pred neoprávneným násilím a akýmikoľvek
prejavmi ponižovania ľudskej dôstojnosti.
(2) Ak príslušník zboru alebo zamestnanec zboru zistí porušenie alebo
hrozbu porušenia práva odsúdeného uvedeného v odseku 1 alebo ak odsúdený takýto prípad
oznámi príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, vykoná nevyhnutné opatrenia
na zabránenie takéhoto konania a oznámi prípad riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému
nadriadenému, ktorí zabezpečia dôkladné prešetrenie.
§ 38
Styk s advokátom a inou osobou
(1) Odsúdený má právo stýkať sa s advokátom alebo s inou osobou,
ktorá ho zastupuje v konaní pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej moci, ak
a) odsúdený je podozrivý, obvinený, obžalovaný alebo odsúdený v trestnej veci,
b) sa má konať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach odsúdeného,
c) odsúdený vystupuje ako strana sporu alebo ako účastník konania a v konaní je možné
zastupovanie inou osobou ako advokátom.
(2) Ak to technické podmienky v ústave umožňujú a odsúdený s tým súhlasí,
rozhovor medzi odsúdeným a advokátom sa môže uskutočniť aj formou videoprenosu v
čase, v rozsahu a spôsobom určeným riaditeľom ústavu. Pri rozhovore medzi odsúdeným
a advokátom riaditeľ ústavu zabezpečí, aby ním určený príslušník zboru rozhovor mohol
vidieť, nie však počuť jeho obsah, ak o to advokát výslovne požiada. Pri rozhovore
medzi odsúdeným alebo inou osobou podľa odseku 1 riaditeľ ústavu zabezpečí, aby ním
určený príslušník zboru tento rozhovor videl a počul jeho obsah.
§ 38a
Poskytovanie psychologických služieb a sociálneho poradenstva
(1) Ústav poskytne odsúdenému psychologické služby, ak si jeho psychický
stav vyžaduje odbornú pomoc psychológa.
(2) Ak odsúdený požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie,
ústav poskytne odsúdenému sociálne poradenstvo zamerané na obmedzenie negatívnych
vplyvov väzenského prostredia a pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie
odsúdeného a jeho rodiny.
Tretí oddiel
Základné povinnosti a ústavný poriadok
Základné povinnosti a zákazy
§ 39
Odsúdený je povinný
a) dodržiavať tento zákon a ústavný poriadok,
b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady
slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,
c) plniť úlohy vyplývajúce z programu zaobchádzania,
d) odovzdať do úschovy ústavu veci, ktorých držanie s prihliadnutím na ich množstvo
a možnosť uloženia v skrinke alebo spôsob používania je zakázané alebo v rozpore
s účelom výkonu trestu,
e) pracovať, ak je zaradený do práce; to neplatí, ak je práceneschopný, poberateľ
invalidného, starobného a predčasného starobného dôchodku alebo je zaradený do dennej
formy štúdia, resocializačného a výchovno-vzdelávacieho programu, rekvalifikačného
kurzu a kurzu počas pracovnej doby,
f) zúčastňovať sa na činnostiach podľa § 46 ods. 1 a výkone prospešných prác mimo
ústavu,
g) dodržiavať opatrenia a pokyny týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a ochrany pred požiarmi a pri výkone práce používať predpísané osobné ochranné pracovné
prostriedky, oznamovať vznik úrazu alebo nebezpečnej udalosti v súlade so zákonom
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,
h) podrobiť sa zdravotnej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a
iným úkonom v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov,6) strpieť úkony
súvisiace s jeho identifikáciou, podrobiť sa osobnej prehliadke a umožniť príslušníkovi
zboru kontrolu osobných vecí;25) odmietnutie tejto povinnosti sa považuje za hrubé
správanie,25aa)
i) podrobiť sa psychologickému vyšetreniu psychológovi v ústave,
j) podrobiť sa úkonom súvisiacim s odobratím fyzických, fyziognomických a biologických
identifikačných znakov,
k) podrobiť sa potrebnému vyšetreniu v prípade podozrenia, že odsúdený je pod vplyvom
návykových látok,
l) uhrádzať predpísané náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,
ako aj s výkonom trestu a bez zbytočného odkladu oznámiť ústavu zmenu zdravotnej
poisťovne,
m) v čase od večierky do budíčka dodržiavať nočný pokoj,
n) nosiť preukaz odsúdeného a jeho stratu ihneď hlásiť príslušníkovi zboru,
o) bez zbytočného odkladu osobne alebo iným vhodným spôsobom oznámiť príslušníkovi
zboru alebo zamestnancovi zboru, ak utrpel pracovný úraz alebo iný ako pracovný úraz
alebo bol svedkom pracovného úrazu, iného úrazu alebo nebezpečnej udalosti, alebo
sa o nich dozvedel,25a)
p) dbať o svoj zovňajšok a byť ustrojený podľa určených vzorov a noriem,
r) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami podľa osobitného predpisu,10aa)
ak je nariadená,
s) šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, vo všetkých priestoroch ústavu a v osobných
veciach udržiavať poriadok, čistotu, dodržiavať zásady hygieny a nepoškodzovať cudzí
majetok.
§ 40
Odsúdenému sa zakazuje
a) nadväzovať kontakty s inými osobami v
rozpore s týmto zákonom alebo pokynom vydaným na základe tohto zákona,
b) vstupovať a pohybovať sa bez sprievodu príslušníka zboru v zakázaných strážených
priestoroch, najmä v označenom zakázanom a ochrannom pásme a mimo vymedzený priestor
výkonu trestu a pracoviska,
c) vyrábať, prechovávať a požívať návykové látky,7)
d) vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a
majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný
poriadok alebo poškodiť zdravie,
e) tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing
sebe alebo inému alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú
integritu alebo telesnú integritu iného,
f) predstierať ochorenie, úmyselne sa poškodzovať na zdraví, užívať a prechovávať
lieky nepredpísané, nepovolené lekárom alebo užívať a prechovávať ich inak, ako ich
predpísal alebo povolil lekár alebo odovzdávať lieky iným odsúdeným,
g) zúčastňovať sa v ústave hazardných hier, 26) hrať hry o peňažné prostriedky, veci
a služby,
h) vykonávať činnosť, ktorou ohrozuje alebo ponižuje ľudskú dôstojnosť,
i) prechovávať tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú
alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu
práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujúce mravnosť v prípade mladistvých
alebo popisujúce zhotovenie zbrane, streliva, výbušnín, návykových látok a akékoľvek
predmety, ktorými by mohol mariť účel výkonu trestu, prechovávať a používať mobilný
telefón alebo iné technické zariadenie umožňujúce komunikáciu alebo záznam informácií,
j) fajčiť mimo vyhradených priestorov,
k) zneužívať a poškodzovať preukaz odsúdeného,
l) predať, darovať, vymeniť alebo požičať inému obvinenému alebo odsúdenému veci
osobnej potreby a od iného obvineného alebo odsúdeného veci osobnej potreby prijať
do užívania s výnimkou vecí určených v ústavnom poriadku alebo povolených riaditeľom
ústavu alebo ním povereným príslušníkom zboru,
m) počas telefonovania, videotelefonovania a realizácie videonávštevy komunikovať
s inými ako povolenými osobami,
n) akýmkoľvek spôsobom sprostredkovávať informácie s hanlivým obsahom, informácie,
ktoré môžu narušiť účel výkonu trestu a informácie, ktorých obsah zakladá podozrenie
z páchania trestnej činnosti, priestupku, správneho deliktu alebo disciplinárneho
previnenia,
o) zúčastňovať sa sprostredkovania obsahu hovoru zvukom alebo obrazom inou osobou,
napríklad vyhotovovania zvukových alebo obrazových záznamov, akéhokoľvek ich vysielania
alebo prenosu, presmerovania hovoru, používania četu, odosielania alebo prijímania
súborov, či zdieľania obrazovky,
p) poukazovať peňažné prostriedky inému odsúdenému alebo obvinenému, ak nie je jeho
blízka osoba podľa § 2 písm. d).
§ 40a
Preukaz odsúdeného
Preukaz odsúdeného je určený na identifikáciu odsúdeného, reguláciu
pohybu a uplatnenie niektorých práv odsúdeného, najmä telefonovania a nákupu potravín
a vecí osobnej potreby. Preukaz obsahuje fotografiu, meno, priezvisko, základné číslo
a čiarový kód odsúdeného.
§ 41
Ústavný poriadok
(1) Riaditeľ ústavu vydá ústavný poriadok, ktorým sa upravuje spôsob
výkonu práv, obmedzení, zákazov a povinností odsúdených a uplatňovanie poriadku a
disciplíny; súčasťou ústavného poriadku je časový rozvrh dňa a prílohy upravujúce
vzory a normy.
(2) Ústavný poriadok schvaľuje generálny riaditeľ.
(3) Ústavný poriadok je k dispozícii v každej uzamykanej cele a na
oddieloch s neuzamykanými izbami alebo celami je dostupný na mieste bežne prístupnom
odsúdenému alebo sa poskytne odsúdenému na požiadanie.
PIATA HLAVA
ZARAĎOVANIE DO PRÁCE
§ 42
Základné zásady zaraďovania do práce
(1) Odsúdený sa zaraďuje do práce v súlade s účelom výkonu trestu; pritom
sa prihliada na zdravotný stav, využitie pracovnej kvalifikácie a plnenie cieľov
programu zaobchádzania.
(2) Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi ústavom a odsúdeným,
ktorým nevzniká pracovný pomer ani iný obdobný pracovnoprávny vzťah. Zaradenie odsúdeného
do práce môže ústav skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Ústav si voči
odsúdenému zaradenému do práce plní povinnosti zamestnávateľa. Na zaraďovanie do
práce odsúdených sa primerane použijú ustanovenia § 85, § 85a, § 93 až 95, § 97,
§ 98, § 133 ods. 1 a 2, § 147, § 148, § 174, § 175, § 176 a § 193 až 198 Zákonníka
práce.
(3) Právnická osoba alebo fyzická osoba v priestoroch, kde pracujú odsúdení,
plní povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade
s osobitnými predpismi a zmluvou s ústavom.
Stredisko vedľajšieho hospodárstva a vnútorná prevádzka
§ 43
(1) Zbor organizuje a zabezpečuje činnosť zameranú na vykonávanie práce
odsúdenými 27) v stredisku vedľajšieho hospodárstva ústavu (ďalej len „stredisko“)
a vo vnútornej prevádzke ústavu; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky
na ňu sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu. Príjmy strediska sú príjmami štátneho rozpočtu.
(2) Vykonávanie práce odsúdenými v stredisku sa vykonáva formou vlastnej
výroby a poskytovaním prác a služieb. Výrobky, práce a služby strediska sú poskytované
odberateľom odplatne. Stredisko zabezpečuje tieto činnosti v ústave alebo mimo ústavu.
Vlastná výroba strediska je určená predovšetkým na uspokojovanie potrieb zboru. Na
základe zmluvy poskytuje stredisko práce a služby právnickej osobe alebo fyzickej
osobe. V zmluve sa určia tiež podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.
(3) Odsúdený nesmie byť školený na práce s výbušninami, strelnými zbraňami,
strelivom a návykovými látkami a nesmie vykonávať práce s výbušninami, strelnými
zbraňami, strelivom a návykovými látkami. S inými nebezpečnými látkami 27a) môže
odsúdený pracovať iba vo výnimočnom prípade pod dohľadom príslušníka zboru alebo
zamestnanca zboru.
(4) Kontrolnú činnosť nad vykonávaním práce odsúdenými vykonávajú orgány
zboru; tým nie je dotknuté právo kontroly iných oprávnených orgánov.
(5) Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových
objektov a zariadení právnických osôb a fyzických osôb, v ktorých odsúdení na základe
uzatvorenej zmluvy pracujú, a požadovať predloženie dokladov súvisiacich s vykonávaním
práce odsúdenými.
§ 44
(1) Za práce a služby vykonané odsúdenými v stredisku poskytuje právnická
osoba a fyzická osoba ústavu zmluvne dohodnuté plnenie.
(2) Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako
pre ostatných zamestnancov. Riaditeľ ústavu môže nariadiť skrátenie pracovného času
odsúdeného; ten však v jednom dni nesmie byť kratší ako päť hodín. Riaditeľ ústavu
môže nariadiť odsúdenému prácu nadčas a prácu v dňoch pracovného pokoja.
§ 45
Pracovná odmena
(1) Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného
času alebo normy spotreby práce; za čas, keď odsúdený nepracoval, mu nepatrí náhrada
pracovnej odmeny. Základná výška pracovnej odmeny zodpovedá 40% sumy minimálnej mzdy
určenej osobitným predpisom.30) Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania
ustanovuje osobitný predpis.27aa)
(2) Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva a odvádza ústav zrážky
podľa osobitných predpisov; 28) zostatok je čistá pracovná odmena, z ktorej sa vykonávajú
zrážky, ak zostatok je vyšší ako 5% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu,
14a) vo výške a v poradí na úhradu
a) výživného na osoby, voči ktorým má odsúdený vyživovaciu povinnosť
vrátane dlhu na výživnom, výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v
ústavnej starostlivosti a výživného na úhradu nákladov za starostlivosť o dieťa v
ochrannej výchove v rozsahu 33% z čistej pracovnej odmeny odsúdeného, najviac však
v úhrne 20% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu, 14a) pričom táto
suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného
eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent,
b) trov výkonu trestu u odsúdeného
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 45% z čistej pracovnej
odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a)
a zo sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) v rozsahu
20% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 35% z čistej pracovnej odmeny
zo sumy neprevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) a zo
sumy prevyšujúcej sumu životného minima podľa osobitného predpisu 14a) v rozsahu
10% z čistej pracovnej odmeny,
c) pohľadávok voči odsúdenému, ktoré sú spojené s výkonom väzby a
výkonom trestu
1. bez vyživovacej povinnosti v rozsahu 10% z čistej pracovnej odmeny
alebo
2. s vyživovacou povinnosťou v rozsahu 3% z čistej pracovnej odmeny,
d) pohľadávok ostatných oprávnených vedených voči odsúdenému
1. bez
vyživovacej povinnosti v rozsahu 18% z čistej pracovnej odmeny alebo
2. s vyživovacou
povinnosťou v rozsahu 5% z čistej pracovnej odmeny.
(3) Po vykonaní zrážok podľa odseku 2 sa zostatok čistej pracovnej
odmeny rozdelí na
a) osobné konto, ktoré slúži odsúdenému na vykonávanie potrebných
finančných operácií, v rozsahu
1. 5% z čistej pracovnej odmeny zo sumy neprevyšujúcej sumu životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a)
2. 40% z čistej pracovnej odmeny zo sumy prevyšujúcej sumu životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a)
b) vreckové konto, ktoré slúži na uspokojovanie osobných potrieb
odsúdeného počas výkonu trestu, v rozsahu
1. 22% u odsúdeného bez vyživovacej povinnosti,
2.
19% u odsúdeného s vyživovacou povinnosťou.
(4) Ak výška čistej pracovnej odmeny je nižšia ako 5% zo sumy životného
minima podľa osobitného predpisu, 14a) ďalšie zrážky sa nevykonávajú a jej zostatok
sa použije podľa odseku 2 písm. b).
(5) Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. c) má
prednosť pohľadávka, ktorá vznikla rozhodnutím riaditeľa ústavu o povinnosti uhradiť
trovy výkonu väzby; ostatné pohľadávky spojené s výkonom väzby a výkonom trestu sa
uhrádzajú podľa poradia doručenia rozhodnutia alebo exekučného príkazu. V prípade,
ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. c), okrem trov výkonu väzby,
rovnaké poradie, a ak zrážka nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
Pre poradie zrážok na úhradu pohľadávok podľa odseku 2 písm. d) je rozhodujúci deň,
keď bolo ústavu doručené nariadenie výkonu rozhodnutia súdom alebo exekučný príkaz.
Ak má niekoľko pohľadávok uvedených v odseku 2 písm. d) rovnaké poradie a ak zrážka
nestačí na ich úplné uspokojenie, uspokoja sa pomerne. Poradie, ktoré mala pohľadávka
u predchádzajúceho platiteľa mzdy, zostáva v ústave nezmenené.
(6) Ak osoba, voči ktorej bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo
mzdy, nastúpi do výkonu trestu, postupuje sa podľa osobitného predpisu; 29) za mzdu
povinného sa považuje pracovná odmena, ak z nej možno uspokojiť pohľadávku.
(7) Ak bol odsúdený premiestnený do iného ústavu, tento ústav preberá
výkon rozhodnutia zrážkami z jeho čistej pracovnej odmeny; zmena ústavu nemá vplyv
na poradie vymáhaných pohľadávok.
(8) Premiestnenie odsúdeného do iného ústavu sa nepovažuje za zmenu platiteľa
mzdy podľa osobitného predpisu 29) okrem platenia poistného na sociálne poistenie
a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, platenia poistného do zdravotnej poisťovne
a plnenia odvodovej povinnosti.
(9) Ustanovenia odsekov 2 až 8 sa primerane vzťahujú aj na nemocenské
dávky13b) alebo úrazové dávky13c) odsúdeného.
(10) Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu.
30)
(11) Z finančnej odmeny poskytnutej odsúdenému podľa § 50 ods. 3 písm.
e) ústav vykoná zrážky podľa osobitných predpisov. 28)
(12) Zdravotná poisťovňa, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
platiteľ dôchodku a úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sú povinní poskytnúť ústavu
alebo generálnemu riaditeľstvu údaje o odsúdenom potrebné pre správne vykonávanie
odvodov a zrážok z pracovnej odmeny odsúdeného podľa odseku 2.
(13) Z preplatku, ktorý vznikol z ročného zúčtovania dane, sa vykonajú
zrážky ako z čistej pracovnej odmeny podľa odsekov 2 až 4.
(14) Preplatok, ktorý vznikol z ročného zúčtovania zdravotného poistenia
odsúdenému počas výkonu väzby alebo výkonu trestu, započíta ústav ako jeho zamestnávateľ
do zdaniteľných príjmov odsúdeného, ktoré zdaní preddavkovým spôsobom.28a) Po odpočítaní
preddavku dane sa zo zostatku vykonajú zrážky ako z čistej pracovnej odmeny podľa
odsekov 2 až 4.
§ 46
Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
(1) Odsúdený, ktorý spravidla nie je zaradený do práce, sa zaradí do
vzdelávacích a osvetových činností, alebo mu ústav umožní prehlbovať svoje záujmy
a zručnosti formou činností v prospech ústavu zameraných najmä na oblasť životného
prostredia, činnosti súvisiacej s úpravou majetku štátu v správe ústavu a iných činností
vykonávaných v ústave a vonkajších priestoroch, ktoré sú súčasťou ústavu alebo sú
v jeho trvalej alebo dočasnej správe alebo v priestoroch v správe inej štátnej rozpočtovej
organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom.
(2) Za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa považujú
aj činnosti na udržiavanie a rozvoj hygienických návykov najmä udržiavaním svojho
zovňajška a oblečenia, čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov
ústavu a činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu.
(3) Čas, keď je odsúdený zaradený do vzdelávacích a osvetových činností
alebo iných činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, sa nezapočítava do
pracovného času.
(4) Činnosti v prospech ústavu vykonávané v priestore v správe inej štátnej
rozpočtovej organizácie na základe dohody o spolupráci s ústavom sa vykonávajú so
súhlasom odsúdeného. Činnosti súvisiace s prevádzkou ústavu je odsúdený povinný vykonávať
bezplatne v rozsahu najviac štyroch hodín denne.
(5) Za výkon činností podľa odseku 1 nemá odsúdený nárok na pracovnú
odmenu.
§ 47
Výkon prospešných prác mimo ústavu
(1) Riaditeľ ústavu môže v osobitných prípadoch mimoriadnej situácie
32) alebo krízovej situácie 32a) zaradiť odsúdeného na výkon prospešných prác mimo
ústavu; v takom prípade nesmie byť ohrozené zdravie a život odsúdeného.
(2) Za výkon činností podľa odseku 1 nemá odsúdený nárok na pracovnú
odmenu.
§ 48
Povinnosti odsúdeného zaradeného do práce
(1) Odsúdený zaradený do práce je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu.
Pritom je povinný najmä
a) riadne plniť pracovné úlohy, príkazy a pokyny príslušníka
zboru alebo zamestnanca zboru, ktorý organizuje a kontroluje vykonávanie práce odsúdeným,
b) využívať pracovný čas a prostriedky zverené na vykonávanie práce,
c) plniť včas, kvalitne a hospodárne pracovné úlohy.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na odsúdeného zaradeného
na výkon prospešných prác mimo ústavu.
ŠIESTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 50
Disciplinárne odmeny
(1) Za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení programu zaobchádzania,
plnení pracovných povinností, plnení činností súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného, výkone prospešných prác mimo ústavu alebo za vykonanie príkladného
činu možno odsúdenému udeliť disciplinárnu odmenu.
(2) Príkladným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav
statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt, mimoriadny prejav
odvahy a úsilia.
(3) Disciplinárnou odmenou je
a) pochvala,
b) mimoriadne povolenie návštevy,
c) mimoriadne povolenie telefonického volania,
d) povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov (ďalej len "povolenie
balíka"),
e) finančná odmena do výšky 200 eur,
f) mimoriadne voľno na opustenie ústavu.
(4) O udelení disciplinárnej odmeny príslušník zboru vykoná záznam
v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom tlačive, ktoré založí do osobného spisu
odsúdeného.
§ 51
Výkon disciplinárnych odmien
(1) Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa týka len
jednej návštevy nad rámec intervalu alebo trvania návštevy podľa § 24 ods. 1. Disciplinárna
odmena mimoriadneho povolenia návštevy sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia
k návšteve. V odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník
zboru povoliť náhradný termín vykonania tejto disciplinárnej odmeny.
(2) Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického volania
sa týka len jedného telefonického volania nad rámec určeného intervalu alebo doby
trvania hovoru podľa § 27 ods. 1. Disciplinárna odmena mimoriadneho povolenia telefonického
volania sa považuje za vykonanú uskutočnením povoleného telefonického hovoru.
(3) Disciplinárna odmena povolenia balíka sa týka len jedného balíka.
Disciplinárna odmena povolenia balíka sa považuje za vykonanú odoslaním povolenia
na prijatie balíka. Balík nemôže obsahovať
a) cennosti,
b) alkoholické nápoje,
c) lieky,
d) jedy,
e) omamné látky, psychotropné látky a prekurzory,
f) tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú
alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potláčaniu
práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť,
g) zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na
zmarenie účelu výkonu trestu alebo na ohrozenie bezpečnosti v ústave,
h) akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré možno považovať za nebezpečné
potraviny 11b) alebo ktoré sa nimi môžu prepravou v balíku stať,
i) akékoľvek potraviny a nápoje, ktoré nie sú v originálnom obchodnom
balení alebo boli technologicky spracované akýmkoľvek spôsobom konzervovania v domácich
podmienkach, najmä zaváraním v sklených, plastových alebo kovových obaloch sterilizáciou,
solením, prisladzovaním, sušením, údením, mrazením a podobne,
j) akékoľvek potravinové doplnky, koreniny alebo dochucovadlá a výživové
doplnky 32b) alebo
k) cigarety, tabak a iné tabakové výrobky, ak je adresovaný mladistvému.
(4) Riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému mimoriadne voľno na opustenie
ústavu až na päť dní, a to aj opakovane; voľno sa odsúdenému započítava do výkonu
trestu. Počas mimoriadneho voľna na opustenie ústavu možno odsúdenému nariadiť kontrolu
technickými prostriedkami.
(5) Mimoriadne voľno na opustenie ústavu nemožno udeliť odsúdenému
umiestnenému do ústavu so stredným stupňom stráženia a maximálnym stupňom stráženia.
(6) Odsúdenému, ktorý sa bez závažných dôvodov načas nevrátil do ústavu,
ďalšie mimoriadne voľno na opustenie ústavu možno udeliť až po uplynutí 12 mesiacov.
Čas, po ktorý sa odsúdený neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu
nezapočítava.
(7) V čase mimoriadneho voľna na opustenie ústavu je odsúdený povinný
a) zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
b) zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,
c) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 52
Disciplinárne tresty
(1) Odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2) Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie
povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného
poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku
podľa osobitných predpisov. 33)
(3) Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť tieto disciplinárne
tresty:
a) pokarhanie,
b) zákaz najviac dvoch nákupov potravín, vecí osobnej potreby a iných
vecí okrem základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu,
c) zákaz používania vlastného televízneho prijímača, CD alebo DVD
prehrávača alebo rádioprijímača až na dva mesiace,
d) umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase až na dobu
14 dní,
e) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu až na dobu 10 dní,
f) celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu samostatne až na dobu
10 dní,
g) prepadnutie veci.
(4) Uložením disciplinárneho trestu nie je vylúčené trestné stíhanie
odsúdeného, ak konanie odsúdeného napĺňa aj znaky skutkovej podstaty trestného činu.
§ 52a
Zásady ukladania disciplinárnych trestov
(1) Za disciplinárne previnenie možno odsúdenému uložiť len jeden disciplinárny
trest; to neplatí, ak sa ukladá disciplinárny trest prepadnutia veci.
(2) Pred uložením disciplinárneho trestu musí byť vždy objektívne zistený
skutkový stav. Odsúdenému musí byť pred uložením disciplinárneho trestu daná možnosť
vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Vyjadrenie odsúdeného sa uvedie
na predpísanom tlačive a predloží odsúdenému na podpis. Ak odsúdený vyjadrenie odmietne
podpísať, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby uvedie túto skutočnosť na predpísanom
tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a priezvisko prítomnej tretej osoby a jej
podpis.
(3) Uložený disciplinárny trest musí byť primeraný závažnosti spáchaného
disciplinárneho previnenia, spôsobu jeho spáchania, jeho následkom, okolnostiam,
za ktorých bolo spáchané, doterajšiemu postoju odsúdeného k plneniu povinností uložených
týmto zákonom a aktuálnemu stavu osobnosti odsúdeného. Pri rozhodovaní o uložení
disciplinárneho trestu za porušenie zákazu podľa § 40 písm. f) sa prihliada na psychický
stav odsúdeného v čase spáchania disciplinárneho previnenia, ku ktorému sa vyjadruje
psychológ alebo lekár.
(4) Za viac disciplinárnych previnení prejednávaných v jednom konaní
sa odsúdenému uloží jeden disciplinárny trest. V jednom konaní sa prejednajú dve
alebo viaceré disciplinárne previnenia, ktorých sa dopustil ten istý odsúdený.
(5) Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárny trest do
30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel pedagóg, najneskôr však
do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie odsúdeného,
ktoré vykazuje znaky disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného
orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho trestu sa začína dňom, keď sa pedagóg
dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj vtedy, ak prvostupňové
rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu bolo zrušené a ak vec bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Iným orgánom podľa predchádzajúcej vety sa rozumie
orgán činný v trestnom konaní, iný prešetrujúci orgán určený riaditeľom ústavu a
orgány oprávnené vykonávať dozor a kontrolu nad výkonom trestu (§ 96 a 97); iným
orgánom nie je orgán splnomocnený nadriadeným s disciplinárnou právomocou, ktorý
je príslušný rozhodnúť o uložení disciplinárneho trestu.
(6) Uloženie disciplinárneho trestu sa odsúdenému oznámi individuálne
alebo pred skupinou odsúdených. S výkonom disciplinárneho trestu sa musí začať najneskôr
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu. Táto lehota
neplynie počas práceneschopnosti odsúdeného alebo počas doby liečby odsúdeného určenej
lekárom, prechodného premiestnenia odsúdeného do iného ústavu alebo podmienečného
odkladu výkonu disciplinárneho trestu. S výkonom disciplinárneho trestu možno začať
alebo v ňom pokračovať aj vo výkone trestu, ak bol obvinenému právoplatne uložený
disciplinárny trest počas jeho výkonu väzby a neskôr bol obvinený právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
ktorého výkon nasleduje bezprostredne po výkone väzby. V prípade odlišnej terminológie
disciplinárnych trestov sa disciplinárnym trestom celodenného umiestnenia do cely
disciplinárneho trestu rozumie disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého
oddielu a disciplinárnym trestom samoväzby sa rozumie disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne.
(7) Od uloženia disciplinárneho trestu sa upustí, ak možno obnovenie
poriadku a nápravu správania odsúdeného dosiahnuť prejednaním disciplinárneho previnenia,
odsúdený sa k disciplinárnemu previneniu priznal a svoje správanie oľutoval. O tomto
postupe urobí príslušník zboru záznam v osobnej karte odsúdeného a na predpísanom
tlačive.
(8) Uložením disciplinárneho trestu odsúdený nie je zbavený povinnosti
nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením.
§ 53
Ukladanie a výkon disciplinárnych trestov
(1) Pokarhanie sa ukladá za menej závažné disciplinárne previnenie;
oznámi sa ústne, a to buď individuálne alebo pred skupinou odsúdených.
(2) Výkon disciplinárneho trestu zákazu nákupu potravín, vecí osobnej
potreby a iných vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej
hygieny a základných potrieb na korešpondenciu sa začína dňom prvého nákupu, na ktorý
vzniká odsúdenému nárok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uložení tohto
disciplinárneho trestu. Disciplinárny trest zákazu nákupu potravín, vecí osobnej
potreby a iných vecí okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej
hygieny a základných potrieb na korešpondenciu nemôže u mladistvého presiahnuť dva
týždne.
(3) Výkon disciplinárneho trestu zákazu používania vlastného televízneho
prijímača, CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača sa začína odňatím televízneho
prijímača, CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača, ktorý odsúdený používa v
cele alebo izbe podľa § 34. Počas výkonu disciplinárneho trestu prevezme ústav televízny
prijímač, CD alebo DVD prehrávač alebo rádioprijímač do úschovy. O odňatí alebo opätovnom
vydaní televízneho prijímača, CD alebo DVD prehrávača alebo rádioprijímača príslušník
zboru spíše záznam, ktorý podpíšu príslušník zboru a odsúdený. Výkonom disciplinárneho
trestu nie je dotknuté právo odsúdeného televízne vysielanie sledovať a rozhlasové
vysielanie počúvať z televízneho prijímača ústavu alebo rádioprijímača ústavu v miestnosti
určenej na tento účel.
(4) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí odsúdenému, ktorý
spáchal disciplinárne previnenie, a táto vec bola
a) použitá na spáchanie disciplinárneho
previnenia alebo bola na to určená,
b) disciplinárnym previnením získaná alebo
c) nadobudnutá ako odmena za vec získanú disciplinárnym previnením.
(5) Na postup pri prepadnutí veci sa vzťahujú ustanovenia § 56a.
Výkon disciplinárnych trestov v uzavretom oddiele
§ 54
(1) Počas výkonu disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. d)
až f) sa odsúdený nezúčastňuje na kultúrno-osvetových činnostiach a činnostiach vo
voľnom čase, nie je mu dovolené nakupovať potraviny, veci osobnej potreby a iné veci
okrem základných potrieb osobnej hygieny a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných
potrieb na korešpondenciu, fajčiť, prechovávať cigarety, tabak a tabakové výrobky.
(2) Mimopracovným časom na účely výkonu disciplinárneho trestu podľa
52 ods. 3 písm. d) je spravidla čas od 15.00 h do 06.00 h nasledujúceho dňa a dni
pracovného pokoja; na odsúdeného zaradeného do práce alebo vzdelávania sa toto ustanovenie
použije primerane.
(3) Počas disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu
samostatne odsúdený nepracuje. Rovnako sa postupuje aj pri disciplinárnom treste
celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu, odsúdený je však povinný upratovať
na uzavretom oddiele a v prípade potreby aj vykonávať práce nevyhnutné na odstránenie
havarijného stavu v ústave.
(4) Pred výkonom disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do
uzavretého oddielu alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu
samostatne sa odsúdenému vykoná zdravotná prehliadka a uskutoční sa pohovor so psychológom.
Zdravotnícky pracovník, psychológ alebo pedagóg kontrolujú stav odsúdeného každý
deň. Výkon disciplinárneho trestu sa nezačne alebo sa preruší, ak ide o vážne ohrozenie
zdravia odsúdeného.
(5) Ak bol odsúdenému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu alebo disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého
oddielu samostatne, možno odsúdeného podrobiť takémuto disciplinárnemu trestu bez
prerušenia najviac po dobu 14 dní; zvyšok nevykonaného disciplinárneho trestu odsúdený
vykoná najskôr po uplynutí desiatich dní.
§ 55
(1) Počas výkonu disciplinárnych trestov umiestnenia do uzavretého
oddielu v mimopracovnom čase, celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu a umiestnenia
do uzavretého oddielu samostatne používa odsúdený určený odev. Vychádzky odsúdených
umiestnených do uzavretého oddielu sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených
v rozsahu jednej hodiny denne. Odsúdený v uzavretom oddiele sa musí podrobiť osobnej
prehliadke podľa pokynov príslušníka zboru. Odsúdenému sa odoberú všetky veci, ktoré
by mohol použiť na úmyselné poškodenie svojho zdravia alebo zdravia inej osoby. Strava
sa odsúdenému vydáva spravidla v cele výkonu disciplinárneho trestu.
(2) Počas výkonu niektorého z disciplinárnych trestov uvedených v
odseku 1 odsúdený môže byť z bezpečnostných dôvodov umiestnený v cele sám alebo ak
nie sú vo výkone tohto disciplinárneho trestu súčasne aspoň dvaja odsúdení.
(3) Disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne
sa vykonáva v cele na to určenej; umiestňuje sa do nej len jeden odsúdený.
(4) Výkon disciplinárnych trestov uvedených v § 52 ods. 3 písm. d)
až f) sa odloží alebo preruší vždy na čas práceneschopnosti odsúdeného a počas doby
liečby odsúdeného určenej lekárom alebo jeho prechodného premiestnenia do iného ústavu.
§ 56
Zhabanie veci
(1) Ak nebol uložený disciplinárny trest prepadnutia veci, možno rozhodnúť,
že sa takáto vec zhabe, ak nepatrí odsúdenému zodpovednému za disciplinárne previnenie
a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.
(2) Rozhodnutie o zhabaní veci sa ihneď oznámi odsúdenému, ktorý spáchal
disciplinárne previnenie súvisiace so zhabaním veci, a vlastníkovi veci, ak je známy.
§ 56a
(1) Vec zaistená alebo nájdená 34) v priestoroch ústavu, prepadnutá
vec a zhabaná vec sa stávajú majetkom Slovenskej republiky.
(2) Pri nakladaní s neupotrebiteľnou vecou sa primerane postupuje podľa
osobitného predpisu. 34a) Ostatné veci ústav odovzdá príslušnému štátnemu orgánu
vykonávajúcemu správu majetku štátu, v ktorého územnom obvode sa ústav nachádza.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
§ 59f
Započítanie disciplinárneho trestu
Pri zmene alebo zrušení rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu
podľa § 97j ods. 9 písm. a) a c) sa pôvodne uložený disciplinárny trest, ak už bol
sčasti vykonaný, započíta do novouloženého disciplinárneho trestu. Ak započítanie
nie je možné, prihliadne sa na túto skutočnosť pri stanovení druhu a výmery novoukladaného
disciplinárneho trestu.
§ 59g
Podmienečný odklad výkonu disciplinárneho trestu
(1) Výkon disciplinárneho trestu, okrem disciplinárneho trestu podľa
§ 52 ods. 3 písm. a), možno vzhľadom na doterajší postoj odsúdeného k plneniu povinností
a zákazov uložených týmto zákonom podmienečne odložiť na dobu troch mesiacov; ak
sa odsúdený počas tejto doby nedopustí ďalšieho disciplinárneho previnenia, disciplinárny
trest sa nevykoná a posudzuje sa akoby nebol uložený.
(2) O podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu rozhoduje
pedagóg, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo iný pedagóg. Proti rozhodnutiu o
podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho trestu nie je prípustné odvolanie. Dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu disciplinárneho
trestu začína plynúť skúšobná doba.
(3) Ak sa odsúdený počas skúšobnej doby dopustí ďalšieho disciplinárneho
previnenia, za ktoré je mu právoplatne uložený disciplinárny trest, disciplinárny
trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná. S výkonom podmienečne odloženého
disciplinárneho trestu sa začne najneskôr do 30 dní od vykonania rozhodnutia o uložení
disciplinárneho trestu za ďalšie disciplinárne previnenie.
§ 60
Odpustenie disciplinárneho trestu a upustenie od výkonu zvyšku disciplinárneho
trestu
(1) Ak výkon disciplinárneho trestu nie je vzhľadom na správanie sa
odsúdeného potrebný alebo disciplinárny trest odsúdený nemôže vzhľadom na svoj zdravotný
stav vykonať, možno trest odpustiť. Disciplinárny trest možno odpustiť aj z iných
vážnych dôvodov. Disciplinárny trest, ktorý bol odpustený, sa nevykoná.
(2) Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu ľútosť
nad svojím činom a svojím správaním preukazuje účinnú snahu o nápravu alebo z iných
vážnych dôvodov, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť. Pri upustení
od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu sa postupuje rovnako ako pri odpustení disciplinárneho
trestu.
(3) Odpustením disciplinárneho trestu alebo upustením od výkonu jeho
zvyšku sa disciplinárny trest považuje za vykonaný.
(4) O odpustení disciplinárneho trestu alebo o upustení od výkonu zvyšku
disciplinárneho trestu rozhoduje pedagóg, ktorý o jeho uložení rozhodol, alebo iný
pedagóg. O upustení alebo odpustení urobí pedagóg záznam v osobnej karte odsúdeného
a na predpísanom tlačive. Proti rozhodnutiu o odpustení disciplinárneho trestu alebo
o upustení od výkonu jeho zvyšku nie je prípustné odvolanie.
§ 61
Zahladenie disciplinárneho trestu
(1) Ak odsúdenému nebol právoplatne uložený ďalší disciplinárny trest,
disciplinárny trest sa zahladí, ak odsúdený o to požiada, po uplynutí
a) šiestich
mesiacov od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu uvedeného v § 52 ods. 3
písm. a) až c) a g),
b) 12 mesiacov od právoplatne uloženého disciplinárneho trestu uvedeného v § 52 ods.
3 písm. d) až f).
(2) Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, zahladí
sa mu disciplinárny trest, ktorý mu bol uložený ako prvý v poradí, pričom lehota
podľa odseku 1 sa počíta od vykonania posledného rozhodnutia o uložení disciplinárneho
trestu.
(3) Ďalší disciplinárny trest sa odsúdenému zahladzuje, ak odsúdenému
v lehotách uvedených v odseku 1 od zahladenia predchádzajúceho disciplinárneho trestu
nebol právoplatne uložený nový disciplinárny trest.
(4) Ak bolo odsúdenému uložených viac disciplinárnych trestov, lehota
podľa odseku 1 platí len pre zahladenie disciplinárneho trestu, ktorý bol odsúdenému
uložený ako prvý v poradí; neskôr uložené disciplinárne tresty možno zahladiť za
podmienok podľa odsekov 2, 3 a 5 aj skôr.
(5) Ak odsúdený spĺňa podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny,
môže mu pedagóg, ktorý disciplinárny trest uložil, alebo iný pedagóg namiesto udelenia
disciplinárnej odmeny zahladiť disciplinárny trest.
(6) Ak bol disciplinárny trest zahladený, hľadí sa na odsúdeného, akoby
mu disciplinárny trest nebol uložený.
(7) Zahladenie disciplinárneho trestu podľa odsekov 1 až 6 sa vzťahuje
aj na disciplinárne tresty uložené odsúdenému počas výkonu väzby.
SIEDMA HLAVA
PREMENA TRESTU, PODMIENEČNÉ PREPUSTENIE, PRERUŠENIE VÝKONU TRESTU A UPUSTENIE
OD VÝKONU ZVYŠKU TRESTU
§ 62
Hodnotenie odsúdeného
Ústav pre vlastné účely a pre potreby oprávnených orgánov a inštitúcií
spracováva hodnotenie odsúdeného najmä ku konaniu o
a) podmienečnom prepustení,
b) zmene stupňa stráženia alebo určení spoločného spôsobu výkonu trestu,
c) premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia,
d) udelení milosti,
e) upustení od výkonu zvyšku trestu,
f) uložení ochranného dohľadu,
g) umiestnení odsúdeného do detenčného ústavu.
§ 63
Prerušenie výkonu trestu
(1) Odsúdenému možno prerušiť výkon trestu podľa osobitného predpisu
38) na návrh riaditeľa, ak ochorie na ťažkú chorobu neliečiteľnú v podmienkach výkonu
trestu.
(2) Prerušenie výkonu trestu odsúdenej žene z dôvodu jej tehotenstva
alebo materstva sa oznámi príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.
§ 64
Upustenie od výkonu zvyšku trestu
Ak nastanú dôvody podľa osobitného predpisu, 39) u odsúdeného možno upustiť
od výkonu zvyšku trestu.
§ 65
Opustenie ústavu
(1) Riaditeľ ústavu môže odsúdenému z rodinného dôvodu povoliť opustenie
ústavu až na tri dni, najmä pri úmrtí blízkej osoby podľa § 2 písm. d) alebo pri
narodení dieťaťa, z dôvodu návštevy kultúrnych, osvetových, športových, vzdelávacích
a duchovných činností a ako súčasť prípravy odsúdeného na prepustenie.
(2) Riaditeľ ústavu rozhodne, v ktorých prípadoch povolí odsúdenému opustenie
ústavu podľa odseku 1 v sprievode príslušníka zboru, ktorý zabezpečí dozor alebo
dohľad nad odsúdeným počas opustenia ústavu. Súčasne počas opustenia ústavu možno
odsúdenému nariadiť kontrolu technickými prostriedkami.
(3) Opustenie ústavu sa odsúdenému započítava do výkonu trestu.
(4) Počas opustenia ústavu je odsúdený povinný
a) zdržať sa požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok,
b) zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,
c) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.
ÔSMA HLAVA
ÚČASŤ ORGÁNOV A ORGANIZÁCIÍ
§ 66
Účasť orgánov a organizácií na zaobchádzaní
(1) Pri zaobchádzaní s odsúdeným a plnení úloh spojených s programom
zaobchádzania zbor spolupracuje so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy,
právnickými osobami, fyzickými osobami, záujmovými združeniami občanov, cirkvami,
náboženskými spoločnosťami, nadáciami a charitatívnymi organizáciami, ktoré pôsobia
v súlade so všeobecne záväznými právnym predpismi; 40) podmienkou je súhlas riaditeľa
ústavu a v určených prípadoch aj predloženie projektu. Odsúdený má právo na poskytnutie
pomoci orgánom sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately podľa osobitných predpisov.
41)
(2) Návšteva povereného zástupcu orgánu alebo organizácie uvedenej v
odseku 1 sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. 1.
§ 67
Účasť súdu a orgánov činných v trestnom konaní
Pri výkone svojej právomoci a v súvislosti s konaním je súd, orgán činný
v trestnom konaní, vyšší súdny úradník a probačný a mediačný úradník oprávnený navštevovať
odsúdeného vo výkone trestu, hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby a nahliadať
do jeho osobného spisu a ďalších písomností, ktoré súvisia s výkonom trestu a ktoré
sú potrebné na účely konania.
§ 67a
Spravodajské služby, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi41a)
plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti
štátu alebo na úseku obrany, obranyschopnosti a bezpečnosti štátu, sú oprávnené navštevovať
odsúdeného vo výkone trestu a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Toto oprávnenie
sa nevzťahuje na odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie a súd rozhodol
o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu.10a) Návšteva povereného
zástupcu orgánu štátu podľa prvej vety sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods.
1.
§ 68
Duchovná a pastoračná služba
(1) Odsúdený má právo na poskytovanie duchovnej a pastoračnej služby
v rozsahu a za podmienok podľa osobitných predpisov. 42)
(2) Duchovnú a pastoračnú službu poskytuje osoba poverená duchovnou a
pastoračnou službou podľa osobitných predpisov; 42a) iné osoby môžu poskytovať duchovnú
a pastoračnú službu len na základe poverenia štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej
spoločnosti. 42)
DEVIATA HLAVA
ODLIŠNOSTI VÝKONU TRESTU OSOBITNÝCH KATEGÓRIÍ ODSÚDENÝCH
Prvý oddiel
Osobitné kategórie odsúdených
§ 69
Všeobecné ustanovenie
(1) Osobitné kategórie odsúdených sú mladiství, ženy, cudzinci a osoby
bez štátnej príslušnosti, pri ktorých sa prihliada najmä na ich psychické, fyziologické,
vekové, etnické a národnostné osobitosti.
(2) Na výkon trestu osobitných kategórii odsúdených sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Druhý oddiel
Výkon trestu mladistvých
§ 70
Všeobecné ustanovenie
(1) Mladistvý je odsúdený, ktorý vykonáva trest do dovŕšenia osemnásteho
roku svojho veku. Deň po dovŕšení veku podľa prvej vety sa tento odsúdený preradí
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
(2) Mladistvému sa umožňuje každodenné sprchovanie.
(3) Ubytovacia plocha v cele alebo izbe pre mladistvého je najmenej
4m2 a nemožno ju zmenšiť.
§ 71
Účel výkonu trestu
(1) Účel výkonu trestu sa u mladistvého plní v súlade s osobitným predpisom.
44)
(2) Ústav vytvorí podmienky na plnenie povinnej školskej dochádzky
v súlade s osobitným predpisom. 45)
§ 72
Diferenciácia výkonu trestu a program zaobchádzania
(1) S prihliadnutím na osobnostné vlastnosti, úroveň psychických schopností
a resocializačnú prognózu sa mladiství zaraďujú do skupín, v ktorých sa uplatňujú
odlišné formy a metódy zaobchádzania.
(2) Pri určení obsahu programu zaobchádzania mladistvého sa vždy sleduje
adaptácia na podmienky výkonu trestu, reedukácia, zabezpečenie jeho pracovnej kvalifikácie,
príprava na samostatný spôsob života a najmä zabránenie nepriaznivého vplyvu väzenského
prostredia.
(3) Pri príprave mladistvého na budúce povolanie a jeho zaraďovaní
do práce ústav spolupracuje s rodičmi alebo zákonnými zástupcami mladistvého.
(4) Pre mladistvého je povinná účasť na aktivitách programu zaobchádzania,
do ktorých je zaradený. Riaditeľ ústavu na účel účasti mladistvého na vzdelávaní,
kultúrno-osvetovej činnosti a športových činnostiach môže povoliť vychádzku mimo
ústavu na čas najviac desať hodín za jeden deň; takú vychádzku môže riaditeľ ústavu
povoliť aj bez účasti príslušníka zboru alebo s použitím technických prostriedkov.
(5) Mladistvému nemožno uložiť disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého
oddielu samostatne; celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu možno uložiť najviac
na päť dní a disciplinárny trest umiestnenia do uzavretého oddielu v mimopracovnom
čase najviac na sedem dní.
(6) Ak bol mladistvému opätovne uložený disciplinárny trest celodenného
umiestnenia do uzavretého oddielu, možno s jeho výkonom začať najskôr po siedmich
dňoch od vykonania predchádzajúceho trestu.
(7) Počas výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do
uzavretého oddielu sa mladistvý zúčastňuje na preventívnych, osvetových a jednorazových
alebo krátkodobých vzdelávacích činnostiach. Mladistvému zaradenému do denného štúdia
nemožno uložiť disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu.
(8) Po umiestnení mladistvého v ústave na výkon trestu rozhodne riaditeľ
ústavu o ustanovení opatrovníka mladistvému na zastupovanie a pomoc pri konaní vo
veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona (ďalej len "opatrovník").
Opatrovníkom môže byť len fyzická osoba, u ktorej nie je pochybnosť o nezaujatosti
pre jej pomer k mladistvému, k obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi mladistvého,
a ktorá
a) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna
práca, psychológia alebo právo alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní
vydaný zahraničnou vysokou školou a
b) nevykonáva režimovú činnosť podľa tohto zákona alebo nemá disciplinárnu právomoc
podľa tohto zákona.
(9) Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka sa doručuje zákonnému zástupcovi
mladistvého. Zákonný zástupca môže voči rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka podať
do 15 dní od doručenia rozhodnutia o ustanovení opatrovníka sťažnosť. O sťažnosti
rozhoduje komisia zriadená riaditeľom ústavu.
(10) Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme mladistvého.
Funkcia opatrovníka zaniká
a) dosiahnutím plnoletosti mladistvého,
b) skončením výkonu trestu mladistvého alebo
c) rozhodnutím riaditeľa ústavu o zbavení funkcie opatrovníka z dôvodu, že opatrovník
prestal spĺňať podmienky podľa odseku 8.
(11) Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa primerane vzťahujú aj na odsúdeného,
ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená.
(12) V čase vychádzky mimo ústavu je mladistvý a odsúdený podľa odseku
11 povinný
a) zdržať sa požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
b) zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese alebo lokalite,
c) podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená.
Tretí oddiel
Výkon trestu žien
Štvrtý oddiel
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
§ 75
Výkon trestu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti
(1) Cudzinca 47) pri prijímaní do výkonu trestu ústav poučí v jazyku,
ktorému rozumie, a to aj s využitím technických prostriedkov, o jeho práve obracať
sa na diplomatickú misiu 48) alebo konzulárny úrad 49) štátu, ktorého je občanom;
osobu bez štátnej príslušnosti ústav poučí o práve obracať sa na diplomatickú misiu,
48) konzulárny úrad 49) alebo medzinárodné orgány, ktorých poslaním je chrániť jeho
záujmy.
(2) Ústav poučí cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti v jazyku,
ktorému rozumie, a to aj s využitím technických prostriedkov, o práve prijať návštevu
predstaviteľa orgánu uvedeného v odseku 1; taká návšteva sa nepovažuje za návštevu
podľa § 24 a vykoná sa priamym kontaktom.
(3) Predstaviteľ orgánu uvedeného v odseku 1 môže pri návšteve cudzincovi
alebo osobe bez štátnej príslušnosti odovzdať dennú tlač, časopisy alebo knihy uvedené
v § 35 ods. 1.
(4) Ústav je povinný poučiť cudzinca a osobu bez štátnej príslušnosti
o jeho právach, povinnostiach a o podmienkach výkonu trestu v jazyku, ktorému rozumie,
a to aj s využitím technických prostriedkov.
(5) Pre cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti zabezpečuje ústav
neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 50)
(6) O prijatí cudzinca do výkonu trestu ústav bezodkladne informuje
konzulárny úrad štátu, ktorého je občanom, ak o to odsúdený požiada.
(7) Pri umiestňovaní cudzinca sa spravidla umožní, aby cudzinci rovnakej
národnosti alebo hovoriaci rovnakým alebo podobným jazykom mohli byť spoločne ubytovaní
a aby mohli spolu komunikovať v jazyku, ktorý ovládajú.
DESIATA HLAVA
ŠPECIALIZOVANÝ VÝKON TRESTU
Prvý oddiel
Výkon trestu v otvorenom oddelení
§ 76
Výkon trestu v otvorenom oddelení
(1) Do otvoreného oddelenia sa umiestni odsúdený po nástupe do výkonu
trestu, ak vykonáva trest za prečin a nejde o odsúdeného,
a) u ktorého je potrebné
uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania v inom špecializovanom oddiele,
b) ktorému súd nariadil ochranné liečenie ústavným spôsobom, a to ešte nebolo vykonané,
c) ktorý
1. utiekol z výkonu väzby alebo z výkonu trestu,
2. sa na útek pripravoval
alebo sa o útek pokúsil,
3. sa nedovolene vzdialil z nestráženého pracoviska alebo
z otvoreného oddelenia počas výkonu trestu,
4. sa bezdôvodne nevrátil z mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu, opustenia ústavu, vychádzky mimo ústavu alebo voľného
pohybu mimo ústavu,
d) ktorý opakovane porušil ústavný poriadok vo výkone väzby alebo vo výkone trestu
a disciplinárny trest za disciplinárne previnenie nebol zahladený,
e) voči ktorému sa vedie trestné konanie v inej veci za zločin alebo súd nariadil
výkon ďalšieho trestu za zločin,
f) u ktorého je potrebné realizovať opatrenia na zaistenie jeho bezpečnosti,
g) u ktorého by vzhľadom na jeho schopnosti, zručnosti, mieru samostatnosti a rozvoj
osobnosti nebolo možné v otvorenom oddelení dosiahnuť účel výkonu trestu.
(2) Na účel vytvárania priaznivých podmienok na realizáciu programu
zaobchádzania možno do otvoreného oddelenia umiestniť aj iných odsúdených, ktorí
vykonávajú trest za prečin, zločin a obzvlášť závažný zločin, a to najmä po posúdení
kritérií uvedených v odseku 1, poznatkov týkajúcich sa bezpečnostných rizík alebo
potreby vykonania časti trestu.
(3) Obmedzenia odsúdeného umiestneného do otvoreného oddelenia sa
zmierňujú takto:
a) odsúdený je zaradený do práce na nestráženom pracovisku,
b) pohyb odsúdeného v priestoroch otvoreného oddelenia nie je obmedzený, izby ani
ubytovne sa na účel obmedzenia pohybu neuzamykajú,
c) riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému v mimopracovnom
čase povoliť voľný pohyb mimo otvoreného oddelenia,
d) po pracovnom čase môže odsúdený používať vlastný odev a obuv,
e) odsúdený môže prijímať návštevu raz za týždeň,
f) riaditeľ ústavu alebo vedúci otvoreného oddelenia môže odsúdenému povoliť vychádzku
mimo tohto oddelenia na čas najviac 48 hodín,
g) odsúdenému sa umožní volať prostredníctvom telefónneho zariadenia bez obmedzenia
spôsobom určeným riaditeľom ústavu.
Druhý oddiel
Výkon trestu v špecializovaných oddieloch
§ 77
Všeobecné ustanovenie
(1) Odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy
zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné
liečenie, sa umiestni do špecializovaného oddielu.
(2) Na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(3) Špecializované oddiely sú:
a) nástupný oddiel,
b) oddiel doživotných trestov,
c) oddiel špecializovaného zaobchádzania,
d) oddiel s bezpečnostným režimom,
e) osobitný oddiel,
f) uzavretý oddiel,
g) oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím,
h) výstupný oddiel,
i) výkon ochranného liečenia.
§ 78
Nástupný oddiel
(1) V ústave sa na účel zabezpečenia adaptácie odsúdeného a oboznámenia
sa s podmienkami výkonu trestu zriaďuje nástupný oddiel, nástupná cela alebo nástupná
izba (ďalej len "nástupný oddiel").
(2) O umiestnení odsúdeného do nástupného oddielu v ústave s maximálnym
stupňom stráženia a odsúdeného na doživotný trest rozhoduje riaditeľ ústavu.
(3) Odsúdený, u ktorého bola pred umiestnením do príslušného ústavu
identifikovaná potreba umiestnenia do špecializovaného oddielu podľa § 77 ods. 3
písm. b) až e), g) a i), alebo ktorý bol v takom špecializovanom oddiele umiestnený
pred jeho premiestnením na výkon trestu do iného ústavu podľa § 10 ods. 3, sa oboznámi
s podmienkami výkonu trestu spravidla v rámci tohto špecializovaného oddielu.
§ 79
Oddiel doživotných trestov
(1) Účelom výkonu trestu v oddiele doživotných trestov je najmä ochrana
spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného jeho izoláciou v ústave, usmerňovanie
jeho správania v súlade s dobrými mravmi a stabilizácia psychického a fyzického stavu.
(2) Odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, možno umiestniť
do oddielu doživotných trestov, do štandardného oddielu výkonu trestu alebo do iného
špecializovaného oddielu podľa § 77. Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného sa posudzuje
pri každom hodnotení plnenia programu zaobchádzania.
(3) Vychádzky a disciplinárne tresty vykonávajú odsúdení umiestnení
v oddiele doživotných trestov oddelene od ostatných odsúdených. Návšteva odsúdeného
umiestneného v oddiele doživotných trestov sa vykonáva bez priameho kontaktu a za
priameho dozoru príslušníka zboru. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch
na základe individuálneho posúdenia bezpečnostného rizika voči návštevníkom povoliť
fyzickú návštevu priamym kontaktom.
(4) Odsúdenému umiestnenému v oddiele doživotných trestov nemožno zmeniť
spôsob výkonu trestu jeho preradením do ústavu so stredným alebo minimálnym stupňom
stráženia, ani povoliť opustenie ústavu.
(5) Odsúdeného, ktorému súd uložil doživotný trest, je možné umiestniť
do oddielu doživotných trestov, a to aj opakovane, najmä ak
a) opakovane porušil
ústavný poriadok vo výkone väzby a disciplinárny trest za disciplinárne previnenie
nebol zahladený,
b) to odporúča záver psychologického vyšetrenia,
c) bolo u neho identifikované riziko násilného správania alebo úteku,
d) je potrebné u neho uplatňovať ďalšie resocializačné postupy zamerané na dodržiavanie
režimu, potláčanie maladaptívnych prejavov v správaní, vytváranie reálneho pohľadu
na seba a aktuálnu životnú situáciu,
e) sa vyhrážal alebo fyzicky napadol príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru,
f) ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,
g) vyrábal alebo prechovával predmety, ktoré boli vyrobené alebo prechovávané na
účely ohrozenia života, zdravia alebo bezpečnosti osôb,
h) pôsobí na ostatných odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť
príslušníkov zboru, odsúdených alebo iných osôb,
i) neplní program zaobchádzania v štandardnom oddiele alebo inom špecializovanom
oddiele,
j) jeho umiestnenie v inom špecializovanom oddiele neplní svoj účel.
§ 80
Oddiel špecializovaného zaobchádzania
Pre odsúdených, u ktorých je potrebné uplatňovať ďalšie resocializačné
postupy na podporu dosiahnutia cieľov určených v programe zaobchádzania alebo na
prekonanie krízových stavov, sa v určenom ústave zriaďuje oddiel špecializovaného
zaobchádzania.
§ 80a
Výkon ochranného liečenia
Ochranné liečenie sa počas výkonu trestu vykonáva ambulantným spôsobom
alebo ústavným spôsobom v určenom psychiatrickom oddelení v ústave alebo v nemocnici.
§ 81
Oddiel s bezpečnostným režimom
(1) Do oddielu alebo cely s bezpečnostným režimom (ďalej len "oddiel
s bezpečnostným režimom") možno umiestniť
a) odsúdeného, ktorý sústavne porušuje
ústavný poriadok, odmieta plniť svoje povinnosti, porušuje zákazy, pôsobí na ostatných
odsúdených v rozpore s účelom výkonu trestu, ohrozuje bezpečnosť príslušníkov zboru,
odsúdených alebo iných osôb, ušiel z výkonu trestu, o útek sa pokúsil alebo ho pripravoval,
b) odsúdeného, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, je splnený dôvod väzby a
súd rozhodol o primeranom uplatnení obmedzení podľa osobitného predpisu,10a) ako
aj odsúdeného, voči ktorému podal prokurátor návrh na obmedzenia vo výkone trestu
podľa osobitného predpisu,10a) a to do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora,
c) odsúdeného, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život,
zdravie alebo život a zdravie iného,
d) na nevyhnutne potrebný čas odsúdeného, ktorý bol preradený do ústavu s vyšším
stupňom stráženia a ústav pre tento stupeň stráženia nie je profilovaný.
(2) Do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť aj odsúdeného
z preventívno-bezpečnostných dôvodov po individuálnom posúdení rizika s prihliadnutím
najmä na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, fyzickú zdatnosť, nebezpečnosť alebo
na poznatky preventívno-bezpečnostného charakteru smerujúce k riziku násilného správania,
úteku alebo k inému konaniu, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť.
(3) O umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje
riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho
dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. Ak to okolnosti umožňujú a nebránia tomu
preventívno-bezpečnostné dôvody alebo iný oprávnený záujem, najmä príprava na útek,
vzburu, napadnutie iného odsúdeného alebo personálu, o dôvodoch alebo podstate takéhoto
umiestnenia sa informuje aj odsúdený, čo potvrdí pred samotným umiestnením svojím
podpisom na návrhu o umiestnení. Odmietnutie podpísať oboznámenie s návrhom na umiestnenie
do oddielu s bezpečnostným režimom nemá odkladný účinok pre umiestnenie. Odsúdený
môže podať podnet na preskúmanie opodstatnenosti jeho umiestnenia do oddielu s bezpečnostným
režimom prokurátorovi vykonávajúcemu dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave;
to sa nevzťahuje na umiestnenie podľa odseku 1 písm. d).
(4) Odsúdeného uvedeného v odseku 1 písm. c) možno umiestniť do kompenzačnej
miestnosti podľa § 18 ods. 6.
(5) Opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným
režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním
zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace. Pri trvalom premiestnení odsúdeného
do iného ústavu, riaditeľ ústavu, do ktorého bol odsúdený premiestnený, vždy prehodnotí
opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom.
(6) Vychádzky, návštevy a disciplinárne tresty odsúdených umiestnených
do oddielu s bezpečnostným režimom sa vykonávajú oddelene od ostatných odsúdených.
(7) Odsúdeného možno ubytovať v cele oddielu s bezpečnostným režimom
individuálne len vtedy, ak vzhľadom na jeho osobu existuje reálne riziko násilného
správania voči spoluubytovanému, nie je v tomto oddiele dostatok viacmiestnych ciel
alebo tomu bráni počet odsúdených umiestnených v oddiele s bezpečnostným režimom.
§ 82
Osobitný oddiel
(1) Do osobitného oddielu, cely alebo izby sa umiestňujú odsúdení alebo
obvinení podľa osobitného predpisu. 54)
(2) Výkon trestu odsúdených alebo výkon väzby obvinených podľa odseku
1 sa zabezpečí v súlade s osobitným predpisom. 54a)
(3) zrušený od 1.1.2014
(4) zrušený od 1.1.2014
(5) zrušený od 1.1.2014.
§ 83
Uzavretý oddiel
(1) Odsúdený, ktorému bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.
3 písm. d) až f), sa umiestni do uzavretého oddielu alebo cely disciplinárneho trestu
(ďalej len "uzavretý oddiel").
(2) Uzavretý oddiel je umiestnený oddelene od ostatných ubytovacích
priestorov v ústave. Cela uzavretého oddielu musí zodpovedať hygienickým a stavebno-technickým
podmienkam. V uzavretom oddiele určený príslušník zboru vykonáva nepretržitú službu.
§ 84
Oddiel odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím
Po predchádzajúcom posúdení lekárom možno odsúdeného so zmenenou pracovnou
schopnosťou alebo zdravotným postihnutím, s dlhodobou závažnou chorobou, ktorá podstatne
znižuje jeho sebaobslužné schopnosti a spravidla mužov starších ako 65 rokov veku
a spravidla ženy staršie ako 60 rokov veku, umiestniť do oddielu, cely alebo izby
pre odsúdených seniorov a odsúdených so zdravotným postihnutím. Obmedzenia vyplývajúce
z príslušného stupňa stráženia v ústave sa uplatňujú primerane.
§ 85
Výstupný oddiel
(1) V ústave sa zriadi výstupný oddiel, výstupná izba alebo výstupná
cela (ďalej len "výstupný oddiel"), do ktorých sa v primeranom čase pred očakávaným
skončením výkonu trestu umiestňuje spravidla odsúdený, ktorému treba pomôcť pri vytváraní
priaznivých podmienok na samostatný spôsob života; ústav pritom úzko spolupracuje
so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, právnickými osobami, fyzickými osobami,
záujmovými združeniami občanov, cirkvami, náboženskými spoločnosťami, nadáciami a
charitatívnymi organizáciami.
(2) Program zaobchádzania sa odsúdenému umiestnenému do výstupného
oddielu dopĺňa o individuálny akčný plán sociálneho začlenenia do občianskeho života
a samostatného spôsobu života po výkone trestu, ktorého súčasťou sú opatrenia orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak sa orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately podieľal na tvorbe tohto plánu, a o aktivity probačného
a mediačného úradníka.
(3) Odsúdenému umiestnenému do výstupného oddielu sa môže povoliť opustenie
ústavu v trvaní do troch dní, a to aj opakovane, najmä ak mu treba pomôcť pri vytváraní
priaznivých podmienok na samostatný spôsob života a na plynulý prechod do občianskeho
života.
(4) Odsúdený vykonávajúci trest v otvorenom oddelení sa do výstupného
oddielu neumiestňuje.
(5) S odsúdeným, ktorý nie je z dôvodu umiestnenia v špecializovanom
oddiele podľa § 77 ods. 3 písm. c) až e), g) a i) umiestnený vo výstupnom oddiele,
sa vykonávajú aktivity, ktoré sú realizované vo výstupnom oddiele primerane s ohľadom
na osobnosť odsúdeného a bezpečnosť zúčastnených osôb.
(6) Odsúdenému môže riaditeľ ústavu alebo ním poverený príslušník zboru
povoliť používať vlastný odev a obuv v rozsahu a spôsobom určeným v ústavnom poriadku.
Tretí oddiel
Samospráva
§ 86
Samospráva
(1) Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu
problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce.
Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a
zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou
a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po
výkone trestu.
(2) Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom
stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch
so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné.
Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných
voľbách.
(3) Vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia
môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena
samosprávy odvolať.
TRETIA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
§ 87
Všeobecná zodpovednosť odsúdeného
Odsúdený zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinnosti alebo
zákazu počas výkonu trestu na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva.
§ 88
Zodpovednosť odsúdeného za škodu spôsobenú pri plnení pracovných úloh Odsúdený
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zboru zavineným porušením povinností pri plnení
pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním v rozsahu a za podmienok ustanovených
v Zákonníku práce. 55)
§ 89
Zodpovednosť za škodu spôsobenú odsúdenému pri plnení pracovných úloh
(1) Za škodu, ktorá vznikla odsúdenému porušením právnych povinností, pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá odsúdenému zbor
podľa Zákonníka práce; 55) rovnako zodpovedá odsúdenému za škodu na odložených veciach,
pri odvracaní škody a vzniknutú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
(2) Činnosti pre všeobecný rozvoj odsúdeného a výkon prospešných prác mimo
ústavu sa z hľadiska zodpovednosti za škodu nepovažujú za plnenie pracovných úloh.
Ak došlo k poškodeniu zdravia alebo smrti úrazom, nejde o pracovný úraz; v takom
prípade zbor zodpovedá za spôsobenú škodu podľa Občianskeho zákonníka. 56)
ŠTVRTÁ ČASŤ
TROVY VÝKONU TRESTU
§ 90
Všeobecné ustanovenie
(1) Odsúdený je povinný uhradiť trovy výkonu trestu. 57)
(2) Od povinnosti podľa odseku 1 je odsúdený oslobodený
a) počas nezaradenia
do práce, ak túto skutočnosť odsúdený svojím konaním nezavinil sám a ústav ho nemohol
pre nedostatok pracovných príležitostí zaradiť do práce,
b) do dovŕšenia 18 rokov jeho veku,
c) počas zaradenia do vzdelávacích činností, ak nebol zaradený do práce a súčasne
neodmietol činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného alebo výkon prospešných
prác mimo ústavu,
d) počas účasti ako svedka na súdnom konaní,
e) ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
§ 91
Úhrada zavinených trov výkonu trestu
(1) Odsúdený je povinný uhradiť tiež zavinené trovy výkonu trestu
a) za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddielu
a disciplinárneho trestu umiestnenia do uzavretého oddielu samostatne,
b) ak neodôvodnene odmietol pracovať alebo počas pracovnej zmeny nepodal žiadny pracovný
výkon, čím zavinene spôsobil, že sa trovy výkonu trestu nemohli uhradiť zrážkou z
jeho pracovnej odmeny,
c) za obdobie liečebnej starostlivosti, ak si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil
spôsobiť mu ujmu na zdraví, bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu
zákroku, na ktorý dal podnet alebo predchádzajúci súhlas, alebo opakovane porušil
liečebný režim,
d) za dobu trvania predvedenia pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník
konania alebo ak bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol
príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná,
a z tohto dôvodu nepracoval.
(2) Povinnosť uhradiť zavinené trovy výkonu trestu sa nevzťahuje na mladistvého,
poberateľa starobného dôchodku, poberateľa predčasného starobného dôchodku, poberateľa
invalidného dôchodku alebo poberateľa výsluhového dôchodku.
(3) Výška zavinených trov výkonu trestu za každý aj začatý deň podľa odseku
1 je jedna štyridsatina zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu; 14a)
suma sa zaokrúhľuje tak, že suma nižšia ako polovica eurocenta sa zaokrúhľuje smerom
nadol na najbližší eurocent a suma rovnajúca sa alebo vyššia ako polovica jedného
eurocenta sa zaokrúhľuje smerom nahor na najbližší eurocent.
§ 92
Úhrada zvýšených trov výkonu trestu
(1) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy na svoje stráženie a dopravu
vynaložené ústavom, ak
a) si spôsobil úmyselne alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví,
bez závažných dôvodov odmietol podrobiť sa lekárskemu zákroku, na ktorý dal podnet
alebo predchádzajúci súhlas, opakovane porušil liečebný režim alebo ak inému odsúdenému
spôsobil ujmu na zdraví a ústavu vznikli zvýšené trovy na stráženie, náklady na dopravu
a predvedenie do zdravotníckeho zariadenia; to neplatí, ak lekár alebo psychológ
posúdi stav odsúdeného ako nespôsobilý na to, aby si uvedomoval reálne následky svojho
konania,
b) trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako
účastník konania alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu,
hoci bol príslušným orgánom poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie
je nevyhnutná,
c) navštívil odsúdeného alebo obvineného v inom ústave.
(2) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu vynaložené
ústavom na toxikologický rozbor, ak bol ten vyhodnotený ako pozitívny.
(3) Odsúdený je povinný uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu, ktoré vynaložil
ústav alebo Policajný zbor pri pátraní po ňom a pri jeho predvedení, ak
a) ušiel,
b) nedovolene sa vzdialil z nestráženého pracoviska alebo otvoreného
oddelenia,
c) sa bezdôvodne včas nevrátil z
1. mimoriadneho voľna na opustenie
ústavu podľa § 50 ods. 3 písm. f),
2. opustenia ústavu udeleného podľa § 65 ods. 1,
§ 85 ods. 3,
3. vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4, § 76 ods. 3 písm. f),
4. voľného
pohybu podľa § 76 ods. 3 písm. c).
(4) Úhrada zvýšených trov výkonu trestu je príjmom ústavu.
§ 93
Spoločné ustanovenia
(1) Ústav a generálne riaditeľstvo môže trvale upustiť od vymáhania zavinených
a zvýšených trov spojených s výkonom trestu
a) odsúdenému, ktorý bol vyhostený alebo vydaný do cudziny, alebo cudzincovi,
ktorý sa nezdržiava v Slovenskej republike a nemá na jej území majetok, ktorý možno
postihnúť exekúciou alebo výkonom rozhodnutia,
b) ak je zrejmé, že suma, ktorá by sa vymohla, nepostačí ani na pokrytie
nákladov spojených s ich vymáhaním,
c) ak vymáhanie zavinených a zvýšených trov výkonu trestu je spojené
s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k
čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,
d) ak je zrejmé, že majetok odsúdeného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie
pohľadávky,
e) ak sa v období viac ako troch rokov bezvýsledne viedol výkon rozhodnutia,
f) ak nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov
odsúdeného.
(2) Ústav a generálne riaditeľstvo trvale upustí od vymáhania zavinených
a zvýšených trov spojených s výkonom trestu, ak sa právo vymáhať pohľadávku spojenú
so zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu premlčalo a odsúdený vzniesol námietku
premlčania.
(3) Na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky vyššej ako desaťnásobok
minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas ministerstva.
(4) Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky spojenej so
zavinenými a zvýšenými trovami výkonu trestu musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku
pohľadávky, výšku pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania pohľadávky. Na vydanie
rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Odsúdený sa o trvalom
upustení od vymáhania pohľadávky neupovedomuje; to neplatí, ak odsúdený podal námietku
premlčania podľa odseku 2.
(5) Pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávok za náhradu škody na majetku
štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje primerane podľa
odsekov 1 až 3.
(6) Ak odsúdený zomrel, pri vymáhaní trov spojených s výkonom trestu, zvýšených
trov výkonu trestu a sumy určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu
alebo generálneho riaditeľstva sa postupuje podľa Občianskeho zákonníka. 60)
(7) Právo vymáhať pohľadávky na základe rozhodnutí o zavinených a zvýšených
trovách výkonu trestu a sume určenej na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu
alebo generálneho riaditeľstva sa premlčí po troch rokoch po uplynutí lehoty určenej
na splnenie uloženej povinnosti.
(8) Preplatky odsúdeného na jednotlivých druhoch trov alebo škode na majetku
štátu sa použijú na započítanie nedoplatkov odsúdeného na iných trovách alebo škode
na majetku štátu. Preplatok, ktorý vznikol úhradou poštovým poukazom, sa do výšky
5 eur odsúdenému nevracia a je príjmom štátneho rozpočtu.
(9) Zavinené trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a sumy určené
na náhradu škody na majetku štátu v správe ústavu môže riaditeľ ústavu na písomnú
žiadosť odsúdeného odpustiť, ak to vyžaduje záujem na resocializácii odsúdeného alebo
jej dovŕšení.
(10) Rozhodnutie o odpustení pohľadávky spojenej so zavinenými a zvýšenými
trovami výkonu trestu a náhradou škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho
riaditeľstva musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku pohľadávky, výšku pohľadávky
a dôvody odpustenia tejto pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení pohľadávky
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; toto rozhodnutie nie je možné
preskúmať súdom.
(11) Pri zrušení právoplatného rozhodnutia súdu o vine sa vo veci vrátenia
trov výkonu trestu postupuje podľa osobitného predpisu.58)
PIATA ČASŤ
PREPUSTENIE Z VÝKONU TRESTU
§ 94
Prepustenie z výkonu trestu
(1) Ústav prepustí odsúdeného z výkonu trestu, ak nebolo vydané nariadenie
súdu na výkon ďalšieho trestu a
a) skončila doba výkonu trestu ustanovená vo vykonateľnom rozhodnutí
súdu,
b) súd alebo prokurátor písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený
na slobodu,
c) súd písomne nariadil, aby bol odsúdený prepustený na výkon trestu
domáceho väzenia,
d) tak rozhodol prezident Slovenskej republiky pri udeľovaní milosti,
e) tak písomne nariadil minister alebo generálny prokurátor Slovenskej
republiky.
(2) Ak odsúdený nemá pri prepustení z výkonu trestu odev a obuv zodpovedajúce
klimatickým podmienkam alebo peňažné prostriedky na svojom konte na ich zakúpenie,
ústav odsúdenému bezplatne poskytne primeraný odev a obuv.
(3) Odsúdenému, ktorý nemá dostatok peňažných prostriedkov na cestovné
a stravné podľa § 28 ods. 7, ústav môže zo svojho rozpočtu poskytnúť stravu alebo
stravné na jeden deň, nenávratný peňažný príspevok na cestovný lístok alebo cestovný
lístok na území Slovenskej republiky.
(4) Na účely pokračovania v činnostiach podporujúcich a rozvíjajúcich
zmysel pre zodpovednosť, dodržiavanie zákonov a spoločenských noriem po skončení
výkonu trestu a na zabezpečenie opatrení na predchádzanie vzniku krízových situácií
v rodine zašle ústav oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného
a) príslušnému
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
b) príslušnému orgánu miestnej štátnej správy a miestnej samosprávy, príslušnému
oddeleniu Policajného zboru.
c) zrušené od 1.7.2026
(5) Oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného obsahuje meno, priezvisko,
adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu odsúdeného, dĺžku vykonávaného trestu,
zoznam vzdelávacích aktivít, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov a
terapeutických aktivít, ktoré mal odsúdený podľa programu zaobchádzania absolvovať
s vyznačením ich absolvovania alebo neabsolvovania a termín prepustenia z výkonu
trestu.
(6) Prepúšťanie odsúdených z výkonu trestu sa uskutočňuje v čase od 08.00
h do 15.00 h, a to aj tých odsúdených, ktorým sa trest skončí pred 08.00 h nasledujúceho
dňa.
(7) Na účely zabezpečenia výkonu probácie podľa osobitného predpisu60a)
a na účely prepájania penitenciárnej a postpenitenciárnej podpory odsúdeného zašle
ústav oznámenie o nadchádzajúcom prepustení odsúdeného príslušnému súdu, v obvode
ktorého má odsúdený pobyt, a to pri:
a) podmienečnom prepustení odsúdeného s nariadeným
probačným dohľadom podľa osobitného predpisu,60aa)
b) uloženom ochrannom dohľade odsúdenému podľa osobitného predpisu60ab) alebo
c) premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia podľa osobitného
predpisu.60ac)
(8) Príslušnému súdu podľa odseku 7 sa zašle oznámenie o nadchádzajúcom
prepustení odsúdeného, ktoré obsahuje informácie uvedené v odseku 5, označenie trestného
činu, pre ktorý bol odsúdený vo výkone trestu, resocializačnú prognózu, ak mu bola
vo výkone trestu odňatia slobody spracovaná a súhrn resocializačných a výchovno-vzdelávacích
aktivít, ktoré počas výkonu trestu odňatia slobody absolvoval.
(9) Príslušnému oddeleniu Policajného zboru sa zašle oznámenie o nadchádzajúcom
prepustení odsúdeného, ktoré obsahuje informácie uvedené v odseku 5 a označenie trestného
činu, pre ktorý bol odsúdený vo výkone trestu.
ŠIESTA ČASŤ
ÚMRTIE ODSÚDENÉHO
§ 95
Postup pri úmrtí odsúdeného
(1) Každý, kto sa dozvedel o úmrtí odsúdeného alebo našiel mŕtve telo odsúdeného
v miestach, kde sa vykonáva trest, je povinný takú skutočnosť bezodkladne oznámiť
riaditeľovi ústavu alebo ním určenému príslušníkovi zboru.
(2) Odsúdený vo výkone trestu si povinnosť podľa odseku 1 splní, ak takú
skutočnosť oznámi ktorémukoľvek príslušníkovi zboru.
(3) Riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru pri úmrtí podľa odseku
1 vyrozumie príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd, prokurátora, ktorý
vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave, obhajcu, generálne riaditeľstvo
a blízku osobu zomrelého podľa § 2 písm. d); ďalej postupuje podľa osobitných predpisov.
61)
SIEDMA ČASŤ
DOZOR A KONTROLA NAD VÝKONOM TRESTU
§ 96
Dozor prokurátora
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného
predpisu. 62)
§ 97
Kontrola
(1) Kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú:
a) Národná rada Slovenskej
republiky,
b) minister a osoby ním poverené,
c) generálny riaditeľ a osoby ním poverené,
d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo
medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná. 63)
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho
pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.
ÔSMA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SÚVISIACICH S VÝKONOM TRESTU
§ 97a
(1) Ústav alebo generálne riaditeľstvo koná vo veci:
a) disciplinárnej
odmeny,
b) disciplinárneho previnenia,
c) náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva
(ďalej len "konanie o náhrade škody"),
d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len "konanie
o zvýšených a zavinených trovách"),
e) zhabania veci.
(2) Na konanie podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní. 63a)
(3) Úkony v konaniach podľa odseku 1 vykonáva ústav a generálne riaditeľstvo
výlučne v listinnej podobe, ak v tejto časti nie je ustanovené inak.
§ 97b
Príslušnosť
(1) Konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje
a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec zboru určený podľa tohto zákona
(ďalej len "oprávnený orgán").
(2) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. a) je oprávneným orgánom v rozsahu
ustanovenej disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu a pedagóg. V konaní podľa §
97a ods. 1 písm. b) je oprávneným orgánom pedagóg.
(3) V konaní o náhrade škody, ak škoda neprevyšuje trojnásobok minimálnej
mzdy, 30) je oprávneným orgánom určený príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.
O škode prevyšujúcej trojnásobok minimálnej mzdy rozhoduje súd.
(4) V konaní o zvýšených a zavinených trovách je oprávneným orgánom určený
príslušník zboru alebo zamestnanec zboru.
(5) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) je oprávneným orgánom pedagóg.
(6) Miestna príslušnosť oprávneného orgánu je určená v konaní podľa
a)
§ 97a ods. 1 písm. a), b) a d) miestom, v ktorom odsúdený vykonáva trest,
b) § 97a ods. 1 písm. c) a e) miestom, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre začatie
konania.
(7) Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu môže miestne
príslušný oprávnený orgán postúpiť vec na konanie inému vecne príslušnému oprávnenému
orgánu.
§ 97c
Účastník konania
Účastníkom konania je odsúdený, ktorý dal svojím správaním podnet na začatie
konania; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím podľa tohto
zákona vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
§ 97d
Začatie konania
(1) Konanie sa začína na základe vlastného zistenia oprávneného orgánu,
na návrh ktoréhokoľvek príslušníka alebo zamestnanca zboru, na podnet iného správneho
orgánu 63a) alebo na základe záznamu spísaného na predpísanom tlačive (ďalej len
"záznam"). Zo záznamu musia byť zrejmé údaje o disciplinárnom previnení, o spôsobení
škody alebo o iných okolnostiach oprávňujúcich začatie konania.
(2) Ak § 52a ods. 5 neustanovuje inak, konať vo veciach uvedených v § 97a
ods. 1 nemožno, ak od skutočnosti rozhodnej pre začatie konania uplynuli viac ako
dva roky.
(3) Ak § 52a ods. 5 neustanovuje inak, oprávnený orgán je povinný rozhodnúť
vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr
do 60 dní.
(4) Konanie je začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon. Písomné oznámenie o začatí konania sa nevydáva.
(5) Konanie o náhrade škody sa nezačne, ak škoda v jednotlivom prípade
nepresiahne 20 eur.
§ 97e
Zastavenie konania
(1) Konanie oprávnený orgán zastaví, ak
a) odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ktoréhokoľvek
príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru,
b) spáchanie disciplinárneho previnenia alebo spôsobenie škody nebolo
odsúdenému preukázané,
c) účastník konania na výzvu oprávneného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
d) účastník konania písomne vzal odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo,
e) účastník konania zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
f) účastník konania a oprávnený orgán uzavreli dohodu na dobrovoľné plnenie
podľa § 97k,
g) uplynie lehota na vydanie rozhodnutia.
(2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie a
rozhodnutie podľa odseku 1 písm. e) až g) sa iba vyznačí v spise.
§ 97f
Lehoty
(1) Ak je to potrebné, oprávnený orgán určí na vykonanie úkonu v konaní
primeranú lehotu.
(2) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota určená podľa
hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte
a adresované oprávnenému orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 97g
Oznamovanie a doručovanie
(1) Ak sa v § 72 ods. 9 alebo v tejto časti neustanovuje inak, rozhodnutie
sa oznamuje ústnym vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením písomného vyhotovenia
rozhodnutia do vlastných rúk.
(2) Ak účastník konania o to pri ústnom vyhlásení rozhodnutia požiada,
doručí sa mu písomné vyhotovenie rozhodnutia. Deň doručenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(3) Rozhodnutie v konaní podľa § 97a ods. 1 písm. e) sa oznamuje doručením
rovnopisu rozhodnutia písomného vyhotovenia do vlastných rúk.
(4) Ak nemožno písomné vyhotovenie rozhodnutia alebo rovnopis rozhodnutia
doručiť účastníkovi konania priamo, doručí sa prostredníctvom poštového podniku 11a)
na poslednú známu adresu ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných
rúk". Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť
prevezme alebo jej prijatie odmietne; na tento následok musí doručovateľ adresáta
upozorniť. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť
sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky oprávnenému orgánu, aj
keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5) Účastník konania potvrdí ústne vyhlásenie alebo doručenie rozhodnutia
svojím podpisom; ak to odsúdený odmietne, príslušník zboru v prítomnosti tretej osoby
uvedie túto skutočnosť na predpísanom tlačive, pripojí dátum, svoj podpis, meno a
priezvisko prítomnej tretej osoby a jej podpis. Za deň oznámenia rozhodnutia sa považuje
aj deň odmietnutia potvrdenia podľa prvej vety, na čo musí byť účastník upozornený.
(6) V konaní, v ktorom je ustanovený opatrovník, sa rozhodnutie oznamuje
aj opatrovníkovi.
(7) Odseky 1 až 6 sa primerane vzťahujú aj na oznamovanie a doručovanie
ďalších písomností.
§ 97h
Podklad rozhodnutia
(1) Oprávnený orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci,
a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, a na tento účel si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Priznanie
odsúdeného nezbavuje oprávnený orgán povinnosti preskúmať a dostupnými prostriedkami
zistiť skutkový stav veci.
(2) V konaní je dôkazným prostriedkom všetko, čo môže prispieť k objasneniu
skutku, najmä vlastné zistenia príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, výpoveď
obvineného, odsúdeného alebo inej osoby, veci, listiny a obhliadka. Dôkazy musia
byť označené konkrétne, a to takým spôsobom, aby ich bolo možné preveriť. Skutočnosti
všeobecne známe alebo známe oprávnenému orgánu z jeho činnosti netreba dokazovať.
(3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení
dôkazy.
(4) Ak je dôkazným prostriedkom výpoveď svedka, uvedie sa stručný obsah
výpovede s jeho vlastnoručným podpisom. Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí
vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčovať. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať,
ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.
63b) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné
tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod
podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou. O dôvodnosti
odopretia výpovede rozhoduje oprávnený orgán. Oprávnený orgán poučí svedka o možnosti
odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
(5) Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti svedka je ohrozený jeho
život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí jemu blízkej
osobe,63b) môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe. Materiály,
ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú u príslušníka zboru
z preventívno-bezpečnostnej služby. Súhlas na utajenie totožnosti svedka dáva riaditeľ
ústavu.
(6) Ak je to potrebné na objasnenie skutku, oprávnený orgán môže zaistiť
vec alebo listinu na nevyhnutne potrebný čas. Oprávnený orgán môže uložiť osobe,
ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložila. Náklady spojené
s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza
oprávnený orgán.
(7) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný.
(8) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy založenej na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.
§ 97i
Rozhodnutie
(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal,
dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané
s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví
sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
(4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo
či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Toto
poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
(5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení
rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
(6) Oznámené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak uplynula lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí
nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť
alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 97j
Odvolacie konanie
(1) Ak sa v § 59g ods. 2, § 60 ods. 4 alebo v tejto časti neustanovuje
inak, pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal,
proti rozhodnutiu možno podať odvolanie v konaniach podľa § 97a ods. 1 písm. b) až
e) do desiatich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(2) Odvolanie nemá odkladný účinok okrem odvolania proti rozhodnutiu o
uložení disciplinárneho trestu podľa § 52 ods. 3 písm. a) až c).
(3) Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal. Ak bolo odvolanie podané písomne, vyznačí sa na ňom dátum jeho prevzatia oprávneným
orgánom. O odvolaní podanom ústne sa urobí záznam na predpísanom tlačive, v ktorom
sa uvedú podstatné dôvody odvolania a dátum jeho podania.
(4) Ak odsúdený v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený
vôbec, podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo podal odvolanie
nepríslušnému orgánu, predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak
urobil najneskôr do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5) Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len "odvolací
orgán") môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a účastník
konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá
odvolanie.
(6) Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní
sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bez
zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie
spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu
na rozhodnutie.
(7) Odvolacím orgánom je
a) v konaní o disciplinárnom treste a v konaní o zhabaní veci vedúci
oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia,
b) v konaní o náhrade škody riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ
v prípade škody, ktorá vznikla na majetku štátu v správe generálneho riaditeľstva,
c) v konaní o zvýšených a zavinených trovách a v konaní podľa § 97a ods.
1 písm. e) riaditeľ ústavu.
(8) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní najneskôr do 30 dní
od jeho doručenia odvolaciemu orgánu. V odôvodnených prípadoch môže lehotu predlžiť,
najdlhšie na dobu 60 dní, o čom upovedomí účastníka konania.
(9) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak
je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni
a
a) ak sú na to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, pričom v konaní
o disciplinárnom treste rozhodnutie zmení len v prospech odsúdeného,
b) odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí,
c) rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal,
na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov možnosti iných
skutkových záverov, rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom
odvolacieho orgánu viazaný.
(10) Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo.
Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znovu odvolať.
(11) Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(12) zrušený od 1.7.2026
§ 97k
Dohoda na dobrovoľné plnenie
Pred vydaním rozhodnutia môžu v konaní o náhrade škody a v konaní o zavinených
a zvýšených trovách účastník konania a oprávnený orgán uzavrieť písomnú dohodu na
dobrovoľné plnenie.
§ 97l
Výkon rozhodnutia
(1) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú
mu rozhodnutím, rozhodnutie vykonáva a pohľadávku vymáha ústav, ktorý pohľadávku
spravuje;63c) ak účastník konania bol z výkonu trestu prepustený, rozhodnutie vykonáva
a pohľadávku vymáha generálne riaditeľstvo podľa všeobecného predpisu o správnom
konaní.63c) Generálne riaditeľstvo sa stáva správcom pohľadávky dňom potvrdenia zoznamu
o prevode správy pohľadávok.
(2) Ústav a generálne riaditeľstvo môžu uskutočniť výkon rozhodnutia v
jednom konaní aj viacerými spôsobmi súčasne.
(3) Generálne riaditeľstvo môže na písomnú žiadosť povinného, ktorý nemôže
svoj dlh riadne a včas plniť, po začatí výkonu rozhodnutia uzavrieť s povinným písomnú
dohodu o splátkach. V dohode o splátkach sa povinný zaviaže zaplatiť pohľadávku naraz
vtedy, keď nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho sociálne pomery.
§ 97m
Súčinnosť tretích osôb
(1) Poisťovňa je na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo výkonu
rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú
žiadosť výplaty poistných plnení odsúdeným.
(2) Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná ústavu alebo generálnemu
riaditeľstvu na jeho žiadosť poskytnúť podľa osobitného predpisu 63d) údaje nevyhnutné
na účely výkonu rozhodnutia od odsúdeného, ktorý je klientom banky alebo pobočky
zahraničnej banky.
(3) Štátny orgán, obec, notár alebo iná osoba, ktorá z úradnej moci alebo
vzhľadom na predmet svojej činnosti vedie evidenciu osôb a majetku, je na účely rozhodovania
v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia povinná oznámiť ústavu alebo
generálnemu riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť potrebné údaje.
(4) Iná osoba, ktorá ma údaje, listiny a iné veci potrebné na účely rozhodovania
v konaní podľa tohto zákona alebo výkonu rozhodnutia, je povinná ústavu alebo generálnemu
riaditeľstvu na jeho písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať
alebo vypožičať, ak možno od nej splnenie tejto povinnosti požadovať.
(5) Poštový podnik 11a) je povinný oznámiť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu
na jeho písomnú žiadosť údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona alebo
výkonu rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priečinky,
údaje o počte došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému
poštovým podnikom alebo do jeho poštového priečinka, totožnosť prijímateľa zásielok
poste restante, alebo umožniť ústavu alebo generálnemu riaditeľstvu tieto údaje získať
v poštovom podniku a správnosť údajov oznámených poštovým podnikom na mieste preveriť.
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o poštových službách. 11d)
(6) Súčinnosť podľa odsekov 1 až 5 sa poskytuje bezodplatne.
(7) Písomná forma podľa tohto ustanovenia je zachovaná vždy, ak je žiadosť
urobená v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu.63e)
§ 97n
(1) Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení
disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie
o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
(2) Ak pohľadávka štátu vznikla na základe rozhodnutia vydaného podľa tohto
zákona, úroky z omeškania sa neuplatňujú a nevymáhajú.
§ 97o
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1) Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho
trestu je v rozpore so zákonom alebo iným právnym predpisom, riaditeľ ústavu rozhodnutie
zruší.
(2) Pri preskúmavaní rozhodnutia podľa odseku 1 sa vychádza z právneho
stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Rozhodnutie nemožno zrušiť,
ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých
pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(3) Právoplatné rozhodnutie možno zrušiť do šiestich mesiacov od nadobudnutia
jeho právoplatnosti.
(4) Na konanie podľa odseku 1 nemá odsúdený právny nárok.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 98
Spoločné ustanovenia
(1) Kde sa v tomto zákone hovorí o ústave, rozumie sa tým aj nemocnica.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa na odsúdených umiestnených v nemocnici,
v zdravotníckom zariadení, v ústave alebo v inom zdravotníckom zariadení uplatňujú
primerane podľa zdravotného stavu odsúdeného, odporúčania lekára a prostredia, v
ktorom sa odsúdený nachádza.
(3) Príbuzenský vzťah je blízka osoba podľa § 2 písm. d) povinná preukázať
výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo iným dokladom. Ak odsúdený
žil pred nástupom do výkonu trestu ako druh a družka, predloží druh alebo družka
potvrdenie o prihlásení k pobytu alebo zdieľaní spoločnej domácnosti s odsúdeným
pred nástupom do výkonu trestu. 64) Uvedené doklady nie je blízka osoba podľa § 2
písm. d) povinná preukázať, ak údaje v nich obsiahnuté je možné získať z informačných
systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu. 64a) Za doklad, ktorým sa potvrdzuje,
že odsúdený žil pred nástupom do výkonu trestu v spoločnej domácnosti ako druh a
družka, sa okrem potvrdenia o prihlásení k pobytu považuje aj iný doklad, z ktorého
vyplýva, že tieto osoby žili v spoločnej domácnosti a zdieľali náklady na jej chod.
Pre preukázanie vzťahu blízkych osôb podľa § 2 písm. d) rovnako postačuje skutočnosť,
že odsúdený a iná osoba sú rodičmi spoločného dieťaťa a rodičovstvo je uvedené v
rodnom liste dieťaťa.
(4) Na účely ochrany života a zdravia odsúdených, príslušníkov zboru a
iných osôb možno cely v oddiele s bezpečnostným režimom, v uzavretom oddiele, oddiele
doživotných trestov, určené cely v oddiele špecializovaného zaobchádzania, kompenzačné
miestnosti a bezpečnostné cely vybaviť kamerovým systémom; o tejto skutočnosti musí
byť odsúdený oboznámený v ústavnom poriadku.
(5) Za odsúdeného s uloženými obmedzeniami podľa osobitného predpisu10a)
sa považuje aj odsúdený, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie, voči ktorému podal
prokurátor návrh na obmedzenie vo výkone trestu podľa osobitného predpisu10a) z dôvodov
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b) Trestného poriadku, a to do
právoplatnosti rozhodnutia o návrhu prokurátora.
(6) Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil v určenom termíne z mimoriadneho
voľna na opustenie ústavu podľa § 51 ods. 4 až 6, opustenia ústavu podľa § 65 alebo
§ 85 ods. 3 alebo vychádzky mimo ústavu podľa § 72 ods. 4 alebo § 76 ods. 3 písm.
f), čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočítava.
(7) Na odsúdeného, ktorý sa podľa § 10 ods. 1 prechodne premiestni na výkon
trestu do ústavu, v ktorom sa vykonáva väzba a na odsúdeného, ktorý nastúpil do výkonu
trestu a generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru ešte neurčil ústav,
do ktorého sa umiestni, alebo odsúdeného hospitalizovaného v nemocnici, sa ustanovenia
o vonkajšej diferenciácii, vnútornej diferenciácii mladistvých a špecializovanom
výkone trestu vzťahujú primerane.
§ 99
Osobné údaje o odsúdenom a odoberanie identifikačných znakov
(1) Zbor na účely zabezpečenia činností súvisiacich s účelom výkonu trestu
spracúva osobné údaje o odsúdenom v rozsahu identifikačných znakov a údajov podľa
osobitného predpisu,65) ako aj údaje o jeho osobe potrebné na naplnenie práv podľa
tohto zákona, bezpečný výkon trestu, identifikáciu rizika násilného správania, sebapoškodenia
a rizika úteku. V súlade s uvedeným účelom zbor spracúva tieto údaje:
a) meno, priezvisko,
rodné priezvisko, rodné číslo, titul, vedecká hodnosť, predchádzajúce meno a priezvisko,
ak ich má odsúdený zmenené,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,
d) štátna príslušnosť,
e) číslo občianskeho preukazu, cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho
totožnosť odsúdeného, miesto a dátum jeho vydania,
f) vzdelanie,
g) zamestnanie a odborné znalosti,
h) osobné, rodinné a sociálne anamnestické údaje, najmä rodinný stav, závislosť od
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, závery psychologického
vyšetrenia osobnosti,
i) zdravotná klasifikácia,
j) údaje prevzaté z rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a súdu oznámených
ústavu,
k) poznatky o priebehu výkonu trestu, najmä údaje o mieste a dobe výkonu trestu,
udelených disciplinárnych odmenách, uložených disciplinárnych trestoch, poznatkoch
o plnení programu zaobchádzania,
l) údaje týkajúce sa predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdeného, ktoré sa uvádzajú
v odpise registra trestov,
m) poznatky o vyhodnotení bezpečnostného rizika, najmä údaje o režimových a iných
preventívno-bezpečnostných opatreniach a diagnostické údaje,
n) údaje týkajúce sa ochrany totožnosti odsúdeného ako svedka v disciplinárnom konaní.
(2) Zbor nemá povinnosť informovať o obsahu údajov podľa odseku 1 písm.
h) a k) až n) a o obsahu, položkách a spôsobe vyhodnocovania diagnostických nástrojov.
(3) Zbor je oprávnený na účely spracúvania osobných údajov o odsúdenom
podľa odseku 1 vyžiadať si odpis registra trestov.
(4) Na účely spracúvania osobných údajov podľa odseku 1, na účely konania
vo veciach súvisiacich s výkonom trestu a na správne vykonávanie odvodov a zrážok
z pracovnej odmeny odsúdeného, zbor získava a spracúva údaje evidované v informačných
systémoch verejnej správy prostredníctvom elektronickej komunikácie.
§ 101
Výkon postupne uložených trestov
(1) Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska
výkonu trestu za trest jediný.
(2) Ak je pri postupne uložených trestoch ustanovený rôzny spôsob výkonu
trestu, možno odsúdeného do termínu určenia spoločného spôsobu výkonu postupne uložených
trestov premiestniť do ústavu s najvyšším stupňom stráženia podľa uložených trestov.
§ 102
Splnomocňovacie ustanovenia
(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o
a) prijímaní, umiestňovaní, premiestňovaní, podmienečnom prepustení a
prepustení odsúdených,
b) vnútornej diferenciácii,
c) zaobchádzaní s odsúdenými,
d) zabezpečovaní práv odsúdených,
e) zaraďovaní odsúdených do práce,
f) zabezpečení poriadku a bezpečnosti v ústavoch,
g) disciplinárnych odmenách, disciplinárnych trestoch a rozsahu disciplinárnej
právomoci,
h) účasti orgánov a organizácií na výkone trestu,
i) výkone trestu pri niektorých kategóriách odsúdených a o špecializovanom
výkone trestu,
j) podmienkach a výkone ochranného liečenia nariadeného súdom počas výkonu
trestu,
k) nakladaní s peňažnými prostriedkami odsúdeného,
l) nosení preukazu odsúdeného,
m) určení výšky a náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu,
n) určení zrážok na úhradu zavinených trov výkonu trestu odsúdených,
o) určení zrážok na úhradu zvýšených trov výkonu trestu odsúdených,
p) určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odsúdených,
q) pracovnej odmene a podmienkach jej poskytovania, zrážkach z čistej
pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok,
r) postupe ústavu s čistou pracovnou odmenou, nemocenskými dávkami a
úrazovými dávkami odsúdeného v prípadoch, ak tieto nepodliehajú zrážkam,
s) použití vreckového konta a osobného konta,
t) zrážkach a rozdeľovaní dôchodkov odsúdených,
u) konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu,
v) použití technických prostriedkov podľa § 13 ods. 1 písm. d).
(2) Minister je oprávnený vydať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona
odchylných metód pri zaobchádzaní s odsúdenými, ak uplatnenie takých metód znamená
pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.
(3) zrušený od 1.4.2008.
Prechodné ustanovenia
§ 103
(1) Ak odsúdený požiadal pred 1. januárom 2006 o nákup potravín, vecí
osobnej potreby alebo o vykonanie iných finančných operácií a o žiadosti nebolo ešte
rozhodnuté, postupuje sa podľa tohto zákona; ak o žiadosti už bolo rozhodnuté, pri
nákupe potravín a vecí osobnej potreby alebo pri vykonávaní iných finančných operáciách
sa postupuje podľa doterajších predpisov.
(2) Ak odsúdený zavinene spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu
pred 1. januárom 2006 a o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu riaditeľ
ústavu ešte nerozhodol, návrh nebol podaný na súd alebo súd ešte o návrhu nerozhodol,
postupuje sa podľa doterajších predpisov.
(3) Ak odsúdený nastúpil na výkon disciplinárneho trestu celodenného
umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo disciplinárneho trestu umiestnenia do samoväzby
pred 1. januárom 2006 a výkon disciplinárneho trestu trvá aj po 1. januári 2006,
zavinené trovy výkonu trestu sa vypočítavajú oddelene. Doba od nástupu na výkon disciplinárneho
trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby
do účinnosti tohto zákona sa odsúdenému predpíše ako pohľadávka zboru vo výške ustanovenej
podľa doterajších predpisov a doba výkonu disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia
do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby sa odsúdenému predpíše podľa
§ 91.
(4) Ak odsúdený pred 1. januárom 2006 zavinil, že z jeho pracovnej odmeny
alebo nemocenského podľa doterajších predpisov nemohli byť vykonané zrážky na úhradu
trov výkonu trestu podľa doterajších predpisov a riaditeľ ústavu o nich ešte právoplatne
nerozhodol pred 1. januárom 2006, vypočítajú sa odsúdenému po 1. januári 2006 vo
výške ustanovenej podľa doterajších predpisov.
(5) Ak dôvod uvedený v odseku 4 vznikol pred 1. januárom 2006 a trvá
aj po 1. januári 2006, odsúdený je povinný uhradiť zavinené trovy výkonu trestu;
trovy sa vypočítajú oddelene. Zavinené trovy výkonu trestu od vzniku dôvodu podľa
odseku 4 sa na základe rozhodnutia riaditeľa ústavu vypočítajú vo výške ustanovenej
podľa doterajších predpisov. Zavinené trovy výkonu trestu od 1. januára 2006 až do
doby ich ukončenia podľa odseku 4 sa odsúdenému predpíše podľa § 91.
(6) Odsúdený nie je povinný zo zostatku pohľadávky zboru za zavinené
trovy výkonu trestu, zvýšené trovy výkonu trestu a zo sumy určenej na náhradu škody
na majetku štátu v správe ústavu predpísané od 1. septembra 2002 nahradiť úroky z
omeškania podľa osobitného predpisu. 69)
§ 104
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na výkon trestu, ktorý bol právoplatne
uložený pred účinnosťou tohto zákona, a výkon trestu trvá aj po účinnosti tohto zákona,
ak § 103 neustanovuje inak.
§ 104a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
(1) Disciplinárne konanie, konanie o zvýšených a zavinených trovách výkonu
trestu, konanie o náhrade škody a konanie súvisiace so zhabaním veci začaté pred
1. januárom 2014 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
(2) Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom
2014 sa vykoná podľa predpisov účinných do 31. decembra 2013.
(3) Ustanovenia § 59f, 59g, 60 a 61 sa vzťahujú aj na odsúdeného, ktorému
bol uložený disciplinárny trest právoplatným rozhodnutím pred 1. januárom 2014.
(4) Peňažný príspevok poskytnutý odsúdenému podľa ustanovení § 22 ods.
1, § 31 ods. 2 a § 92 ods. 2 účinných do 31. decembra 2013 sa v čase prepustenia
z výkonu trestu alebo po rozúčtovaní poslednej pracovnej odmeny stáva nenávratným.
§ 104b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2026
(1) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na zmenu stupňa stráženia
trestu, ktorý bol právoplatne uložený pred 1. júlom 2026.
(2) Ak je pri trestoch postupne uložených pred 1. júlom 2026 ustanovený
rôzny spôsob výkonu trestu, o určení stupňa stráženia rozhodne podľa tohto zákona
osobitná komisia ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest.
(3) Disciplinárny trest uložený právoplatným rozhodnutím do 30. júna
2026 sa vykoná podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2026.
(4) Konania vo veciach súvisiacich s výkonom trestu podľa tohto zákona,
ktoré sa začali do 30. júna 2026, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom
od 1. júla 2026.
§ 105
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona
č. 173/1968 Zb., zákona č. 100/1970 Zb., zákona č. 47/1973 Zb., zákona č. 179/1990
Zb., zákona č. 79/1992 Zb., zákona č. 296/1993 Z.z., zákona č. 33/1994 Z.z., zákona
č. 451/2002 Z.z. a zákona č. 171/2003 Z.z.,
2. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 125/1994
Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení vyhlášky č.
502/2002 Z.z.,
3. vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 341/1996
Z.z. o osobitných podmienkach financovania a vykonávania činnosti zameranej na zamestnávanie
odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vo vnútornej prevádzke organizačných
zložiek Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
Čl.II
Zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení zákona č.
422/2002 Z.z., zákona č. 166/2003 Z.z., zákona č. 537/2004 Z.z. a zákona č. 581/2004
Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 1 písm. r) sa za slová „ak tak ustanovuje“ vkladajú slová „tento
zákon alebo“.
2. § 4 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Zbor prejednáva priestupky spáchané
a) v objekte zboru, ktorého ochranu
a stráženie zabezpečuje zbor,
b) pri rušení výkonu strážnej služby v blízkosti objektu uvedeného v písmene a) alebo
počas eskortovania obvineného alebo odsúdeného, ak strážnu službu alebo eskortovanie
vykonáva zbor,
c) obvinenými vo výkone väzby a odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú
spáchané počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.“.
3. V § 35 ods. 1 sa za písmeno c) vkladá písmeno d), ktoré znie:
„d) na spútanie obvineného alebo odsúdeného pri vyvedení alebo predvedení
v odôvodnených prípadoch z bezpečnostných dôvodov,“.
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno e).
4. V § 47 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Minister môže po dohode s ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky
poveriť zbor strážením zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie
alebo detencia, ktoré boli uložené súdom v trestnom konaní.“.
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
Čl.III
Zrušený od 1.1.2026
Čl.IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z.z. o výkone väzby v
znení zákona č. 451/2002 Z.z. a zákona č. 171/2003 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 2, § 5 ods. 3 písm. b), § 7, § 8 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2, §
10 ods. 4, § 11 ods. 2, § 12a ods. 1, § 16 ods. 1 a § 27 ods. 4 písm. b) sa za slová
„orgán činný v trestnom konaní“ v príslušnom gramatickom tvare vkladajú slová „alebo
súd“ v príslušnom gramatickom tvare.
2. V § 4 odsek 7 znie:
„(7) Obvineného možno premiestniť do iného ústavu len na písomný príkaz prokurátora
alebo súdu; ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia
alebo života obvineného alebo inej osoby, aj na písomný príkaz generálneho riaditeľa
zboru, o čom ústav upovedomí orgán činný v trestnom konaní alebo súd. O premiestnení
obvineného ústav bezodkladne upovedomí obhajcu, a ak premiestnenie trvá dlhšie ako
48 hodín, aj rodinného príslušníka obvineného. 4)“.
3. § 7 vrátane nadpisu znie:
„§ 7
Predvedenie obvineného
(1) Príslušník zboru predvedie obvineného v ústave pred orgán činný v trestnom
konaní, súd, osoby a orgány uvedené v § 25 a 26 a probačného a mediačného úradníka
na základe ich žiadosti. Pred iné orgány alebo osoby možno obvineného predviesť len
po predchádzajúcom súhlase orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
(2) Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor
medzi obvineným a osobou alebo orgánom, pred ktorý je predvedený, vidieť, nie však
počuť.
(3) Obvinený, ktorý je vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm.
b) alebo ods. 2 písm. b) Trestného poriadku (ďalej len „kolúzna väzba“), sa predvedie
pred probačného a mediačného úradníka po predchádzajúcom súhlase orgánu činného v
trestnom konaní alebo súdu.
(4) Príslušník zboru predvedie obvineného mimo ústavu na základe žiadosti
orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
(5) Obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd
na vykonanie úkonov trestného konania mimo ústavu na základe ich žiadosti; ak nie
je žiadateľom prokurátor alebo súd, iba so súhlasom prokurátora alebo súdu. Od odovzdania
až do návratu obvineného do ústavu zodpovedá za jeho stráženie a plnenie účelu väzby
ten orgán, ktorému bol obvinený odovzdaný, ak eskortu nezabezpečuje zbor.“.
4. § 8 vrátane nadpisu znie:
„§ 8
Styk s obhajcom a inými osobami
(1) Obvinený v ústave má právo stýkať sa osobne s obhajcom v čase a rozsahu
ustanovenom v ústavnom poriadku bez prítomnosti tretej osoby a môže byť s ním v písomnom
styku bez obmedzenia.
(2) Obvinený má právo stýkať sa tiež s advokátom alebo inou osobou, ktorá
ho zastupuje v inej právnej veci; ak ide o obvineného v kolúznej väzbe, vyžaduje
sa predchádzajúci súhlas orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže
vyhradiť svoju prítomnosť.
(3) Riaditeľ ústavu zabezpečí, aby určený príslušník zboru mohol rozhovor
medzi obvineným a obhajcom alebo advokátom vidieť, nie však počuť. Ak ide o inú osobu,
ktorá zastupuje obvineného v právnej veci, určený príslušník zboru sa zúčastní rozhovoru
obvineného s touto osobou.“.
Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 5.
5. V § 9 ods. 3 a § 10 ods. 2 sa slová „obzvlášť závažného trestného činu
5a)“ nahrádzajú slovami „obzvlášť závažného zločinu“ a slová „výnimočný trest“ sa
nahrádzajú slovami „trest odňatia slobody na doživotie“.
Zároveň sa vypúšťa poznámka pod čiarou k odkazu 5a.
6. § 28 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Sudcom sa podľa tohto zákona rozumie aj sudca pre prípravné konanie,
ak z jednotlivého ustanovenia zákona nevyplýva niečo iné.“.
Čl.V
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006 okrem § 18 ods. 3 a § 27 v čl.
I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.
Zákon č. 93/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2008.
Zákon č. 498/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 461/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.
Zákon č. 370/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 78/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2015.
Zákon č. 444/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 35/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2019.
Zákon č. 310/2021 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2022.
Zákon č. 86/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2025.
Zákon č. 321/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2026.
Zákon č. 327/2025 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2026.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných
zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní
(Ú.v. EÚ L 132, 21.5.2016).
1) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
v znení neskorších predpisov.
2) § 48 Trestného zákona.
4) Zákon č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
5) § 68 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z.z.
5a) § 69 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov.
6) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7) § 130 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z.
9) § 411 Trestného poriadku.
9a) § 407 Trestného poriadku.
10) § 10 ods. 1 Trestného poriadku.
10a) § 84 Trestného poriadku.
10aa) Zákon č. 78/2015 Z.z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými
prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) § 20 zákona č. 355/2007 Z.z.
11a) § 7 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
11aa) § 15 ods. 6 a § 55 ods. 4 písm. a) zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona
č. 372/2013 Z.z.
11b) Napríklad zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.
11c) Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
11d) Zákon č. 324/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov
11e) § 12 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 94/2024 Z.z.
12) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore
o diplomatických stykoch.
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych
stykoch.
13) § 5 ods. 5 zákona č. 324/2011 Z.z.
13a) § 2 ods. 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o
potravinách v znení neskorších predpisov.
13a) § 27 zákona č. 324/2011 Z.z. v znení zákona č. 402/2013 Z.z.
13ab) Napríklad § 30 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 80/2025 Z.z.,
§ 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
§ 29 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13b) § 5 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov.
§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.
13c) § 20 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 13 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 461/2003 Z.z.
13e) § 20 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 519/2007
Z.z.
§ 13 ods. 3 písm. b) až g), i) a j) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
14) § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 297/2024
Z.z.
14a) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, § 7a vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2017 Z.z.
15) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe
verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov.
16) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16a) § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
16b) Zákon č. 211/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
18) Zákon č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007
Z.z. v znení neskorších predpisov.
21) Zákon č. 576/2004 Z.z.
22) § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z.z. v znení zákona č. 213/2021 Z.z.
25) § 13b zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
25a) § 3 písm. j), § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25aa) § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 4/2001 Z.z.
26) Zákon č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
27) § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
27a) Zákon č. 67/2010 Z.z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí
na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon) v znení zákona č.
339/2012 Z.z.
27aa) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z.z.,
ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
28) Napríklad zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom
poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 43/2004 Z.z. v
znení neskorších predpisov.
28a) § 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z.
29) § 83 až 85 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 13q až 13s zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok zákona
č. 125/2016 Z.z.
30) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
32) § 3 ods. 1 a 3b zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej
ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
32a) Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
§ 2 písm. a) zákona
č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového
stavu.
32b) § 2 písm. f) a g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995
Z.z. o potravinách v znení zákona č. 349/2011 Z.z.
33) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.
34) § 135 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
34a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
38) § 412 zákona č. 301/2005 Z.z.
39) § 413 zákona č. 301/2005 Z.z.
40) Napríklad zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví
a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z., zákon č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách
a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
41) Zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
41a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej
službe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 500/2022 Z.z. o Vojenskom spravodajstve v znení zákona č. 367/2024 Z.z.
42) Napríklad zákon č. 308/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, Zmluva medzi Slovenskou
republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami č. 250/2002 Z.z.
42a) Napríklad čl. 7 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch
Slovenskej republiky (oznámenie č. 648/2002 Z.z.), čl. 8 Dohody medzi Slovenskou
republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej
služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky
č. 270/2005 Z.z.
44) § 97 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z.
45) Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
46) § 102 až 104 zákona č. 300/2005 Z.z.
47) § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
48) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.
49) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.
50) Zákon č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
54) Zákon č. 86/2025 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
54a) § 9 zákona č. 86/2025 Z.z.
55) Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
56) Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
57) § 555 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z.
58) Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
60) § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
60a) § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 550/2003 Z.z. o probačných a mediačných úradníkoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
60aa) § 68 ods. 1 Trestného zákona.
60ab) § 76 a 76a Trestného zákona.
60ac) § 65a Trestného zákona.
61) Napríklad § 41 zákona č. 576/2004 Z.z., § 48 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 30 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
62) § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
63) Napríklad Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho
zaobchádzania alebo trestania (oznámenie č. 26/1995 Z.z.).
63a) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
63b) § 116 Občianskeho zákonníka.
63c) § 72 až 80 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
63d) § 91 ods. 4 písm. f) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
63e) Zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
neskorších predpisov.
64) Napríklad zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a o registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 75/2013 Z.z.
64a) § 1 ods. 3 zákona č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie
administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov.
65) § 21b zákona č. 4/2001 Z.z. v znení zákona č. 372/2013 Z.z.
69) § 6 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z.