Ochrana verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov obecnej samosprávy
(III.)
Týmto článkom nadväzujeme na predchádzajúce časti seriálu, uverejnené v číslach 11 a
12/2011, v ktorých sme analyzovali pojem verejného záujmu v slovenskom právnom poriadku z hľadiska
právno-teoretického a právno-legislatívneho, ďalej sme charakterizovali historický vývoj, predmet a
základné pojmy právnej úpravy ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Následne sme dôsledne rozobrali hmotnoprávnu časť ústavného zákona č.
357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcie verejných funkcionárov v z. n. p. (ďalej len „ústavný zákon“), t.j. povinnosti a obmedzenia
verejného funkcionára pri výkone verejnej funkcie a nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a
činností.
V tomto článku pokračujeme analýzou procesnoprávnej časti ústavného zákona, t.j. konania
vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
KONANIE VO VECI OCHRANY VEREJNÉHO ZÁUJMU A ZAMEDZENIA ROZPORU ZÁUJMOV
Obecné zastupiteľstvo má v zmysle ústavného zákona v porovnaní s inými platnými právnymi
predpismi slovenského právneho poriadku špecifické postavenie. Toto špecifikum sa prejavuje v tom,
že obecné zastupiteľstvo realizuje konanie, teda procesný postup, ktorého výsledkom je
vydanie individuálneho právneho aktu – rozhodnutia.
Celému konaniu je preto potrebné venovať náležitú pozornosť. Veľká pozornosť musí byť tiež
venovaná vyhotoveniu rozhodnutia obecného zastupiteľstva a všetkým jeho povinným náležitostiam.
Fakt, že nejde o jednoduchú úlohu a že formalizovaná individuálna rozhodovacia činnosť
predstavuje pre kolektívny orgán, akým je obe