Predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktoré vznikajú pri práci vo verejnom záujme,
označujeme aj ako pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo verejnej službe. Výkon práce vo verejnom
záujme má oproti práci vykonávanej na základe zákona č.
311/2001
Z.z.Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len
„Zákonník práce“) svoje špecifiká.
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vo verejnej správe sa spravujú:
- zákonom č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo
verejnom záujme v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 552/2003
Z.z.“),
- zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní
niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“),
- subsidiárne (podporne) aj Zákonníkom práce a
- ďalšími osobitnými predpismi – napr. zákonom č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len
„zákon o obecnom zriadení“).
Špecifickosť pracovnoprávnych vzťahov vznikajúcich pri zamestnávaní vo verejnom záujme spočíva
hlavne v nasledovnom:
- odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme má horné limity (zákon č.
553/2003 Z.z.
stanovuje horné hranice platu),
- pre odmenu za prácu vykonávanú nepoužívame pojem mzda, ale pojem plat,
- zamestnanci sú, okrem povinností ustanovených v
Zákonníku práce, povinní plniť aj tie povinnosti,
ktoré im ukladá zákon č. 552/2003 Z.z.,
- miesta vedúcich zamestnancov sa obsadzujú výberovým konaním,
- zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nemožno zaradiť do priamej nadriadenosti či
podriadenosti tak, aby jeden z nich podliehal pokladničnej alebo účtovnej kontrole toho druhého,
- uchádzač, ktorý sa uchádza